Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Milujem fantasy, kde padajú kráľovstvá a city bolia viac než meče. Keby som sa mala presťahovať do niektorého zo svetov, balím tašky a idem rovno do Velarisu. V príbehoch preferujem silné hrdinky – uplakané princezné môžu pokojne zostať sedieť v kúte.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Milá Rebecca,
mohli by ste mi, prosím, povedať, čo sa Vám stalo?!
Čítala som (samozrejme) aj Vaše prvé dve knihy a musím povedať, že tie boli výborné. Dobre sa čítali akcia, draci, nový svet, smut. Malo to proste všetko, čo to malo mať.
Preto ma prekvapila kvalita tretej časti. To bolo... ja ani neviem, ako to nazvať. Sklamanie? To je asi najvýstižnejší výraz. Miestami som mala pocit, že sa Vám nejaký záškodník nabúral do počítača a predčasne zverejnil neupravenú knihu.
Po prvé, milá Rebecca, keď píšete pokračovanie, bolo by voči čitateľom láskavé urobiť krátke pripomenutia predchádzajúceho deja, viete tak nenápadne počas prvých kapitol. Železný plameň vyšiel pred rokom naozaj ste predpokladali, že si budeme pamätať všetky podrobnosti? Bola by som rada, keby som pri ďalších častiach nemusela používať internet na to, aby som si pripomenula, čo sa vlastne udialo.
Po druhé celá kniha mi evokovala pocit, že niekto si ešte veľmi chcel prilepšiť. Príbeh sa ťahal ako žuvačka pod lavicou dlhý, lepkavý a plný umelých príchutí vo forme nedokončených alebo nesúvisiacich viet.
A ten koniec? Prosím Vás. Taký falošný cliffhanger som dlho nevedela. Nasilu vystavaný háčik, ktorý má len jedno poslanie donútiť čitateľa kúpiť ďalší diel. Či si ho kúpim? Asi áno Rebecca, ale iba preto, že mám dobre srdce a slabosť pre Ridocov humor. Tak ma nesklamte.
S pozdravom,
(zmorená, sklamaná, ale stále trochu dúfajúca)
Vaša čitateľka Mia
Knihu Alchemised som si kúpila na základe obrovského booktokového šialenstva. Pripravila som si balíček servítok, malé vedierko (na slzy, aby som nevytopila susedov) a číslo na terapeuta som mala pre istotu v rýchlej voľbe. Podľa videí som čakala emocionálny rozvrat, ktorý… neprišiel. Ale že vôbec. Nechápala som, prečo všetci počas a po dočítaní knihy plakali.
Mne osobne to vôbec neprišlo ako nejaká špeciálna emocionálna búrka. Čítala som veľa kníh, ktoré moje emócie rozvírili omnoho výraznejšie. Čiže z tohto uhla pohľadu za mňa veľké sklamanie.
Na druhej strane musím autorku pochváliť za naozaj kvalitne prepracovaný príbeh. Prvých 150 až 200 strán bolo síce náročnejších, kým som sa s novým svetom zoznámila a pochopila ho, ale potom to už išlo ako po masle.
Romantická línia príbehu bola príjemná a nie tak otrepaná ako v klasických hate to love príbehoch. Chýbala mi však troška iskra medzi Helenou a Kainom, na ktorú som zvyknutá a ktorú mám rada, ale pochopila som to tak, že autorka sa chce držať pochmúrnej vojnovej atmosféry, do ktorej je dej zasadený a je naozaj kvalitne vykreslený.
Na to, že kniha má skoro 1000 strán, sa číta veľmi dobre a hladko, ale moja osudová kniha to určite nebola (Sarah J. Maas, neboj sa, tvoje knihy nikto nenahradí ).
P. S.: Ak tam niekto hľadá smut nenájde ho tam.
P. S. 2: A ešte moje odporúčanie na záver pripravte si naozaj pevné nervy na Helenu. Miestami ma vytáčala tak, že som si mala chuť po jednom začať trhať vlasy. Som zvyknutá, že veľa hrdinov trpí záchranársko-trpiteľským komplexom, ale Helena tomu dala úplne nový rozmer. NIE, HELENA, NAOZAJ NEMÔŽEŠ ZA VŠETKO A NAOZAJ NEMÔŽEŠ ZACHRÁNIŤ VŠETKÝCH!!!
Mám rada romantickú literatúru, ale toto je moc jednoduché, jednodnoduchejšie ako Jednoducho Maria. Hlavná hrdinka mi príde plytko vykreslená bez výraznejších charakterových čŕt. Počas celej knihy som nezistila ako vyzerá len že je pekná a nízka. Tak teda ďakujem pani autorka hneď som si ju vedela lepšie predstaviť. Gus bol celkom zaujímavý až na to, že ma iritoval lebo mal stále pokrčené oblečenie (to je taký problém vytiahnuť žehličku Gus?), avšak ak by som prižmúrila oko nad touto drobnou chybičkou krásy tak mi jeho charakter prišiel omnoho sympatickejší ako hlavnej hrdinky, ktorá bola na môj vkus príliš ufňukaná so sklonom k opúšťaniu sa. Žiaľ sto ľudí, sto chutí a mne January vôbec nesadla. Mám pocit, že prvých 270 strán (z 300) bolo o ničom a teda tých posledných cca 30 bolo čitateľných - suma sumárum - knihu by som odporučila svojmu úhlavnému nepriateľovi ako formu diabolskej pomsty.
