Mamašovky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
nehanebný knihomoľ
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Mamašovky Moje aktivity
Svetlo v nás ponúka pokračovanie, alebo akúsi 'nadstavbu' k jej memoárom Môj príbeh, no tentoraz má však kniha viac motivačný náboj.
Michelle hneď na začiatku spomína, že pre ďalšiu knihu sa rozhodla kvôli množstvu otázok, ktoré dostáva od druhých a pochybnostiam, ktoré sama mala alebo má. Pravda, prvé dámy nemôžeme byť a ani nebudeme všetky :D, takže tú ťarchu a bremeno, ktoré takáto funkcia so sebou prináša si môžeme len predstavovať, no Michelle je na druhej strane tiež len
človek, žena, matka, manželka, priateľka, ktorá riešila a rieši to isté, čo aj my. Spomína napríklad na detstvo s chorým otcom, komplexy zo svojej výšky, pochybnosti, ktoré prišli pri výchove dcér, no aj to, aké to je, keď už vyleteli z hniezda ... Na základné takýchto skúseností, či pozorovaní predostiera svoj uhol pohľadu a radí, ako nestratiť pevnú pôdu pod nohami, aj keď sa nám zdá, že sa každú chvíľu zrútime na zem a snaží sa upriamiť našu pozornosť na to, čo je podľa nej v živote dôležité. Mňa osobne najviac zaujalo jej rozprávanie o vzťahoch a priateľstve. Aké dôležité je stále na nich pracovať, budovať, no aj vedieť sa odtrhnúť, keď vám do života prinášajú pravý opak, akoby mali.
.
Michelle nepôsobí direktívne a ani nemáte pocit, že vás chce do niečoho tlačiť. Z jej slov cítiť pokoru, životnú skúsenosť, múdrosť, otvorenú myseľ. Určite sa v mnohých opisovaných situáciách nájdete a je len na vás, či si od Michelle necháte poradiť.
Anne-Marie O'Connorová šikovne prepletá príbeh skrytý za majstrovským dielom Gustava Klimta s históriou a príbehmi ďalších rôznych osobností, najmä v spojitosti s umením a druhou svetovou vojnou.
Aj cez drobné detaily poukazuje na súvislosti v dejinách, ktoré nám pravdepodobne takmer vždy utekali kdesi medzi riadkami, alebo sme nad nimi nikdy neuvažovali. Každá postava, aj tá, ktorá sa v príbehu vyskytne len na chvíľku, tam má svoje dôležité miesto, cítite, že to tak musí byť. Jednoducho dopĺňa zlatú mozaiku.
.
Dáma v zlatom pripomína, aké veľké množstvo vzácnych diel bolo počas nacistického besnenia nadobro zničených a koľko (nielen umeleckých diel) sa ich po arizácii a skončení vojny nevrátilo do rúk pôvodných majiteľov.
.
Skvelá, prudko čitateľná kniha , veľmi odporúčam.
Och, toto je tak dobrá kniha, no zážitok z čítania vám nedá len tak zadarmo. Treba sa jej poddať, pustiť si ju do hlavy a pod kožu, prejsť pomaly slovo za slovom, zamyslieť sa, nebrániť sa Perlmannovmu mlčaniu, ktoré je vlastne krikom o pomoc. Takého, ktorý sa nevie predrať hrdlom von, uviazne v našom vnútri a z nášho žitia sa stane len prežívanie. Zo dňa na deň. A prečo vlastne? Prečo sa niekedy nevieme pohnúť z miesta, aj keď je to to, čo vtedy potrebujeme najviac? Prečo sa dobrovoľne dusíme, akoby sme zabudli, aké je to nadýchnuť sa. Prečo nedokážeme povedať 'nie', 'nevládzem', 'neviem' ... Prečo sa z detí, ktoré vás okamžite upozornia mrčaním, či jačaním na to, že sa necítia pohodlne, stanú dospeláci, ktorí aj keď už vedia hovoriť, toto zrazu urobiť nedokážu?
.
Perlmannovo mlčanie je dielo plné hlbokých úvah a myšlienok, ktoré s vami môžu poriadne zamávať. Zväčša mi pri čítaní nevadí, ak je navôkol hluk a pod., no Perlmann bol nekompromisný a už po pár stranách som pochopila, že s ním to pôjde len v úplnom tichu a osamote. Aj preto som knihu čítala mesiac a kľudne by som ju čítala aj dva mesiace, ak by mala kniha viac strán. Pár krát som ju musela dokonca odložiť, pretože mi vybičoval emócie do extrému a nedokázala som pokračovať. Je tam toľko krutej pravdy o nás ľuďoch, až to zabolí. A možno to, čo teraz napíšem, bude znieť hrozne po tom všetkom, čo mu bežalo hlavou a čo vykonal, no veľa krát som mu v duchu povedala: "Je strašné, že takto uvažuješ, ale rozumiem, kde sa to v tebe berie, dráhy Perlmann, úplne ti rozumiem..."
.
Ak sa do Perlmanna pustite dnes, alebo zajtra a nesadne vám, nelámte nad ním palicu. Skúste to neskôr, o rok, o desať. Myslím si, že toto je jedna z tých kníh, na ktorú treba byť istým spôsobom mentálne nastavený.
"Povedal som mu:, Hunt, z teba nebude profesionálny pretekár ani keby prasatá lietali!' A keď sa z neho stal majster sveta, prišiel za mnou, šibalsky sa pousmial a povedal: , Lietajúce prasatá stále nikde, čo? Ako sa ti darí?'.
.
Nick Brittan, spoluzakladateľ spoločnosti Formula Ford, nebol svojho času ani zďaleka jediným človekom z brandže, ktorý mal na profesionálny vývoj kariéry Jamesa Hunta takýto názor. No asi sa ani niet čomu čudovať, keďže James Hunt dokázal svojim ohnivým temperamentom, šialenými výstrelkami a neskrývaným vzdorom voči spoločenským konvenciám a establišmentu, prekvapiť aj tých, ktorí si mysleli, že ich už pri tomto športe nedokáže prekvapiť naozaj nič... :)
Na ženy pôsobili jeho odzbrojujúca charizma a veľmi príťažlivý vzhľad ako magnet. Obrazne povedané si takmer nestíhali podávať kľučku na dverách jeho spálne. Vraví sa, že tento pôžitkár a veľký milovník večierkov, ktorý keď pil, pil do nemoty, takto urobil na svojej pažbe až niekoľko tisíc zárezov ...
.
Myslím si, že tento krátky odsek charakterizuje to, ako bol a je James Hunt vnímaný ľuďmi vo všeobecnosti. Gerald Donaldson vám však ponúka oveľa komplexnejší portrét tohto muža, ktorého ešte väčšmi ako rivalita, spájalo s Nikim Laudom silné priateľstvo a vzájomný rešpekt. Donaldson totiž nekĺže len po povrchu. Je v tom čosi osobnejšie. Krehké. Ľudské. Čosi, čo vás chytí za srdce. Niečo, čo z fenoménu menom James Hunt robí obyčajného človeka z mäsa a kostí, so svojimi strachmi a démonmi. A toto je podľa mňa najväčší benefit tejto biografie - nejde len o vynikajúco zmapovanú cestu za vysnívaným titulom, mozaiku jeho života od narodenia až po smrť, ale aj o ľudskú stránku Jamesa Hunta, ktorá bola mnohým skrytá a ktorá bola zraniteľná, ako každá iná ...
.
Mohol dať James Hunt svojím mechanikom opraviť vibrátor? Mohol :D :D :D
.
Výroky, fragmenty spomienok, útržky z rozhovorov s Jamesovými priateľmi, rodinou, kolegami, často vtipné, až neuveriteľné historky veľmi dômyselne pretkávajú celé rozprávanie a ja vravím -
excelentná práca, pán Donaldson.
Táto kniha je spleťou veľmi silného, hutného motivačného prejavu a inšpiratívneho životného príbehu jedného naozaj drsného chlapíka. Pomedzi to, ako hovorí o dôležitosti neustáleho sa zlepšovania, dodržiavania správnych návykov, viere v seba samého, rozpráva o svojom detstve, problémoch s alkoholom, rodinnom živote, o dráhe spisovateľa, o priateľstve, najkrajších, no aj tých najťažších momentoch svojho života a ako inak, o love ...
Cameronov prejav je občas poriadne drsný, povedala by som možno až surový, rozhodne si nekladie servítky pred ústa a riadne vám to vie vytmaviť. No keď hovorí o tom, ako pomaly prichádzal o otca, či o svojom kamarátovi, ktorý tu už tiež nie je, vidieť, že jeho srdcové svaly nie sú až také tvrdé, ako jeho vytrénované bicepsy.
.
Ak máte v rodine človeka, ktorý je podobne ako Cameron, nadšený pre lov alebo pre prekonávanie seba samého, táto kniha by sa mu alebo jej mohla naozaj páčiť.
Poznáte film Rad nešťastných príhod s Jimmom Carreym? Mám ho veľmi rada, videla som ho už mnohokrát a práve naň som si spomenula pri čítaní tejto knihy, pretože aj pri tom filme a aj pri tejto knihe sa mi veľmi páči, ako krásne môžu spolu fungovať veci, ktoré zväčša pokope neladia. Dana Schwartzová totiž napísala chytľavý romantický príbeh, ktorý je však zahalený rúškom temnoty, keďže sa vo veľkej miere odohráva za múrmi cintorínov, kde svedkami zakázaných bozkov sú už riadne vytuhnutí nebožtíkovia. S lekárskym prostredím a ženou, ktorá chce liečiť, prináša do príbehu element vedy, no to jej nebráni v tom, aby tam ešte nešupla aj príjemnú dávku esencie nadprirodzena. Celé dokopy to má pre mňa nádych takej temnej romantickej rozprávky pre dospelých, ktorá by si zaslúžila filmové spracovanie. Ak mám byť úprimná, čakala som niečo ešte temnejšie, niečo, pri čom sa určite nezasmejem (áno, miestami sa budete chichotať), no nakoniec som rada, že ma príbeh a celková atmosféra takto prekvapili. No a ten záver ...
.
Veľká pochvala letí aj obálke. Myslím, že tá už dokázala pritiahnuť nejedno zvedavé oko a vytiahnuť nejednu bankomatovú kartu z peňaženky.
.
Za mňa - fajn romantika, pri ktorej som si dobre oddýchla
