Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Vyštudovala som psychológiu, venovala sa narkomanom, som mama, manželka, klaviristka, politička, milujem knihy a prírodu, rada varím a pestujem zeleninu, ak vyjde čas, aj kvety. Čitateľský vkus sa vekom vyvíja, ale stále sú knihy, ktoré som čítala v mladosti a i teraz sú pre mňa top, ako Anna zo Zeleného domu , Polyanna, všetko od sestier Bronteovych, uprednostňujem Clean books, príbeh musí byť kvalitne napísaný, s rozpracovanými postavami, dejom i odpismi prostredia. V tomto mi veľmi vyhovuje vydavateľstvo i527.net
Ale prečítam si aj Julie Caplinovu, keďže v jej knihách je dobrý mix opisov prostredia, receptov z gastronómie a aj romantickej linky.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nádherný príbeh. Kedysi bola moja top autorka z i527.net Julie Klassen, už nejakú dobu však po jej boku stojí aj Laura Frantz. Dočítala som práve túto jej najnovšiu knihu a pocity sú silné.
Krásne charaktery hlavných postáv, zrada blízkych, útrapy, silná hrdinka, ako to má Laura vo zvyku a úchvatné opisy prostredia či útržky histórie. To všetko tu nájdete. Romantická linka je o nútenej blízkosti. A je krásna.
Milujem Laurine hlboké a trefné citáty velikánov literatúry či filozofie pri každej kapitole. Mám chuť začať čítať Shakespeara alebo Blakea či Woodsworta.
Niekedy rozmýšľam, či tie dokonalé postavy v jej príbehoch nie sú až na škodu, lebo sú ideálom. Nepoznám také dokonalé ženy ako opisuje. Iste, každý máme vo svojom okolí ľudí, ktorých si vážime, ale majú chyby. Na druhej strane, tieto idoly v príbehu sú pre nás inšpiráciou. Aspoň pre mňa. Sila a dôstojnosť. Neustála modlitba. Čokoľvek, čo človek vykoná z lásky k blížnemu, nech je to akokoľvek malé a pre svet bezvýznamné, prinesie úrodu. Juliet mala milosrdné a súcitné srdce. A to menilo aj životy ostatných k dobrému. Aspoň na chvíľu. Vždy ma takéto ideály nakopnú byť lepšou. Čo viac môžem od knihy chcieť?
P.S.: Ešte mi napadlo, že trochu ma "bolelo" odlúčenie Juliet od detí, kvôli odchodu do Bathu. Aby som bola spravodlivá, aj ju to bolelo. Poslednú dobu je veľký tlak na mamičky detí do 3r, aby šli do práce. Motivujú ich finančne alebo dávajú pocítiť, že niečo zmeškaju, prídu o kariéru a pod. Pritom sám hl hrdina Leith je tu pekným obrazom toho, čo sa deje, ak dieťa nemá v utlom veku vybudovanú tzv.vzťahovú vazbu, najmä s mamou. Veľa rodičov netuší, ako dieťa trpí a zažíva traumu pri odlúčení od mamy. A aké následky to zanechá. Dieťa vníma čas inak, nevie že 4hod nie sú navždy. Ak je v jasliach, tie tiež mamu nenahradia. Bol by to dlhý odborný článok, ale vedecké výskumy ukazujú, že byť s dieťaťom, venovať sa mu, znamená dať dieťaťu zdravú osobnosť. A to neznamená, že mama, ktorá musí kvôli peniazom do práce, má automaticky poznačené deti. Vie to vykompenzovať, len ju to stojí oveľa viac. Lebo ak chce byť aj dobrou mamou aj pracovať, nemá čas pre seba. Ak môžete, ostaňte doma s deťmi, kým sa vám dá.
Ak je autorka Karen taká výborná psychologička, ako je spisovateľka, tak sa jej pacienti liečia rýchlo:)
Príbeh je z Texasu, ranč, anglický šľachtic, ktorý sa stal ovčiarom a učiteľka, ktorá číta Janu Eyrovú. Po celý čas máte pocit, že sa príbehom vinie aj príbeh Jany a Rochestra, lebo Adelaide je snílek, ktorý sníva o šťastných koncoch práve vďaka knihám a príbehu Charlotte Bronteovej. Pre mňa dokonalé
A príbehom Adelaide a Gideona sa vinie aj duchovná línia, pochopenie, že aj to zlé, čo sa nám deje, nás má priviesť k väčšiemu dobru.
Štýl autorky mi pripomínal moju obľúbenú Lauru Frantz a Francine Rivers. Teda bolo to plné deja, hĺbky, humoru a povzbudenia, že sa oplatí vytrvať na tej úzkej ceste (široká a ľahká vedie do pekla).
Všetci potrebujeme príbehy so šťastným koncom, lebo okolo nás je priveľa zlých správ. Táto kniha - a zámerne ju neopisujem dopodrobna - aby ste si ju prečítali, vám navodí úsmev, pohodu, otázky o vlastnom živote a prinesie aj napätie a dobrodružstvo i romantiku a šťastný koniec. Všetko v jednom príbehu. No už vám ostáva len jediné, prečítať si ju a mať s ňou hlavu v oblakoch tak, ako mala hlavná hrdinka tej sa to oplatilo
Toto bola veľmi milá kniha, od Abigail si ešte niečo určite prečítam ako oddychovku bez násilia, , ale s dostatkom napätia a romantiky a pritom nie bezducho napísanú. Páčilo sa mi, ako v tej dobe ľudia robili správne veci a rozhodnutia, lebo išlo o česť. To bol hlavný hrdina. A na druhej strane hlavná hrdinka, padlá žena - na nej autorka ukazuje, že človeka nedefinuje jedna jeho chyba či viaceré, ale to, ako si ju dokáže priznať, oľutovať ju a snaha žiť lepšie. Druhé šance by sme mali dávať nielen druhým, ale aj sebe. O Tom je táto knihe a veľmi dobre sa čítala:).
Julie Klassen, dnešná Jane Austen a pre mňa odteraz tak trochu aj Agatha Christie:) prišla s regentskou romantickou detektívkou a napísala to opäť veľmi dobre! Musím však vypichnúť jeden vtipný moment
Anna prichádza do starého sídla starať sa o chorú lady Celiu. No začnú sa tam diať veci, neustále natrafí na šepoty niektorých obyvateľov po chodbách panstva a aj sama sa ocitne v nebezpečenstve.
Anna je pre mňa celkom ludsky vykreslená, aj s chybami, zároveň sa snaží žiť správne. Mužské postavy - tam autorka zvolila vcelku zaujímavú paletu charakterov, nie vždy jednoznačne všetci pôsobia kladne alebo záporne, čo ukazuje, že život nie je čiernobiely a celý príbeh bol tak uveriteľnejší. Nakoniec sa však tie hranice medzi dobrom a zlom jasne vyhranili. A tak to má byť.
To, že niektorí ľudia nedokážu vyjadriť svoje pocity, vnútro, ale to neznamená že ich nemajú, táto kniha pekne ukazuje tiež.
Čo ma však náramne pobavilo bolo, že prvýkrát som u Julie zaregistrovala akúsi posadnutosť toaletou na pomaly každej tretej strane niekto išiel použiť toaletu a toto slovo sa opakovane vyskytovalo. Neviem, či si Julie doplnila nejaký poznatok z toho obdobia alebo sa jej to hodilo do témy ošetrovateľstva, ale mne prišla toaleta ako tretia hlavná postavaa to vôbec nemyslím negatívne. Keďže sama som veľakrát uvažovala, ako to zvládali ženy v tých časoch - nevesty vedia svoje a že sa v príbehoch z tých čias autori tvária, ako by toto ľudia nepotrebovali:). Takže za mňa určite bod, Julie búra tabu aj okolo toho.
Príbeh sa čítal tak dobre, že vám bude stačiť deň. Zhltnete ho:)
