môžeš ma potešiť Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2021
2019
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2013
2012
2010
Moje čitateľské kolekcie
môžeš ma potešiť Moje aktivity
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2023 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2021 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Za môj najväčší knižný objav minulého roka definitívne považujem autora knihy Eben. Ryszard Kapuściński je fenómén a to som pochopila už po pár vetách. Píše s neuveriteľnou ľahkosťou, príznačnou pre "remeselného" publicistu, ktorý ako poľský korešpondent precestoval istú časť Afriky. Mal šťastie ocitnúť sa vždy niekde, kde prebiehali nejaké nepokoje či prevraty. Eben vám ponúka obraz reálnej Afriky - otroctvo, malária, chudoba ale aj dychberúca príroda a život bez časového ohraničenia.
"Dejiny sú často produktom bezmyšlienkovosti. Sú pankhartom ľudskej hlúposti, plodom zatmenia mozgu, idiotizmu a šialenstva. V takýchto prípadoch dejiny tvoria ľudia, ktorí nevedia, čo činia, ba čo viac - nechcú vedieť. Vidíme, ako smerujú k vlastnej záhube, ako si sami sebe nastavujú oká, ako si viažu slučky, ako usilovne a opätovne kontrolujú, či sú tie oká a slučky dosť pevné, či budú odolné a účinné."
Zobrala som ju do ruky a na obale vzadu zacala citat: “ Adele zije na periferii Bologne...” A bolo vybavene. To, ze sa z chvilkoveho popudu stane prijemny romanik som netusila. Tuzba ocitnut sa v Bologni aspon na strankach knihy bola taka silna, ze som nepotrebovala vediet o com kniha bude. Nic som neocakavala. A nakoniec to bolo dobre. Kniha plynula sama, dej do seba zapadal a aj napriek klise koncu sa mi to cele pacilo. Autorka napisala velmi peknu knihu o tuzbe stat sa rodicom. Co vsetko vieme popriet pri honbe za dietatom. Zobrazenie pokrivenej duse zo sklamania zo sameho seba, z neschopnosti odovzdat svoju geneticku informaciu dalej a pri vsetkom nestasti nevediet stopnut taky zakladny pud nasho bytia akym je mnozenie, sprevadzalo celu jednu dejovu liniu. Byt zabezpeceny, mat prostriedky, vedomosti, lasku ale nemat moznost to vsetko prosto dat. Dat niekomu. Dietatu. Ta druha linia pribehu sa vysporaduvala z necakanym tehotenstvom maloletej Adele, ktora napoak nema co svojmu dietatu ponuknut. Bez vzdelania, peňazí aj bez otca. Tazke temy, silne zenske postavy, krasne prostredie. Kniha vas vcucne a prevedie aj realnymi miestami Bologne (zivot na periferii sa odohraval na vymyslenom sidlisku). Cele sa to cita samo, ma to par velmi peknych viet, nad ktorymi musite porozmyslat, ale stale to nieje nieco comu by som dala 5* z 5*.
“Kym nepomenuješ veci, neuvidíš ich”. Veru!
Knizka “jedz a behaj” je velmi super vec a Scott Jurek je velky panko. Dokazal totiz napisat extremne putavu knihu o svojom zivote, o ceste k behu, o tom ako sa dostal do elity ultrabezcov, o krize a motivacii a aj o jedle. Ja by som sa teda bez tych receptov capnutych medzi kapitolami zaobisla, ale v roku 2012 kedy bola kniha vydana, urcite vedeli ludia o veganstve menej ako teraz.
Na knihe, vlastne na Scottovi ma fascinuje to, ze vsetko v jeho zivote fungovalo ako puzzle. Vsetko ho formovalo do podoby ultrabezca. Vsetko nakoniec zapadlo. Niekolkokrat sa pozastavite nad sialenostami, ktore odbehol, niekolkokrat si poviete, ze preco si to robi, preco bezi cez Death Valley, preco sa zase dal na Western States, preco preboha bezi 24 hodin ako blbec dokolecka po 1,4 kilometerovej drahe!! No preco? Lebo môže. A vlastne len tolko, ze precitajte si to aj ked nebehate. Naozaj to nieje len o behani. Je to hlavne o odhodlani a zivotnej sile. O zivote.
"Nakoniec som si vravel, ze mozem byt za toto zranenie vdacny. Pripomenulo mi, preco som vlastne zacal behavat ultramaratony. Nebolo to preto, aby som dosiahol rekord. Nebolo to len kvoli fyzickemu pozitku. Bolo to kvoli niecomu silnejsiemu, niecomu hlbsiemu. Bezat 100 mil znamena dostat telo na pokraj zrutenia, priviest mysel az do bodu sebaznicenia, prist na miesto, kde sa moze zmenit vase vedomie. Znamena to vidiet veci jasnejsie. Ako by povedal moj ucitel jogy: “Zranenia su nasimi najlepsimi ucitelmi.”
Rozbitý pohár. Kniha písaná jednou vetou (true story). Drsná Afrika opisovaná tragikomickými príbehmi ľudí vyskytujúcich sa v bare Na sekeru sa nedáva ????
Nemám až tak rada vulgárny jazyk ale tu mi nevadil. Práve jazyk ma totižto vtiahol do prostredia baru, kde rozprávač, zaslúžený alkoholik (výraz požičaný z anotácie) Rozbitý pohár zapisuje do zošítka príbehy o Tlačiarovi, Konvičke či Zaťatom slimákovi. Celý čas máte pocit, že sedíte v bare s ním, s pohárom červeného a všetkých ľudí, o ktorých vám rozpráva, dôverne poznáte. Vonku pečie slnko, cez ulicu sa preháňajú Vybehané kuratá a vy sa tešíte na ďalši vyrozprávaný príbeh.
“v myšlienkach sa topím v čiernom bahne, dokonca mi napadlo, či nepíšem svoj závet, závet to však nemôže byť, nemám totiž nič, čo by som, až raz otrčím kopytá, mohol niekomu odkázať, celé je to iba sen, ale práve vďaka snom tak lipneme na tomto ničomnom živote, veď aj ja stále snívam o živote, hoci žijem už iba vo sne, a som bdelý ako ešte nikdy”
Táto kniha? To je tak láskavá vec, ktorá objíme srdce a nenechá ho chladným. Čistá esencia krásnych stvorení. Je plná nádherných ilustrácií a krátkych popiskov... btw som stopercentne stotožnená s krtkom!
“Máš obľúbené príslovie?” opýtal sa chlapec. “Áno” odpovedal krtko. “Aké?” “Ak sa ti nedarí, daj si koláč.” “Chápem, a funguje to?” “Zakaždým.”
