Politika

Čínska ľudová republika je najľudnatejšou krajinou sveta. Vetu Made in China nájdete minimálne na každom druhom predmete vo svojom okolí. Aj napriek tomu, že je svetovou veľmocou, jej obyvatelia môžu o demokracii iba snívať (ako aj o slobode slova či zrušení cenzúry). Ako to, že sa v ČĽR udržal pri moci komunizmus? Koľko Číňanov sa urazí, ak nazvete skutočnou Čínou Taiwan? Bude príčinou ďalšej vojny spor o územia na hraniciach s Indiou? Prečo nikto nehovorí o detskej práci a “prevýchovných táboroch”? Ktorým slovenským politikom zaplatila ČĽR podozrivé “študijné cesty”? V tejto knihe sa dozviete odpovede na všetky tieto otázky, a ešte o trochu viac. Poviem vám teda, toto bol neskutočný boj. Dosť dlho mi trvalo, než som si zvykla, že ide skôr o učebnicu, než oddychové čítanie. Čím viac som však čítala, tým ľahšie som chápala jednotlivé prepojenia. Kniha obsahuje široký záber tém a oblastí, ktoré sú predkladané čitateľovi v nenáročnejšom jazyku. Autori sa prostredníctvom historických udalostí a analýzou súčasného stavu krajiny dostávajú k témam, ktoré vám ukážu, aký je vlastne život v ČĽR. Zistíte, prečo sa obyvateľom v období pádu komunistov vo svete nepodarilo presadiť aj doma demokratický režim, ako sa vládna strana pokúsila vymazať celú nevyhovujúcu menšinu, ako sa z jedného z počiatočných revolucionárov stal symbol komunistického zriadenia, prečo sa ČĽR urazí na každého, kto má priateľské vzťahy s Taiwanom, alebo sa stretne s Dalajlámom. Kniha ponúka zaujímavý pohľad na minulosť, súčasnosť i budúcnosť, ktorú môžeme, minimálne v dopadoch na životné prostredie, s miernym zdesením predpovedať. Posledná kapitola, venovaná vzájomným vzťahom ČĽR a Slovenska, bola vážne zaujímavým čítaním. To, prečo niektorí politici tak vehementne obhajujú čínsky režim, v akých politických stranách si ČĽR zháňa svojich obdivovateľov a ako sa snaží zlepšiť si svoj obraz u nás, dokonalo zrhnulo celú atmosféru knihy. Aj po náročnom začiatku musím skonštatovať, že mi toho kniha veľa dala.

Hovorí sa, že históriu píšu víťazi. Dejiny si však ľudí pamätajú nielen podľa množstva dobrých skutkov, ale oveľa častejšie podľa zverstiev, ktoré páchali - či už z rozmarov, náboženského presvedčenia, alebo z túžby po moci. Radenie podľa časovej osi dodáva knihe oveľa lepšiu prehľadnosť s uľahčuje orientáciu medzi jednotlivými osobami. Neviem, či môžem povedať, že sa mi na knihe niečo páčilo - vzhľadom na množstvo utrpenia, ktoré je v nej opísané, avšak z pohľadu získavania nových informácií bola toto nová a zaujímavá skúsenosť. Mne osobne nevadí pred spaním čítať o hrozných veciach - vlastne to bolo celkom praktické riešenie, pretože kniha je príliš veľká na to, aby som ju nosila v ruksaku hore-dole, takže miesto pri posteli bolo najvhodnejšie. Ak však patríte k ľuďom s citlivým žalúdkom, knihu odporúčam čítať radšej počas dňa (nie však čerstvo po jedle). Na hrôzy, ktoré v minulosti páchal ľudský druh sám na sebe by sme nemali zabúdať, pretože história sa veľmi rada (a, bohužiaľ, aj často) opakuje. A nakoniec: Ručím vám za to, že pri čítaní tejto knihy sa vám budú zdať naše spoločenské problémy ako totálne banality.

Hlavnou postavou knihy je Géza, kuchár, ktorý sa venuje ilegálnej činnosti book'n'grill so špecializáciou na ruskú klasiku. Väčšina knihy pôsobí skôr ako denník - sledujeme ako Géza “Číta” (takto v knihe nazývajú pečenie na knihách) najrôznejším klientom. Nejakú tú akciu môžeme sledovať len pri stretnutí Kuchyne (tajného spoločenstva kuchárov) a na konci knihy, ktorý síce odpovie na tých pár otázok, ktoré vám môžu počas čítania napadnúť, avšak nedokáže zaplniť tú prázdnotu z predchádzajúcich sto strán. Najviac sa mi páčila myšlienka využitia technologických bĺch, ktoré spĺňali najrôznejšie funkcie - napríklad vedeli všetky potrebné informácie, skenovali nebezpačenstvo v okolí… Román nie je práve dielom, ktorý by mi vyrazil dych, avšak, niektoré myšlienky v príbehu stoja za prečítanie (aspoň to jedno), a možno aj ich rozvinutie v inom knižnom počine by som si rada prečítala. To najlepšie nakoniec - za zaujímavosť a zapôsobenie jazyka na čitateľa môžeme ďakovať hlavne Jánovi Štrasserovi, ktorý je nepochybne majster prekladov.

Po Kníhkupcovi z Kábulu som nemohla spávať - a to doslova. Neustále som sa v noci prehadzovala a premýšľala nad tým, či je život žien jednoduchší, ak za nich rozhoduje niekto iný. Ako vôbec dokážu tieto ženy potlačiť svoje pocity, túžby a záujmy? Bolo mi z toho smutno. Smuto a zle zároveň. Autorka knihy nám prináša pohľad do jednej z mnohých, navzájom si podobných, rodín. Ukazuje nám život jednotlivých členov a dva svety, ktoré sú úplne odlišné - svet mužov (s možnosťou vzdelávať sa, vyberať si v živote, záľubách, láske a všetkom ostatnom) a svet žien (ticho túžiacich po vzdelaní, trpiacich a slúžiacich ostatným, bez možnosti na vlastný názor a akýkoľvek druh šťastia). Aj v rodine Sultána Chána sú tieto veci skutočnosťou - Sultán vedie rodinu tvrdou rukou a rozhoduje o všetkom. Hoci bola kniha veľmi zaujímavá, bola aj značne nepríjemnou a trochu zmätočnou. Pri príbehoch, nech boli akokoľvek zaujímavé, mi chýbalo vymedzenie toho, ktoré situácie zažila autorka priamo a ktoré jej boli sprostredkované. Zároveň by som uvítala jej osobný pohľad na problémové situácie, keďže môžeme predpokladať, že sa do veci rozumie trochu viac, než bežný čitateľ. Ak však odhliadnem od týchto drobností, kniha bola dobrým (i keď smutným) rozšírením si kultúrnych a sociálnych obzorov.

Henry Kissinger je meno, ktoré ste už určite počuli - hlavne, ak sa aspoň trochu orientujete vo svetovej politike. Tento, rokmi a skúsenosťami opradený, diplomat získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier. Po rokoch na vplyvných miestach a v “centre svetového diania” prináša publikáciu, ktorá je analytickým prehľadom spoločenského a politického stavu sveta. Knihu som si zvolila preto, lebo o autorovi som dosť počula v inej knihe (Vůdcové, myslitelé, hrdinové…) a chcela som si potvrdiť niektoré dojmy z nej. Musím uznať, že Kissinger sa vo svete veru nestratí (a vy po prečítaní knihy už tiež nie). Jeho poznanie súvislostí a vzťahov je neuveriteľné. Už na začiatku som zistila, že knihe budem musieť venovať stopercentnú pozornosť - odmenou mi boli poznatky, nad ktorými som len krútila hlavou. Nezostalo však len pri politike, kniha ma previedla kultúrami, ukázala mi mentalitu iných národov, a hlavne, pohľad na našu kultúru z druhého brehu. A to všetko popri historickom okienku, ktoré sa sústredilo nielen na 20. storočie, ale aj na hlbší a skorší vývoj udalostí a ich priebeh. Výhodou je, že Kissinger nevolí odborné slová, pri ktorých musíte byť neustále v strehu. Práve naopak, príjemnou formou, vhodnou i pre “jednoduchšieho” poslucháča, či nováčika vo svete politiky, vysvetľuje, poukazuje a učí to, čo považuje za dôležité pri dnešnej podobe Zeme. Ak poznáte niekoho, kto by si rád zlepšil poznatky o geopolitike a iných odboroch, či sami túžite po vedomostiach a informáciách od niekoho skúseného, určite siahnite po Usporiadaní sveta. Táto kniha vás nesklame.