Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Megamilovníčka Stephena Kinga ktorá sa pri knihách rada bojí, smeje alebo plače, pokojne aj všetko v jednej. O knihách sa rada vykecávam aj na IG profile @tyrky.sova
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Inšpektorka Leo Askerová už mohla byť veľkou šéfkou, keby niekomu nestúpila na otlak a na stoporené ego. Takto si musí zbaliť svojich päť švestiek a odviezť sa do suterénu, oficiálne povýšená na vedúcu oddelenia zdrojov, neoficiálne ponížene uprataná na oddelenie stratených duší. To jej však nebráni v tom, aby na vlastnú päsť pokračovala v pátraní po mladom páre, ktorý zmizol počas urbexovej výpravy (to je keď nelezú do opustenej pivnice kvôli scenáru, ale preto, že ich to baví). Vyšetrovanie ju privádza čoraz bližšie nielen k tajomnému Zmenárnikovi, ale aj k vlastnej pochmúrnej minulosti.
Poliška, ktorá nie je majsterka v produkcii nových kamarátov, za to ovláda umenie liezť ľuďom na nervy, je napriek svojim nesporným schopnostiam odstrčená do depa, lebo ani vedľajšia koľaj pre ňu nie je dostatočne exemplárnym trestom, odkiaľ svojpomocne vedie vyšetrovanie úplne iným smerom, než jej kolegovia, ktorí sa, ako inak, mýlia ako Romana pri vzdávaní poslednej pocty. A napriek tomu dokázal de la Motte poňať príbeh po svojom a vyhnúť sa tým najhorším klišé.
Príbeh sledujeme z viacerých pohľadov - či už z dvojfarebného pohľadu Leo (nerobila som si čiarky za každú zmienku o jej rôznofarbených očiach, ale povedzme, že keby to bol počet pív, upadla by som do alkokómy ešte pred polovicou knihy), samotného Zmenárnika, spomínajúceho na detstvo (asi tušíte, že ho nestrávil skákaním cez švihadlo), unesenej dievčiny, balansujúcej na pokraji hystérie, alebo aj ďalších postáv blízkych vyšetrovaniu.
Záver ma trochu sklamal, nedostavil sa u mňa taký ten očakávaný bomba efekt, ale skôr rozpačité "aha, no dobre teda". Navyše, niektoré okolnosti zostali nedoriešené, nedovysvetlené, odignorované ako posledný banán v zelovoci. Nakoľko však ide o prvú časť série, nejdem písať autorovi nasraný dopis (lebo moje jazykové znalosti mi to aj tak neumožňujú) a budem veriť, že len nechcel krájať tortu na začiatku oslavy.
Zmenárnik je prudko čitateľný poctivý krimitriler, ktorý má rýchle tempo, premyslenú zápletku a síce trochu uponáhľaný, nedoriešený záver, ale to som mu ochotná odpustiť. Pri niektorých knihách mi fakt stačí, že sa čítajú dobre.
Toto je jedna z kníh, o ktorých si nedovolím tvrdiť, že sú zlé, akurát mne nebrnkla na správnu strunu. Alebo chcela brnkať na strunu, ktorou nedisponujem. Atmosfére nemám čo vytknúť - dej je krásne ponurý, počiatočnú pohodičku karanténnej izolácie (viem ako to znie, my introverti to vnímame inak) postupne narúša číhajúca temnota a určité pasáže sú skutočne mrazivé. Tiež oceňujem, že autor priviedol do príbehu nezvyčajné a neotrepané bytosti, takže nečakajte, že cez okno prelezie ďalší Edward Cullen. Jeho Boo Hag je hnusné hovado, ktoré by som v spálni rozhodne nechcela, a to som už okolo postele naháňala aj prerastenú bzdochu (ak sa vám to nezdá strašidelné, skúste si predstaviť, ako znie o polnoci bzdocha v tichej miestnosti).
Bazár démonov má pomalší rozbeh. Potom príde k zlomu, a pre zmenu sa zase všetko deje veľmi rýchlo. Viem, že mnohí ocenia akčné tempo plné brutálnych výjavov, no mňa trochu rušilo, že sme sa už neskôr pri ničom poriadne nepristavili. Ako by ste si sadli do vyhliadkového vláčika prešporáčika, z ktorého sa zrazu stane japonský bullet train. Rada by som sa dozvedela viac o Anikó, o veštbe v Prátri, aj o tom, odkiaľ sa nabral tajomný polaroid...namiesto toho som mala možnosť detailne skúmať Lindine bradavky. Pardon, mamografiu robíme vo vedľajšej miestnosti.
Bazár démonov je pre mňa knižkou s ohromným potenciálom, ktorá má dokázala veľmi pekne vydesiť strašidelnými a temnými scénami (fakt, keď sa objaví Boo Hag, odložte to Lava Chicken stehno radšej nabok), no celkovo nezarezonovala. Možno je to tým, že mám rezonančnú schopnosť betónového podvalu.
Put your hands on stôl, poďme sa na príbehy pozrieť zblízka. Mojím favoritom je poviedka Podvodník - dojemne hovorí o tom, že konanie iných ľudí by sme nemali vždy posudzovať podľa prvého dojmu. Vzhľadom na to, že je Fico premiérom už tretíkrat, evidentne to ani nerobíme. DiDomenicov fragment pripomína, že aj najzložitejší a najpremyslenejší plán môže stroskotať na odhodlaní niekoho iného. A spomeniem ešte I will survive, čo je síce titul rozchodovej piesne od Glorie Gaynor, ale aj názov poviedky, v ktorej môže mať nevera rôzne podoby a zvedavosť rôzne dôsledky.
Novela Eve v Hollywoode nás zavedie pod tie kopce s písmenkami, aby sme sledovali optikou vedľajších postáv nezvyčajnú hrdinku, ktorá zasahuje do životov ostatných. Osamelá tajomná žena v Hollywoode je klišé ako hrom (a to tejto ani nekupuje Rišo Geere slimáky), ale Towles sa s tým vynikajúco vyhral a výsledkom je napínavé čítanie s dokonalo nedokonalými postavami a nepredvídateľnými antagonistami.
Towlesov rozprávačský štýl je veľmi pohodový a sympatický. V prvej poviedke sa stavia do roly vševediaceho rozprávača, no nie je strohý alebo blahosklonný, naopak, čitateľa sa snaží vtiahnuť do deja jednostranným dialógom, oslovuje ho vetami ako "predstavte si to..." alebo "čo myslíte, že nasledovalo?". Na mňa to pôsobilo veľmi dobre, ako keby som sedela v publiku počas jeho komického predstavenia. A to samotná poviedka ani veľmi smiešna nie je. V ďalších príbehoch sa potom prevteľuje do niektorej z postáv (niekedy hlavná, niekedy hrá druhé husle), a v každej udržuje zaujímavý balans medzi ľahkým, humorným štýlom a melancholickou úprimnosťou deja. On vám to skrátka rozpráva tak, že v závere čakáte, ako niekto dostal sacherkou do ksichtu a všetci sa smiali, keď tu zrazu jeb! Zlomené srdce! Amor vie...
Osobne ma potešila kapitola o popularite piva v antických dobách. To, že ho považovali za nechutný patok nehodný občana na úrovni už menej, ale však ich chyba. A vraj nepoužívali chmeľ, tak možno mali aj pravdu. K otázkam, ktoré sú v knihe rozoberané, autora inšpirovali jeho študenti, takže samozrejme nečakajte nič také, čo bežne nájdete v učebnici dejepisu, ako napríklad koľkokrát bodli Cézara alebo v akom poradí si Alexander Veľký podroboval krajiny. Dozviete sa však, ako vyzerali staroveké hajzle, či chodil Sokrates do kúpeľov "na Adama", alebo či aj antickí učenci holdovali konšpiračným teóriám (spoiler: holdovali, ale aj tak vedeli, že Zem je guľatá).
Oproti predchádzajúcej knihe autor trochu ubral z humoru a odľahčeného štýlu, jeho výklad je viac seriózny, no vďaka krátkym kapitolám, ktoré sa zaoberajú len najzaujímavejším jadrom riešenej témy, sa číta úplne na parádu. Priznávam, že osobne mi dosť chýbali autorove vtipné vsuvky, ale to už je vec vkusu, nie každý sa potrebuje smiať na predstave festivalu obrích falusov (áno, toto som si zapamätala z predchádzajúcej knihy. Prosím, nesúďte ma). Metóda otázok a odpovedí v náučnej literatúre funguje perfektne, text je poučný, ale nie vyčerpávajúci - koniec koncov, ak vás zaujíma podrobná história Sparty a nestačí vám vedieť, prečo by ste ich výcvik vydržali tak dvadsať minút, než by ste upadli do kómy, zrejme budete vyhľadávať iné pramene.
Serióznejší štýl síce vyžaduje pozornejšieho čitateľa, ale stále ide o zábavné a zaujímavé čítanie, ktoré poskytuje úplne iný pohľad na dejiny a zanechá čitateľovi mnoho nezvyčajných poznatkov.
Autorka dokázala úžasne prepojiť nevinný detský pohľad s pochmúrnou a tragickou realitou, zakomponovať do deja skutočné udalosti a celé to podať tak, že som pri čítaní ani nedýchala. Mám rada ťažké knihy, ktoré sa čítajú ľahko (hoci pri nich plačete, grcáte a zapíjate každú druhu stranu poldecákom na nervy) a Ovoce opilého stromu je rozhodne jednou z nich. Mimochodom, ak vám názov knihy príde milým spôsobom vtipný, pod opitým stromom sa myslí brugmansia arborea alba, z ktorého plodov sa vyrába znásilňovacia droga. Aké kolumbijské, že?
Príbeh sa odvíja od faktu, že sa môžete pred prítomnosťou skrývať v zlatej klietke a obklopiť sa drogovými stromami, ona je dotieravá ako poistný agent a skôr či neskôr sa k vám prebojuje, aby vám ponúkla investičnú príležitosť. Napríklad zainvestovať všetok svoj hmotný majetok výmenou za hmlistú a neistú predstavu bezpečia. Alebo dva prsty milovanej osoby, ktorá sa zaplietla do mocenských bojov. Viackrát mi bolo zle z toho, čo čítam, viackrát som nechápala konanie postáv a vzápätí som bola šťastná, že ich nechápem. Naozaj nechcem vedieť, aká je pochopiteľná reakcia, ak sa vaše deti zapletú do prestrelky.
Ak hľadáte knihu, ktorá vás zničí, ale zároveň nezaujato šplechne do placu trochu nádeje, aby sa nepovedalo, tu ste na správnej adrese. Je to jedna z tých, čo rezonujú.
