Shakespearov svet Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Brrr, to bolo nepríjemné. Itó už tradične útočí na diváka prestupovaním média a fyzického sveta (mátoha "vyskakujúca" z fotografie, vraždiace chúťky z LP platne), čím vytvára znepokojivý pocit už zo samotného čítania. Akoby tie kreatúry mali každú chvíľu vyskočiť z komiksu a pohltiť vás. Prekračujú sa tu tiež hranice telesnosti, ktorá sa nenapraviteľne deformuje a deštruuje pod tlakom podivných, nevysvetliteľných a abnormálnych udalostí, čo pre zmenu vyvoláva pocity odporu, nepredstaviteľnej bolesti a znepokojivej transgresie. Itó nie je ani tak autor šokujúcej brutality ako skôr plýživého, znepokojivého všadeprítomného zmaru, ktorému sa nedá uniknúť. Ako žánrové dielo je to naozaj výborné a originálne, zároveň však ide len o takú jednohubku, po ktorej sa budete pár dní báť zaspať a potom vám vyfučí z hlavy (azda okrem modelkinho ksichtu, ako tu písal už aj Pavol).
Čím viac nad tou knihou premýšľam, tým mi príde zaujímavejšia. V priebehu čítania, keď opadol odpor k provokatívnosti, som si začal uvedomovať, že Gymnazistky nie sú len o postmoderných hrách a o výsmechu zo slizkých sexuálnych dvojzmyslov, ale aj o parodovaní kultu mladistvej krásy a o otázkach ohľadom ľudskej sexuality všeobecne. A hoci si stále myslím, že ide o hru, ktorá ma v žiadnom bode neznepokojuje a vnútorne nemení, skôr občas jemne irituje, je tak brilantne napísaná, že som cítil, akoby moju myseľ zdvihla nejaká vlna-verš, a tieto vlny-verše ma niesli, vťahovali ma do seba, poddávali sa, odtláčali, aby ma opäť prijali. Určite to bolo spôsobené aj tým jemným pátosom, hoci ironickým. A tu si nejaká časť zo mňa priala, aby Habaj nemusel používať iróniu a nechal pátosu voľný priechod. Nebolo by to však potom už pateticky zlé? A nie je vo výsledku tá kniha predovšetkým o pátose?
Jedno z ústredných diel neoaristotelizmu a etiky cnosti. Nie je to až taký radikálny apel na obrat ako u MacIntyra, avšak Nussbaumová je kultivovaná a sčítaná a dokáže interpretovať komplikované veci prístupným spôsobom. Okrem mimoriadne zaujímavých interpretácií klasickej gréckej tragédie, sa tu objavujú aj analýzy Platónových a Aristotelových textov, v ktorých sa často objavili aj pre mňa prekvapivé a podnetné postrehy. Podstatne to obohacuje súčasnú diskusiu, ktorá v 20. storočí bola (a v tomto súhlasím s Badiouom) často až príliš proti-aristotelovsky naladená.
