Inšpiratívne životy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Karin Fossum spracováva v Temných sekundách tematiku, ktorá podvedome iste trápi plno rodičov po celom svete. Sledujeme príbeh od zmiznutia malej Idy cez postupy v pátraní až po rozuzlenie, ktoré aj vo vás možno vyvolá veľa otázok...
.
Zo začiatku som si trochu zvykala na pomalý dej, ktorým kniha plynie. Aj keď sa mi stránky míňali pod rukami, mala som pocit, že sa nič nedeje a nejak nepostupujeme. Vyšetrovanie sa priam vlieklo a ja som si až niekde v tretine uvedomila, že takto nejak to musí vyzerať aj v reálnom živote. Myslím, že práve pre nás, ktorí sme zvyknutí hltať detektívky jednu za druhou a zbierať nápovedy v kvantách, bola táto kniha pekným stretom s realitou. Autorka nám rovnako priblížila postupy policajnej práce, ktoré nie sú vždy hladké a dokonalé ako od našich detektívnych superhrdinov - hoci nejaké omrvinky a náznaky nás mohli naviesť na tie správne odpovede už na začiatku.
Rovnako oceňujem aj doslov, ktorý asi mnohým pomôže pochopiť zámery autorky a vytvára za knihou peknú bodku.
.
Za mňa sú Temné sekundy skvelou jednohubkou, ktorá vám dokáže, že aj trochu iný typ detektívneho príbehu vám môže ako čitateľovi ulahodiť.
„Vidím v tebe silu. Silu skaly pod stĺpom. Tvoje tajné meno bude znieť Usúl. Základňa stĺpu.
Aké verejné meno muža si zvolíš?“
„Ako voláte púštnu myšku? Tú, ktorá skáče?“
„Voláme ju Muad`dib.“
.
Tak som to úspešne dotiahla až k druhej knihe. Musím povedať, že som stále unesená ilustráciami, ktoré ma úplne vtiahli do príbehu. Mám pocit, že kvalita ani pri druhom diele neklesá, práve naopak, čitateľ má znovu možnosť naplno sa nechať unášať estetickými scenériami, ktoré z knihy priam vydychujú atmosféru vzdialenej planéty.
Rovnako tak príbeh je zatiaľ postačujúci a myslím, že som sa v ňom ešte nestratila - to si však overím až vtedy, keď sa konečne dokopem k tomu prečítať si aj pôvodné Herbertovo dielo.
.
Myslím, že či už ste, alebo nie, fanúšikom Duny, tento grafický román by ste si mali aspoň prelistovať, aby ste nasali tú suchosť púštnej planéty a úľavu pri prvých kvapkách na tvári...
Poviedka 2024 je skvelým príkladom toho, že ak si myslíte, že vás v slovenskej tvorbe už nedokáže nič prekvapiť, určite sa mýlite. Aj tentokrát sa do súťaže zapojilo plno skvelých a talentovaných autoriek a autorov. Porota nakoniec vyberala svojich favoritov z až 280 súťažných prác. A nejakú prácu nechala aj nám, čitateľom, pretože, ako spomína vo svojom predslove predseda poroty Karol D. Horváth: ,,Najlepšie bude, ak si na ocenené poviedky urobíte názor vy, čitateľky a čitatelia. Pevne totiž verím, že všetky texty z 28. ročníka Poviedky boli vytvorené v prvom rade pre čitateľov, nie pre porotu...”
.
Poviedka 2024 ma prekvapila. Bola iná od tej minuloročnej a vyžarovala z nej trochu ponurejšia atmosféra. Ani to však neubralo z čitateľského zážitku, ktorý sa na stránkach tejto útlej zbierky schováva.
Znovu som mala na chvíľu pocit, že sa ponáram do rôznych príbehov, situácií a možností, ktoré sú nabité emóciami, skúsenosťami a jednoduchým bytím. Za mňa veľmi dobrý výber a keďže vnímam aj podnet pána predsedu poroty, mne osobne najviac ulahodili tieto tri: Zima na šiestom poschodí, Pod vodou, tam, kde si ženy šepkajú, Po večeroch.
