Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Autorkina prvá kniha, Prekliatie menom láska, bola vtipná a celkom bláznivá romantická oddychovka. Jej novinka sa nesie v úplne inej atmosfére - Gideon je emóciami nabitý príbeh o druhej šanci, v ktorom sa rieši viacero závažných tém, predovšetkým závislosť a jej dopad na človeka i jeho okolie. Bol to skvelý príbeh, ktorý som si užila od začiatku do konca.
Gideon mi bol od začiatku sympatický, no keď som sa dozvedela, že sám vychováva dve bábätká, úplne som si ho zamilovala. Mali spolu krásny vzťah, pri ich spoločných scénach ma vždy zahrialo pri srdci. V minulosti to nemal jednoduché, život mu uštedril veľa rán, ocitol sa na úplnom dne, no využil druhú šancu a mnoho vecí vo svojom živote prehodnotil. Mal skvelú rodinu, páčilo sa mi, aký mali medzi sebou blízky vzťah.
Musím sa priznať, že Freya ma trochu miatla. Doteraz úplne neviem, čo si mám o nej myslieť. Nebola zlá a nebola mi ani nesympatická, no miestami som z nej cítila také zmiešané vibrácie (čo sa týka jej správania, s jej závislosťou to nemá nič spoločné). Neviem, ako lepšie by som to vysvetlila. Bolo mi ľúto, ako sa k nej správala jej mama (túto postavu som naozaj nemusela).
Massimo bol tiež skvelý a má môj veľký obdiv, predovšetkým kvôli tomu, aký bol nesebecký, ohľaduplný, dobrosrdečný, milujúci. Na začiatku som si myslela, že ho budem neznášať, že mi v príbehu bude prekážať, ale jednoducho to nešlo, zaslúžil si len to najlepšie.
Romantická linka bola horkosladká a dosť komplikovaná, moje emócie dostali poriadne zabrať (cítila som sa ako na horskej dráhe). Vzťah Freyi a Gideona bol plný prekážok, tajomstiev, nevyslovených vecí, bolestí, smútku, ubližovania, no zároveň nesmiernej lásky, pochopenia, podpory.
Príbeh sa odohráva v prostredí Škótska, ktoré autorka veľmi pekne popísala (či už prostredníctvom rôznych švédskych slov, prísloví, jedál, miest a podobne).
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva aj boj so závislosťou na drogách, liečba, recidíva, dopad závislosti na blízkych, čo bolo podľa mňa tiež popísané autenticky. V príbehu nájdete veľmi veľa pekných myšlienok a posolstiev.
Túto knihu vám odporúčam všetkými piatimi.
Vo svojej najnovšej knihe sa autorka rozhodla poukázať na jeden z aktuálnych problémov - kyberšikanu, úskalia internetu a sociálnych sietí, zneužívanie osobných údajov, sexuálne obťažovanie, psychický nátlak a podobne. Fantóm z internetu nie je ľahké čítanie, sama som mala občas chuť od nervov knihu zahodiť niekam poriadne ďaleko, no pred touto témou nesmieme zatvárať oči, je potrebné o nej hovoriť, pretože podobný príbeh sa môže odohrať aj v našom okolí. Možno niekomu, kto si prechádza podobnou situáciou ako hlavná hrdinka Blanka, pomôže konečne nabrať odvahu zdôveriť sa so svojimi problémami a začať ich riešiť, prípadne niekoho ďalšie upozorní na to, aby lepšie narábal s osobnými údajmi, aby sa takémuto niečomu vyhol.
Šestnásťročná Blanka práve prežívam náročné obdobie - rodičia sa rozvádzajú, otec sa odsťahoval, má novú rodinu, mama rieši vlastné problémy a ju si takmer vôbec nevšíma, vzťahy s jej najlepším kamarátom sú naštrbené a chalan, do ktorého je tajne zamilovaná, si našiel inú frajerku. Cíti sa osamelá, takže keď sa jej na internete prihovorí sympatický Ferdo, s ktorým sa môže o čomkoľvek porozprávať a ktorý jej rozumie, začne mu dôverovať a zdieľať s ním aj svoje intímnosti. Všetko sa zmení, keď mu pošle fotku v bikinách... vtedy sa z jej života stane skutočné peklo
Priznám sa, že zo začiatku mi Blanka prišla nesympatická a povrchná. Akoby nič nebrala vážne a zaujímali ju len sociálne siete, lajky a pozitívne komentáre. Cestu som si k nej našla až postupne, keď určité veci prehodnotila. Možno sa budete pýtať, prečo sa zachovala tak, ako sa zachovala, prečo nikomu nič nepovedala, prečo nevyhľadala pomoc... Áno, ani ja som nesúhlasila s jej rozhodnutiami, no pokiaľ sa človek sám neocitol v podobnej situácii, tak by nemal súdiť. Sama neviem, ako by som reagovala. Niektoré veci sa ľahšie povedia ako urobia.
Nachádzala sa v citlivom veku, jej život sa zo dňa na deň pretočil hore nohami, rodičia mali vlastné starosti, bola vystrašená, hanbila sa, problémy sa stále navyšovali, nevedela, ako sa má z toho všetkého vymotať... naozaj to nemala jednoduché.
Obľúbila som si aj Lukáša, bol to chalan s hlavou a srdcom na správnom mieste. Blanka bola šťastlivec, že mala takéhoto skvelého kamaráta, ktorý sa o ňu staral, pomáhal jej, podporoval ju.
Čo sa týka fantóma, od začiatku som mala podozrenie, kto by to mohol byť, čo sa mi nakoniec aj potvrdilo, takže som nebola prekvapená. Hoci mi táto záhada bola od začiatku jasná, nevadilo mi to.
Dohoda je jeden z mála príbehov, ktorý som kedysi čítala na Wattpade (bolo to však už poriadne dávno, takže vám neviem povedať, akými veľkými zmenami si prešiel). Príbehy o dohodnutom manželstve mám rada, takže v tomto smere mi príbeh sadol. Čítal sa mi ľahko a rýchlo, hoci v budúcnosti by bolo vhodné dávať väčší pozor na používanie čechizmov.
Ian ma milo prekvapil, čakala som hajzlíka a dostala som sympatického mladého muža s hlavou i srdcom na správnom mieste. Otec bol naňho dosť prísny, a Ian tak musel tvrdo makať, aby splnil všetky jeho očakávania.
Hovorila som si, že Nadya je tiež celkom v pohode, hoci pochádzala z bohatej rodiny, nebola rozmaznaná, dokázala sa postarať sama o seba, v hlave tiež nemala úplne prázdno, bola priateľská, vždy poďakovala... potom prišli posledné kapitoly a ja som zostala stáť s otvorenými ústami nad tým, čo začala vyvádzať. Musím sa priznať, že na konci ma celkom sklamala a toto jej správanie trochu zhoršilo môj celkový dojem z knihy.
Romantická linka bola fajn, hoci by som privítala, keby autorka dopriala našej dvojici trochu viac času na spoznávanie. Na môj vkus sa Ian a Nadya zblížili dosť rýchlo, doslova zo dňa na deň. Chválim však fakt, že to nebol typický príbeh s tematikou dohodnutého manželstva, kde by mužský hrdina do niečo nútil hrdinku, správal sa z nej zle, bol agresívny, robil jej napriek a podobne. Bolo to pre mňa príjemné spestrenie. Ani Ian s touto dohodou nesúhlasil, dokázal pochopiť pocity Nadye, preto netlačil na pílu.
Dohoda bola nenáročná oddychovka, ktorá sa mi (až na pár detailov) páčila. Priznávam, že posledné kapitoly mi nesadli a trochu znížili moje celkové hodnotenie príbehu. Uvidíme, čo nám prinesie druhý diel.
Na túto knihu som sa dosť tešila, jednak ma zaujala anotácia, jednak som na ňu počula veľa pozitívnych ohlasov. Po dočítaní však musím povedať, že som celkom sklamaná. Príbeh nebol úplne zlý, ale mala som od neho väčšie očakávania. Zaradila by som ho medzi príbehy, ktoré nenadchnú, ani neurazia.
Hlavná hrdinka Kitty mi veľmi nesadla. Na jednej strane jej rozumiem, prišla o oboch rodičov, zanechali jej množstvo dlhov, musela sa postarať o mladšie sestry a kvôli nim bola ochotná ísť aj cez mŕtvoly. No na druhej strane to podľa mňa dosť preháňala a s niektorými ("nevinnými") ľuďmi sa pekne zahrávala. Určité sympatie som k nej začala cítiť až v záverečných kapitolách, keď sa nad sebou viac zamyslela, niektoré veci si premyslela a prejavila sa jej lepšia stránka.
Lord Radcliffe mi sadol viac. Nebol to zrovna ten najmilší človek, prenasledovali ho démoni z minulosti, a tak občas vybuchol, ale mal srdce na pravom mieste.
Hlavná romantická linka sa začala vyvíjať dosť neskoro, čo je podľa mňa veľká škoda, pretože keby s ňou autorka začala skôr (alebo trochu viac natiahla príbeh), mohlo to vypáliť omnoho lepšie. Okolo 70% príbehu sa poriadne nič nedialo, skôr sme sa stále točili v tom istom kruhu. Posledných cca 100 strán sa mi z celého príbehu páčilo najviac, vtedy som mu dokázala celkom dôjsť na chuť.
Ku knihe mi veľmi nesedí ani názov, pretože podľa neho som čakala, že lord Radcliffe bude Kitty pomáhať nájsť si manžela, dávať jej určité rady (aspoň tak som to pochopila z anotácie), a preto návod pre ženy, ale nebolo to presne tak. Zápletka bola vymyslená dobre, hlavné postavy mali potenciál, aby medzi nimi vznikla výborná vzájomná chémia, no bohužiaľ to nevypálilo tak dobre, ako by mohlo.
Obdivujem Mišku, že sa rozhodla napísať príbeh, v ktorom nám poodhalila kúsok zo svojho súkromia, ja by som na to nemala "gule". Tento príbeh sa mi čítal tak trochu špecificky, podobne ako aj ostatné príbehy inšpirované skutočnými udalosťami (ja jednoducho nedokážem "vypnúť" mozog a za postavami si predstavujem reálnych ľudí, podľa ktorých je príbeh napísaný).
A čo ak áno je príbeh o láske (prvej, detskej i súčasnej, "dospeláckej"), priateľstve, hľadaní seba samého... Pri čítaní som mala takú nostalgickú náladu, pripomínalo mi to moje dospievanie a moju najlepšiu kamarátku, s ktorou sme si vždy všetko hovorili a rozoberali (a vlastne to robíme doteraz). Často som mala pocit, ako by Miška sedela pri mne a rozprávala mi o svojich zážitkoch, miestami sa doslova prihovára čitateľom.
V živote hlavnej hrdinky Maji zohrávajú dôležitú úlohu dvaja muži s rovnakým menom Deni - jej ex a zároveň najlepší kamarát a jej súčasný priateľ. Nie je však Deni ako Deni a zatiaľ, čo jedného som si dosť obľúbila, ten druhý si moje sympatie nezískal.
Priateľstvo Maji a Deniho bolo rozkošné, neustále sa doberali a podpichovali, na čom som sa bavila (v tomto smere musím pochváliť aj "chatovú" konverzáciu, ktorá dej spestrila). Zároveň to medzi nimi dosť iskrilo, čo ich priviedlo k jednému dôležitému rozhodnutiu, ktoré malo ovplyvniť životy viacerých ľudí.
Samozrejme, že v Miškinej knihe nesmie chýbať ani cestovanie a spoznávanie nových krajín, bez toho si už jej knihy ani neviem predstaviť. Tentokrát nás zobrala do Severného Írska.
Priznám sa, že približne 70% knihy by som označila za takú milú, nenáročnú oddychovku, ktorá bola síce fajn, no nedostavil sa u mňa žiaden wow efekt. Posledných 30% ma však úplne emočne dostalo a užila som si ich z celého príbehu najviac. Vďaka týmto záverečným kapitolám sa zvýšilo aj moje celkové hodnotenie príbehu. Som zvedavá, čo na nás čaká v pokračovaní.
Prichádza dáma bola príjemná romantická oddychovka, ktorá sa mi čítala ľahko a rýchlo. Mám rada historické romance v štýle "od nepriateľstvá k láske", takže v tomto smere mi kniha sadla.
Edwina Dalrymplová je učiteľkou etikety, ktorá pripravuje mladé dámy na vstup do spoločnosti. Väčšinou pracuje pre strednú vrstvu, ale teraz sa jej konečne splnil veľký sen - najali si ju vojvoda s vojvodkyňou. Je jej jasné, že táto práca by jej mohla pomôcť vypracovať sa na vyššie priečky, preto hneď súhlasí. Má to však jeden háčik - jej novým žiakom má byť muž, vojvodov dospelý nemanželský syn, ktorý s ním nechce mať nič spoločné a odmieta prijať titul, ktorý mu prináleží. Podarí sa ho Edwine presvedčiť a priviesť do Londýna?
Edwina bola ten typ človeka, ktorý si po chvíli dokázal získať priazeň každého naokolo. Najskôr na mňa pôsobila ako rozmaznaná mestská panička, ktorá nad všetkým ohŕňa nos, no neskôr sa ukázalo, že sa v nej skrýva omnoho viac. Trochu mi na nej vadilo, že miestami dosť "tlačila na pílu" a nepočúvala, čo jej ostatní hovoria a priznávam, že som si k nej hľadala cestu dlhšie, ale postupne si dokázala získať moje sympatie. Vo svojom živote to nemala jednoduché, musela naozaj tvrdo pracovať, aby sa dokázala uživiť a nemala nikoho, na koho by sa v prípade potreby mohla obrátiť.
Ani Rafe nemal na ružiach ustlané. Pri narodení najmladšej sestry im zomrela mama, a tak musel predčasne dospieť, aby sa postaral o troch mladších súrodencov. Už od detstva pracoval v baniach, kde sa postupne dokázal vypracovať na vedúcu pozíciu. Na otca mal ťažké srdce, pretože sa nikdy verejne nepriznal k nim, ani k ich matke, preto s ním odmietal akýkoľvek kontakt. Navonok pôsobil ako "drsňák", ktorého sa všetci báli, no vo vnútri to bol dobrosrdečný a starostlivý muž, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné. Bol dosť tvrdohlavý, ale časom zistil, že niektoré veci nemusia byť také zle, ako si ich predstavoval.
Romantická linka sa mi páčila, Edwina a Rafe po sebe často "štekali" a väčšina ich stretnutí skončila hádkou, no zároveň ich to k sebe nesmierne priťahovalo. Pôvodne mala Edwina naučiť Rafa slušným spôsobom, no postupne sa ukázalo, že aj on priučil mnohým veciam ju, predovšetkým vedieť sa postaviť sama za seba a nepodceňovať sa. Už od začiatku sa o ňu pekne staral.
Za seba môžem povedať, že to rozhodne bola jedna z tých lepších historických romancí. Budem rada, keď sa dočkáme aj prekladu príbehu o Rafeho sestre.
Hodiny chémie bol skvelý príbeh, ktorý ma dosť emočne vyžmýkal. Na obálke sa síce píše, že ide o vtipný príbeh, čo nepopieram, humor tu nechýbal, no podľa mňa tu viac prevládali iné emócie. Je to celkom bichla, má vyše 450 strán, ale nenechajte sa tým odradiť. Mne sa kniha čítala ľahko a rýchlo, autorkin štýl mi sadol, ani som si neuvedomovala, ako rýchlo mi ubiehajú stránky pod prstami.
V príbehu sme mali možnosť spoznať dve stránky Elizabeth Zottovej. Na jednej strane to bola skvelá chemička a inteligentná mladá žena, ktorá sa o seba dokázala postarať aj sama, nikdy sa nevzdávala, nemala problém povedať, čo mala na jazyku, bojovala za svoje práva, kvôli čomu bola tŕňom v oku mnohých ľudí. Čo sa týkalo jej emočnej vyspelosti, tam to pomerne zadrhávalo, niektoré "obyčajné" veci jednoducho nedokázala pochopiť, takže miestami pôsobila až chladne, arogantne. Vo svojom vnútri však skrývala aj láskavejšiu a citlivejšiu stránku, ktorá prejavovala najmä pri svojich blízkych. Bolo cítiť, že Calvina veľmi ľúbila a pre svoju dcérku Mad by urobila prvé i posledné. Priznávam, že zo začiatku som z nej mala zmiešané pocity, ale postupne si ma úplne získala.
Nikdy to nemala jednoduché, život jej udelil už viacero rán, ktoré stále nespracovala. Bohužiaľ, žila v dobe, kedy jej prínos v oblasti vedy a chémie dokázalo oceniť len veľmi málo ľudí. Boli tu pasáže, kedy som mala chuť vyhodiť knihu von oknom, predovšetkým vtedy, keď som čítala o tom, ako sa v tomto období správali muži k ženám. Ešte smutnejšie bolo, keď žene podkopávala nohy iná žena.
Videla som, že viacerí čitatelia knihe vytýkali, že tu nebola dostatočne vykreslená atmosféra 50. a 60.rokov, počas ktorých sa príbeh odohráva, čo je pravda, no mne to tam nejak extra nechýbalo.
Veľmi som si obľúbila aj Elizabethinho zvieracieho kamaráta, bez ktorého si tento príbeh ani neviem predstaviť. Páčilo sa mi, že miestami bol dej opísaný aj z jeho pohľadu. Skvelá bola aj Mad, inteligentné a zvedavé malé dievčatko, ktoré (podobne ako jeho mamu) nedokázali niektorí pochopiť a snažili sa ju zmeniť. Miestami mi kvôli nej pukalo srdce.
V tomto príbehu sme toho s Elizabeth (i s Calvinom a ostatnými postavami) zažili veľmi veľa, takže som sa ani chvíľu nenudila. Pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe, vystriedala sa u mňa celá škála emócií - hnev, smútok, bolesť, nádej i láska. Za seba vám knihu môžem len odporučiť.
Súkromné problémy pokračujú, tentokrát u Sebastianových nevlastných súrodencoch z Grécka. Samozrejme, že sme sa opäť stretli aj s postavami z predchádzajúcich častí a dozvedeli sa, ako sa im darí.
Kassandru sme mali možnosť trochu spoznať už v predchádzajúcej časti, no teraz sme sa o nej dozvedeli oveľa viac. Navonok veľká šéfka, ktorá má v okolo prirodzený rešpekt, vo vnútri zlomená žena, ktorú stále prenasledujú démoni z minulosti. Okrem sestry a kamarátky si každého drží od tela. Je to jej obranná maska, aby jej náhodou nikto neublížil. Vyrastala s otcom tyranom, ktorý jej zanechal jazvy na tele i na duši. Pasáže, v ktorých sme sa dočítali o tom, čo všetko robil svojim deťom, boli hrozné a úplne ma emočne vyžmýkali. Ako sa niekto môže takto správať ku svojim deťom? Pre malú Kassandru (i jej súrodencov) mi pukalo srdce.
Nemožno sa čudovať, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa, hoci musím povedať, že miestami som na ňu mala ťažké srdce (napríklad vtedy, keď sa s ňou Sebastian snažil zo všetkých síl zblížiť a ona mu stále (i keď nechcene) ubližovala). Nikdy som si však ani zďaleka neprešla niečím podobným ako ona, takže ju nemám právo súdiť. Musím sa priznať, že najskôr som ju moc nemusela, ale keď som ju lepšie spoznala, moje antipatie vo veľkej miere opadli.
Keď jej kamarátky darovali na narodeniny netradičný darček, ktorý bol pôvodne myslený ako sranda, vôbec netušila, ako jej zmení život. Po niekoľkých rokoch sa opäť ocitá zoči voči svojej bývalej láske a na povrch vyplávajú bolestivé spomienky. Podarí sa jej vysvetliť jej vtedajšie rozhodnutie? Existuje nejaká šanca, že by mohli svoj vzťah obnoviť alebo je všetko nadobro zničené?
Ich vzťah bol taký horkosladký, bolo cítiť, že sa stále ľúbia, no pred pár rokmi si navzájom dosť ublížili a minulosť ich neustále dobiehala. Nevedeli byť spolu ani od seba.
Koniec bol pre mňa dosť rýchly, určite by som privítala pár strán naviac, kde by si naša dvojica konečne všetko otvorene vysvetlila (síce v poslednej kapitole bolo zhrnuté, ako to s nimi dopadlo, no len pár vetami a pre mňa to bolo málo). Toto je taká moja najväčšia výhrada k príbehu. Možno sa ešte niečo dozvieme v ďalšej časti.
O Mirke je známe, že vo svojich príbehoch sa zameriava na rôzne závažné z problémy z pohľadu dospievajúcich ľudí, takže nie je žiadne prekvapenie, že v podobnom duchu sa nesie aj jej posledná kniha. Najmilšie želanie síce nemá ani 200 strán, no aj tak sa autorka opäť raz pekne zahrala s mojimi emóciami.
16-ročná Gréta bola zvyknutá, že všetok svoj voľný čas venovala starostlivosti o svoju autistickú sestru Miu. Jej život bol plný pravidiel rituálov, ale nevadilo jej to, pre Miu by urobila čokoľvek. Všetko sa však zo dňa na deň zmenilo - rodičia jej oznámili, že sa rozvádzajú, mama do sestrou sa sťahujú do Ameriky a keďže otec ako vodič kamiónu často nie je doma, bude musieť ísť bývať na internát. Mia zrazu mala množstvo voľného času, ktorý nedokázala zaplniť, a tak jej do hlavy začali čoraz viac prenikať temné myšlienky a cudzie hlasy, ktoré jej nedovolili spávať a postupne ju prenasledovali na každom kroku...
Myslím, že autorka autenticky popísala aké to je, keď mladého človeka trápia depresie, panické záchvaty, úzkosti a podobne. Kniha tiež poukazuje na to, že je dôležité nič netajiť, nebáť sa niekomu zdôveriť a vyhľadať pomoc.
Grétini rodičia ma naštvali, nejak som nedokázala pochopiť ich rozhodnutia. Áno, možno to všetko nerobili so zlým úmyslom a chceli Gréte dopriať trochu slobody, keďže predtým jej kvôli starostlivosti o sestru nezostával žiadny čas pre seba, no podľa mňa to nemuseli robiť takto drasticky. Škoda, že sme tu nemali viac objasnené správanie Grétinej matky, ktorá dcéru ako keby úplne odstrihla zo života. Prečo odmietala akýkoľvek kontakt? Prečo k nej bola taká chladná? Prečo jej nedovolila bývať u rodiny? Toto by ma naozaj zaujímalo.
Našťastie, Gréta mala aspoň skvelého bratranca a tetu, ktorí tu pre ňu boli vždy, keď to potrebovala. Bohužiaľ, aj oni mali v niektorých veciach zviazané ruky.
Záver bol celkom prekvapivý, autorka sa s nami pekne zahrala. Musím sa priznať, že som to vôbec netušila. Opäť by som privítala, keby to bolo trochu viac rozpísané a dozvedeli sme sa, ako sa k celej situácii postavili Grétini rodičia, prípadne sme dostali kapitolu odohrávajúcu sa po nejakom dlhšom čase.
Nebolo to pre mňa jednoduché čítanie, ale som rada, že autorka sa rozhodla upriamiť pozornosť na túto problematiku, ktorá je súčasťou našich životov a je potrebné o nej hovoriť. Možno, že príbeh pomôže nejakému človeku, ktorý si prechádza niečím podobným.
Autorka sa vo svojich predchádzajúcich príbehoch venovala závažným témam, preto som čakala, že v podobnom duchu sa ponesie aj jej novinka. Avšak, zostala som milo prekvapená, že tento príbeh bol viac odľahčenejší a veselší, hoci ani tu nechýbali nejaké vážnejšie témy (keďže hlavná hrdinka mala postihnutú dcéru ). Právo na šťastie som si užila a za seba môžem povedať, že sa mi páčil najviac zo všetkých autorkiných príbehov.
Mladá mamička Sandra si toho v posledných rokoch zažila naozaj veľa. Život jej pod nohy hádzal jednu prekážku za druhou, no ona sa nevzdávala, čo na nej obdivujem. Každá rana od života ju ešte viac posilnila. Pre svoju dcérku by urobila prvé i posledné.
Sára bola rozkošné dievčatko, ktoré som si hneď zamilovala. Vyžarovala okolo seba pozitívnu energiu a mnoho dospelých by sa od nej mohlo učiť, ako sa správať a užívať si život. Veľmi ma mrzeli hlúpe názory niektorých ľudí, no bohužiaľ, takto to funguje aj v reálnom živote.
Obľúbila som si aj Sandrinho brata Gusta, mali medzi sebou pekný vzťah (pri ich vzájomnom doberaní som sa dobre bavila) a Sandra sa naňho mohla vždy spoľahnúť. Obom som držala palce, nech si konečne aj oni užijú nejaké šťastie a nájdu si niekoho, kto ich dokáže oceniť a ľúbiť takých, akí sú.
Alex bol veľký sympaťák, nešlo si ho neobľúbiť. Priateľský, milý, dobrosrdečný, láskavý a inteligentný muž a spravodlivý šéf. So Sandrou to nemal jednoduché, no nevzdával sa, zniesol by jej aj modré z neba. Páčilo sa mi, ako si dokázal nájsť vzťah aj k Sáre.
Romantická linka bola príjemná, jedna z tých, pri ktorých sa musíte usmievať ako slniečko na hnoji. Autorka dopriala vzťahu Sandry a Alexa dostatok času na spoznávanie a zblíženie, takže nemám čo vytknúť. Áno, záverečná dráma bola predvídateľná, ale nejak extra mi to nevadilo.
Kniha má len niečo cez 200 strán, takže som ju v podstate prečítala na jeden záťah, čítala sa mi ľahko a rýchlo. Za seba vám knihu môžem rozhodne odporučiť.
