Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Už chápem, prečo o tejto knihe všetci písali, že jej dej sa nedá jednoducho opísať. Lebo naozaj to nejde. Alebo by teoreticky aj šlo, akurát by bol potom každý ukrátený o pôžitok z toho, keď sa bude príbehom prelúskavať sám. A to by bola veľká škoda. Rovnaká škoda by bola, ak by ste knihu po niekoľkých stranách či kapitolách odložili. Mohlo by sa to ľahko stať, začiatok môže vyznievať zmätočne a jednotlivé kapitoly nemusia dávať zmysel - ale to len preto, aby ukázali, aký dôležitý príbeh tvoria, ak sa na neho pozriete z odstupu. A ak knihu neodložíte po pár stranách, potom ju už zaručene z ruky nebudete chcieť pustiť.
Bezhviezdne more je dielom, ktoré poteší každého milovníka kníh, knižníc a príbehov. Nielen preto, že práve okolo nich sa celý tento fantazijný svet točí, ale preto, že pri čítaní si budete vychutnávať stranu za stranou. Slová a vety, ktoré autorka v tejto knihe používala sú ako láskavé pohladenie a svet, ktorý bezhviezdne more ohraničuje, je svetom, ktorý si budete v srdci nosiť ešte dlho po prečítaní knihy.
Potrebné, ale nie jednoduché čítanie, napísané skôr akademicky ako populárno-náučne, niektoré kapitoly sú viac teoretické a abstraktné.
Ja sama som to čítala trochu ako učebnicu: poriadne sa na prečítané sústredila, snažila som sa zapamätať si čo najviac a dokonca aj veľa podčiarkovala. A neberiem to vôbec ako negatívum, práve naopak, kniha je plná dôležitých informácií, z ktorých som si toho chcela odniesť čo najviac.
Ako pozitívum vidím aj to, že ide o knihu slovenských autorov, vďaka čomu sú poznatky a výskumy doplnené slovenskými a súčasnými reáliami.
Mám pocit, že kým u nás sa formát "listy od čitateľov" spája skôr s ironickým Milé Bravíčko, v US ide skôr o námety, na základe ktorých vznikajú zaujímavé a často kvalitné články, a to dokonca aj v renomovaných médiách. Podobne to bude aj v tomto prípade, hoci treba povedať, že ide o otázky, ktoré sa objavili na nie príliš známom webovým portáli. Možno však aj vďaka tomu získala Cheryl Strayed dostatok autorskej slobody podať ich odpovede podľa seba, spracovať to svojským štýlom s neraz trochu ostrejším slovníkom.
Meno Cheryl Strayed môžete poznať z autobiografickej knihy Divočina (Wild) alebo z rovnomenného filmu, čo je na prvý pohľad príbeh autorky o putovaní Pacifickou hrebeňovkou, no ešte viac je o hľadaní seba a o zmierovaní sa s traumami. Krásne maličkosti sú zas na prvý pohľad o odpovediach na otázky čitateľov internetovej poradne, ktorú Cheryl istý čas viedla. No opäť nám to prezradí ešte viac z jej neobyčajného životného príbehu (nebála by som sa povedať, že je to nadstavba Divočiny, keďže môžeme sledovať, ako sa jej život uberal po PCT). Pri odpovediach na čitateľské otázky totiž Cheryl vychádza najmä zo svojich pestrých skúsenosti, nesnaží sa ponúkať konkrétne riešenia, ale podnety na zamyslenie. Popri tom je vtipná a svojská, až sa to celé číta takmer ako príbeh.
Otázky čitateľov sa dotýkajú mnohých rôznych tém a aj jej odpovede sa rôznia, minimálne rozsahom ich spracovania. Je preto asi prirodzené, že niektoré zaujmú viac, iné menej. Pokojne sa dajú dávkovať, pár príbeh denne, ja takýmto spôsobom čítať ale neviem. Minimálne knihy, ktoré ma bavia nie, čo bol aj prípad Krásnych maličkostí. I keď treba povedať, že slovenský preklad bol občas trochu kostrbatý (i keď pri vulgarizmoch to nie je nič nové).
Knihe by som pokojne dopriala väčšiu čitateľskú pozornosť. Minimálne dávam do pozornosti tým, ktorí si Cheryl, jej osobnosť a spôsob vyjadrovania obľúbili pri Divočine.
Ku knihe som sa vrátila asi po dvoch-troch rokoch: prvý raz som som ju po niekoľkých stranách zavrela s tým, že motivačné knihy naozaj nie sú pre mňa. Druhý pokus mi ukázal, že to teda nie je nejaká motivačná príručka typu "fake it till you can make it", ale vcelku zaujímavo spracovaná a obšírna kniha obsahujúca mnohé psychologické výskumy o intro a extrovertoch (to ma zaujímalo viac) i príkladoch zo života klientov autorky (pri týchto som sa občas začínala nudiť). Knihu určite prinesie mnohým čitateľom nový pohľad na viaceré situácie, pri slovenskom preklade však mňa osobne veľmi rušili nezriedkavé gramatické chyby.
Allende klasicky skvelá rozprávačka, ale Dom duchov to teda nie je. Z magického realizmu mi tam trochu chýbala tá magickosť, aj tá Južná Amerika, zato je tam však zaujímavo vykreslené obdobie zlatej horúčky a vzniku San Francisca, a veľké plus za mňa dostávajú aj silné ženské postavy, takže koniec-koncov super, akurát mi zo začiatku opäť raz kazili dojem tie moje očakávanie toho, aké to asi bude - možno aj vďaka anotácii na prebale?
Zatiaľ moja najdlhšie čítajúca sa Absyntovka, nie z dôvodu, že by ma nezaujala, práve naopak; kniha však obsahuje toľko rôznych príbehov z menej známych častí sveta, ktoré hovoria o mne nie veľmi známych menšinových skupinách obyvateľstva či problémoch, že sa to jednoducho nedalo čítať, pochopiť a spracovať len tak jednoducho. Aj napriek relatívne dlhému času, ktorý som knihe venovala však mám pocit, že som ju len tak "prebehla", a tak už teraz viem, že sa k nej niekedy ešte určite vrátim, či už celej (ale rozumne rozkúskovanej) alebo len k vybraným častiam o konkrétnych krajinách.
Výborný rozprávačský talent Domoslawskeho okrem faktov a reportážnych častí ponúka aj mnoho osobných zamyslení, premostení, odbočení, a z knihy to rozhodne robí dielo, ktoré odporúčam prečítať.
Vo všeobecnosti mi neprekážajú otvorené konce, občas iracionálne správajúce sa postavy, zápletky neriešiace najdôležitejšie svetové problémy ani napínanie čitateľa a striedanie retrospektívy s prítomnosťou. Tu však bolo toho všetkého príliš veľa. Toto plus pomaly odsýpajúci dej plus postavy, ktoré nepôsobili vždy úplne hodnoverne, robia z tohto diela pre mňa jeden priemerný román, ktorý vo mne nič hlbšie nezanechal.
Reportáž z filipínskych slumov je pre mňa doposiaľ najťažšie čítajúcou sa Absyntovkou. Nielen kvôli ťažkej téme, ale aj preto, že niektoré pasáže boli naozaj napísané dosť zložito.
Veľmi pôsobivé sú však z môjho pohľadu časti, kde sa autor zamýšľa nad tým, čo nás baví na sledovaní utrpenia druhých, a čo dáva reportérom a fotografom právo prinášať tieto životné príbehy plné utrpenia v peknom obale ľuďom, ktorí si ich na druhej strane sveta vychutnajú v teple a pohodlí svojho domova.
Pri reportážach od Absyntu sme zvyknutí striedavo vyrozprávané fakty a ľudské príbehy. A hoci ma zväčša najviac lákajú práve tie príbehy, môžem povedať, že Vitajte v raji ma zaujalo práve faktografickými časťami, najmä tými o histórii turizmu, o ktorých síce možno autorka hovorí stručne, ale celkom pútavo.
Kniha hovorí o turistickom priemysle v piatich krajinách: Kanárske ostrovy, Vietnam, Dominikánska republika, Thajsko a Mexiko. Ak by bolo toto rozprávanie rozdelené do piatich kníh, niektoré by som možno ani nedočítala. Časti o Dominikánskej republike a Thajsku ma pomerne zaujali, zvyšok už menej. Hoci som tieto krajiny nenavštívila - ani ako backpacker, ani v all-inclusive hoteloch - kniha mi nepovedala veľa z toho, o čom by som doteraz nevedela, netušila, nečítala inde...
Podstatnú časť rozprávania, najmä v prvých dvoch častiach, tvoria započuté rozhovory turistov, ktoré sú však z môjho pohľadu zbytočné. Akurát si tým tak môžu poškrabkať ego všetci, ktorí sa radi nazývajú cestovateľmi, zatiaľ čo všetci ostatní sú podľa nich len turisti.
Verím, že presne týmto ľuďom chcela autorka nastaviť zrkadlo - ukázať, že presne toto si nesprávne myslí väčšina z nás, a preto je situácia v týchto oblastiach taká, aká je... Bohužiaľ to urobila málo úderne. Čo je škoda, lebo to mohlo byť ešte zaujímavejšie a prínosnejšie čítanie.
NIE JE jednoduché povedať, o čom táto kniha je. Azda o tom, čo nie je jednoduché vypovedať. O tom, že za každým koncom, smrťou sa skrýva príbeh začiatku a žitia. O maličkostiach, ktoré napokon tvoria veľké príbehy, o živote, ktorý sa vojde do excelovského spčtu úspechov a neúspechov, o hľadaní seba na konci sveta a...
NIE JE nie je práve veselým čítaním, to ale od absyntovky, zvlášť tej o stratách a koncoch už tak nejak očakávame.
Pre mňa bolo okrem iného ukážkou (a inšpiráciou) majstrovského story-tellingu a písania autora, ktorý navyše dokázal spojiť navzájom zdanlivo nesúvisiace texty do naozaj kvalitnej knihy fungujúcej ako celok.
