Lovegoodova

9

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2020
2021
2020
2019
Zobraziť viac

Moje aktivity

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

16.11.2020 10:44

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Edouard Luis nás vo svojej autobiografii vezme do chudobnej časti Francúzska, kde vyrastal v deväťdesiatych rokoch - kde vyrastal ako homosexuál v prostredí plnom toxickej maskulinity.

Eddy svoje spomienky nepodáva chronologicky, svoj život vykresľuje pomocou náhodných príhod, ktoré nám pomôžu vytvoriť si obraz o všadeprítomnej chudobe, o bolesti z toho "byť iný" i o komplikovaných vzťahoch s rovesníkmi, ktoré počas dospievania okúsil.

Tieto zážitky nijak neprikrášľuje, sú surové, doplnené autentickým jazykom vidieka. Rozprávanie vo viacerých momentoch odkazuje na súčasnosť, napovedá, že sa mu z tohto prostredia podarilo dostať a vybudovať si nový šťastnejší život, všetko to však podáva len v náznakoch, Koniec Eddyho nehovorí ten šťastný príbeh, práve naopak.

Za mňa zaujímavé a šokujúce čítanie podané svojským štýlom, záverečná báseň o začiatku jeho štúdia na strednej škole ma však príliš nebavila.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

14.11.2020 23:06

Nemám rada, keď sa v knihách mladé postavy vyjadrujú a premýšľajú až priveľmi vyspelo, no Ferrante napísala Klamársky život dospelých tak, že jej to všetko odpúšťam. Tak ako pri Neapolskej ságe sa jej podarilo vykresliť príbeh so všetkým, čo k tomu patrí: prostredie vyššej i nižšej vrstvy v Neapole, rodinné drámy, hľadanie lásky, túžba po uznaní, túžba niekam patriť... S postavou Giovanny nemusíte so všetkým súhlasiť, nemusíte ju chápať, no aj tak jej držíte prsty, lebo niečim vám skrátka pripomína seba dospievajúcu - v ničom konkrétnom a predsa to tam je.
Za mňa zatiaľ najlepšia Ferrante.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

14.11.2020 23:04

New York, osamelosť, psychické problémy, boliestky z minulosti, snobský a pózersky svet, to všetko zmixovala kniha Môj rok pokoja a odpočinku do jedného originálneho námetu (i keď trochu pripomínal moje obľúbené knihy Klub bitkárov a Sklenený zvon). Ako celok sa kniha čítala dobre, počiatočné nadšenie však po čase vystriedala istá monotónnosť. Trochu ma mrzí, že na strane 208 (z 300) som si pomyslela, že je jasné, kam to celé smeruje - a nemýlila som sa.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

14.11.2020 23:02

Na krátke knihy zvyknem pozerať trochu nedôverčivo, a inak to nebolo ani v tomto prípade. To, prečo má táto kniha tak málo strán som však pochopila už po pár stranách: Helle Helle má veľmi svojský štýl písania, nazvala by som ho úsporným. Na prvý pohľad sa zdá, že sa až príliš venuje nepodstatným detailom, tie dôležitejšie veci zhrnie veľmi rýchlo a o tom azda najdôležitejšom sa dovtípite len medzi riadkami...
... čo by možno bolo zaujímavé, keby som nemala pocit, že to aj tak bolo celé len o chlapoch a akejsi sofistikovanej nude.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

14.11.2020 23:01

Nuž áno, existujú aj lepšie napísané knihy, svojou formou však určite neurazí (aj bez prihliadania na to, že autor je autista). Dôležitejší je však jej obsah - teda, že autor je výnimočný autista a v autobiografickom rozprávaní spomína na svoje detstvo, dospievanie a ranú mladosť, opisuje (snaží sa vysvetliť) spôsob, akým rozmýšľa napríklad o číslach či cudzích jazykoch, no predovšetkým nám dokazuje, že aj on ako človek s autizmom dokáže viesť pomerne normálny život.

Kniha je písaná chronologicky a sprevádza nás Danielovým životom postupne, trochu mi tam však chýbajú niektoré konkrétne, podľa mňa celkom zlomové udalosti ako napríklad samotná diagnostika autizmu. Ako celok sa číta dobre a celkom pútavo, avšak ani nie tak kvôli tomu, že by svoje rozprávanie nejako gradoval alebo nás pripravoval na nejaké prekvapivé zvraty (ktoré tam naozaj ani nie sú), ale jednoducho preto, že on sám a jeho príbeh sú zaujímavé a inšpirujúce. A to vlastne vôbec nie je málo.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

25.10.2020 11:12

Prečo spíme by sa dalo vyčítať viacero vecí. Od tých formálnych ako gramatické a štylistické chyby a preklepy (nehovoriac o tenšom papieri a zlej väzbe, kvôli čomu vyzerá kniha po prečítaní naozaj hrozne) a asi aj obsahové: nedá sa vyhnúť pocitu, že niektoré výskumy svoje zistenia príliš zovšeobecňujú a generalizujú. Napriek tomu jej bez rozmýšľania dávam päť hviezdičiek.

Prečo spíme je totiž knihou, ktorá má v poslednom čase najviac ovplyvnila: pripomenula mi situácie, kedy bol môj spánkový režim veľmi veľmi zlý, no zároveň mi dala množstvo rozumných a dobre podaných dôvodov, prečo to už nikdy nechcem zopakovať. Spánok rozoberá z viacerých uhlov, autor všetko uvádza v kontexte vedeckých výskumov (vlastných i tých od iných vedcov), vysvetľuje na príkladoch, trochu aj zdvíha varovný prst a poučuje - čo mi však tentoraz vôbec neprekážalo. O tom, že by sme mali spať osem hodín denne totiž počúvame od detstva, ale prečo vlastne, prečo osem hodín a čo sa stane, ak na to budeme kašlať už veľa nevieme.

Update po troch mesiacoch:
Prvotné prísne dodržiavanie ôsmich hodín spánku po čase trochu opadlo, aj nepríjemné myšlienky vždy keď som spala menej sa trochu zmiernili... presvedčenie, že na tých 7-8 hodín denne treba naozaj dbať ostáva.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

13.10.2020 18:35

Oproti Všetci by sme mali byť feminist(k)ami je z knihy - alebo teda minimálne z niektorých jej častí - trochu viac cítiť nigérijské pozadie autorky aj nigérijskú adresátku, napriek tomu je kniha ako celok prínosná pre ženy i mužov po celom svete. Možno povedať, že 15 rád, ktoré kniha obsahuje, vám nemusia povedať nič nové, čo ste dosiaľ netušili. Chimamanda Ngozi Adichie má však veľký dar, talent, vďaka ktorému dokáže priamo a úderne pomenovať veci,ktoré podvedome viete, akceptujete, žijete... no takto sformulované vám to začne dávať ešte väčší význam. Alebo vám to ponúkne cenné argumenty do debaty. Skrátka kniha, ktorú prečítate za pár minút, no potrebujete ju mať v knižnici.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

13.10.2020 18:31

Pri čítaní som si poznačila "anotácia môže byť trochu zavádzajúca" - keď som si ju však opätovne prečítala, zistila som, že je naopak dosť explicitná. Napriek tomu z môjho už-nie-úplne-young-adult pohľadu tam nejde ani tak o to dospievanie, o to, že Noah je gay, že Jude je pekná, ani o tú ich vysnívanú strednú školu a vlastne ani o smrť ich mamy až tak nie. Všetko je to podstatnou časťou príbehu, ale celková myšlienka a pocit z knihy je o niečo iný, intenzívnejší. Viac zameraný na súrodenecké-dvojičkovské puto, na bolesť a osamelosť, ktorú môžu prežívať, aj keď sú spolu, na hľadanie samého seba.

YA žáner veľmi nevyhľadávam, ale toto bolo fakt dobré. Okrem toho, že z toho šli emócie, je príbeh zaujímavo dobrodružný, aj z neho cítiť ťažobu, aj dobrý humor tam nájdete. Kapitoly sú písané na striedačku z pohľadu Noaha a Jude, každý má svojskú formu, pri ktorej som celý čas uvažovala, či ma baví alebo nie, no povedzme, že je to jedna z vecí, ktorá robí tú knihu výnimočnou.

Bod dolu dávam za to, že na môj vkus to celé skončí dosť predvídateľne a idylicky.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

13.10.2020 18:30

Už chápem, prečo o tejto knihe všetci písali, že jej dej sa nedá jednoducho opísať. Lebo naozaj to nejde. Alebo by teoreticky aj šlo, akurát by bol potom každý ukrátený o pôžitok z toho, keď sa bude príbehom prelúskavať sám. A to by bola veľká škoda. Rovnaká škoda by bola, ak by ste knihu po niekoľkých stranách či kapitolách odložili. Mohlo by sa to ľahko stať, začiatok môže vyznievať zmätočne a jednotlivé kapitoly nemusia dávať zmysel - ale to len preto, aby ukázali, aký dôležitý príbeh tvoria, ak sa na neho pozriete z odstupu. A ak knihu neodložíte po pár stranách, potom ju už zaručene z ruky nebudete chcieť pustiť.

Bezhviezdne more je dielom, ktoré poteší každého milovníka kníh, knižníc a príbehov. Nielen preto, že práve okolo nich sa celý tento fantazijný svet točí, ale preto, že pri čítaní si budete vychutnávať stranu za stranou. Slová a vety, ktoré autorka v tejto knihe používala sú ako láskavé pohladenie a svet, ktorý bezhviezdne more ohraničuje, je svetom, ktorý si budete v srdci nosiť ešte dlho po prečítaní knihy.

Čítaj viac

9
9

Monika Želasková napísala recenziu

29.09.2020 09:46

Potrebné, ale nie jednoduché čítanie, napísané skôr akademicky ako populárno-náučne, niektoré kapitoly sú viac teoretické a abstraktné.

Ja sama som to čítala trochu ako učebnicu: poriadne sa na prečítané sústredila, snažila som sa zapamätať si čo najviac a dokonca aj veľa podčiarkovala. A neberiem to vôbec ako negatívum, práve naopak, kniha je plná dôležitých informácií, z ktorých som si toho chcela odniesť čo najviac.

Ako pozitívum vidím aj to, že ide o knihu slovenských autorov, vďaka čomu sú poznatky a výskumy doplnené slovenskými a súčasnými reáliami.

Čítaj viac

„Byť výnimočný je najlepší spôsob, ako byť iný.“