Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje odznaky
2023
2022
2021
2019
2018
2017
2016
Moje aktivity
Nájomná vrahyňa na materskej bol poriadne bláznivý príbeh, a hoci som z neho nebola až taká nadšená ako ostatní, pokračovanie som si nemohla nechať ujsť. Koniec jednotky zostal otvorený, obe časti na seba nadväzujú a ja som bola zvedavá, čo si autorka pri Finlay ešte pripravila. Za seba môžem povedať, že mi dvojka sadla viac, vlastne som s ňou bola maximálne spokojná, o čom svedčí fakt, že takmer 400-stranovú knihu som zhltla za nedeľu. Ide o kombináciu komédie, detektívky a romantiky, čo ja môžem.
Najväčším plusom dvojky pre mňa bolo to, že autorka trochu stiahla tú šialenosť z jednotky, a hoci tu nechýbali vtipné a bláznivé momenty, príbeh sa tentokrát niesol v takej umiernenejšej, vážnejšej atmosfére, vďaka čomu na mňa celá detektívna zápletka pôsobila serióznejšie. Celá záhada o tom, kto chce zabiť bývalého manžela Finlay bola poriadne zamotaná a neustále do toho pribúdali nové a nové informácie a ja som vôbec netušila, kto v tom všetkom má prsty (a na konci som zostala pekne prekvapená).
Finlay je Finlay, jej život nikdy nebude „normálny“ a každú chvíľu sa do niečoho namočí, no mám pocit, že oproti jednotke trochu dozrela, postavila sa na vlastné nohy a mala veci viac pod kontrolou (teda, v rámci jej možností). Teraz mi aj bola oveľa viac sympatickejšia. Páčilo sa mi na nej, že aj napriek tomu, čo jej jej bývalý urobil, sa s ním kvôli deťom snažila vychádzať. Pre nich dvoch by naozaj urobila prvé i posledné. S Vero tvoria úžasnú dvojicu, výborne sa dopĺňajú (niekedy ani neviem povedať, ktorá z nich dvoch je väčšia neriadená strela) a sú jedna pre druhú oporou. Obľúbila som si aj jej rodinu, sestru a rodičov, tí zohrávajú v jej živote tiež dôležitú úlohu. Sem-tam ju podpichujú, niekedy si do nej rypnú, ale vždy vie, že sa na nich môže spoľahnúť.
Hoci romantická linka nie je v knihe až taká výrazná, rysuje sa nám tu určitý ľúbostný trojuholník. A aj keď musím povedať, že obaja nápadníci Finlay sú mi sympatickí, jeden z nich u mňa predsa len o niečo vedie. Dúfam, že v ďalšej časti sa v tejto sfére posunieme vpred.
Samozrejme, že na konci epilógu musela autorka zasa odpáliť takú maličkú bombičku, aby nás nalákala na ďalší diel. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Projekt šéf je príjemná romantická oddychovka a ako som už u Vi zvyknutá, čítala sa mi ľahko a rýchlo, stránky mi samy ubiehali pod prstami. Autorka je už pre mňa určitou zárukou, že dostanem dobrý príbeh, pri ktorom si oddýchnem. Má aj lepšie knihy? Rozhodne, ale páčilo sa mi, že táto novinka nebola až taká pikantná, skôr jemnejšia (ale nebojte sa, nechýbali aj nejaké pikantné scény).
Evie bola šikovná mladá žena, ktorá si prechádzala náročným obdobím. V deň svojej svadby zistila, že jej snúbenec ju už niekoľko mesiacov podvádza s jej najlepšou kamarátkou. Aby toho nebolo málo, o tomto svadobnom debakli si hovorila celá spoločnosť. V detstve ju sklamal otec, teraz zasa jej láska, preto sa nemožno čudovať, že mala problém dôverovať mužom. Udalosti jej detstva ju priviedli aj k výberu povolania - terapeutke. Bolo vidieť, že práca ju baví a rada pomáha ľuďom. Aj jej nápad s výstavbou a prenajímaním domčekov na strome v sebe niesol peknú myšlienku. Obľúbila som si aj jej sestru, bolo cítiť, že sa majú veľmi rady a vždy sú tu jedna pre druhú.
Aj Merricka dosť ovplyvnili udalosti spred pár rokov, po ktorých sa uzavrel a takmer nikoho si nepripustil bližšie k telu. Pod maskou tvrdého biznismena sa skrýval citlivý muž, ktorý sa stále nevyrovnal s veľkou bolesťou. V príbehu sa nachádzalo aj niekoľko kapitol z minulosti, v ktorých sme sa dozvedeli, čím všetkým si prešiel.
Nesmiem zabudnúť spomenúť ani jeho babičku Kitty, ktorá mi tiež prirástla k srdcu. Ukázala nám, že vek je len číslo a že na niektoré veci nikdy nie je neskoro. Mala v sebe nesmiernu energiu, ktorou by zahanbila aj niektorých teenagerov. Nemala problém povedať, čo mala na srdci a neraz ma svojími hláškami dobre pobavila.
Chémia medzi Merrickom a Evie od začiatku fungovala, tam sa nedá nič vytknúť. Páčilo sa mi, že autorka im dopriala čas na spoznávanie a zbližovanie.
Určitú výhradu by som však mala k záverečným kapitolám. Zdalo sa mi, že sa zrazu všetko dialo nejak moc rýchlo. V týchto momentoch ma trochu naštval Merrick, ktorý sa bez jediného vysvetlenia stiahol, Evie si to nezaslúžila. Mohol sa k tomu všetkému postaviť ako chlap a aspoň jej povedať pravdu. Na tomto mohla autorka viac popracovať.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dom na azúrovom pobreží bol krásny príbeh, preto som si nemohla nechať ujsť ani autorovu ďalšiu knihu a ani tentokrát som nebola sklamaná. Priznávam, že Dom sa mi páčil o maličký kúsoček viac, ale aj Pod šepkajúcimi dverami som si maximálne užila a miestami mi vybehla aj nejaká tá slza (najmä v záverečných kapitolách). V príbehu sa rieši smrť, čo je dosť citlivá téma, ale autor ju podal veľmi pekne. Príbeh ma dokázal zároveň rozosmiať, zahriať pri srdci i pekne emočne vyžmýkať. Našla som tu veľa krásnych myšlienok.
Wallace bol úspešný, no chladný, arogantný, nepríjemný a sebecký právnik, ktorý nemal problém ísť aj cez mŕtvoly. Až keď zomrel a dostal sa do Cháronovho prievozu si uvedomil, aký bol jeho život... nešťastný a neuspokojivý. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť sledovať jeho postupnú premenu. Vďaka obyvateľom netradičnej čajovne získal iný pohľad na život, začal prehodnocovať niektoré veci, vážiť si maličkosti, užívať si "život", naučil sa starať sa o druhých, dávať najavo svoju lásku a podobne. Nakoniec sa z neho stal láskavý a starostlivý muž, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné.
Z Huga od začiatku vyžaroval pokoj a pozitívna energia, nebolo ťažké si ho obľúbiť. Mal veľkú trpezlivosť a nenechal sa len tak niečím vykoľajiť. Nikdy neodmietol podať pomocnú ruku. Zároveň ho však v jeho vnútri trápili mnohé problémy, až by som ho najradšej objala a uistila ho, že neurobil nič zlé. Páčil sa mi jeho vzťah so starým otcom, ich vzájomné doberanie aj neustála podpora.
Získali si ma aj ostatní obyvatelia čajovne. Mei bola taká menšia neriadená strela s podrezaným jazykom, občas ju bolo treba krotiť, aby neurobila nejakú hlúposť, no mala srdce na správnom mieste. Nelson bol tiež skvelý, bola s ním veľká sranda, neraz ma vedel rozosmiať. Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na jedného rozkošného psíka, bez ktorého by to nebolo ono. V čajovni vládla priateľská atmosféra, mala také zvláštne čaro, až som ju mala chuť tiež navštíviť, dať si čaj a nejaký dobrý koláčik.
Romantická linka bola jemná, rozkošná a trochu smutnokrásna. Wallace a Hugo sa pomaličky, nenápadne oťukávali a vzájomne po sebe pokukovali a ja som sa nad nimi musela len prihlúplo usmievať.
Čo viac dodať, za seba vám môžem Dom na azúrovom pobreží i Pod šepkajúcimi dverami len a len odporučiť a dúfam, že sa dočkáme prekladu i autorových ďalších kníh.
Farby života je rozkošno-vtipno-smutno-krásny príbeh o láske, sile priateľstva, rodine, vzájomnom rešpekte, životných vzostupoch i pádoch či hľadaní seba samého. Riešilo sa tu viacero závažných tém ako šikana, depresia, sebapoškodzovanie, strata blízkeho človeka, sexuálna orientácia a podobne. Bola to taká menšia emotívna bomba, ktorú som si však maximálne užila. Rozhodne ju môžem zaradiť do zoznamu naj slovenských kníh, ktoré som tento rok prečítala.
Na Eliasa sa to valilo zo všetkých strán, bojoval s mnohými démonmi a mne preňho pukalo srdce. Bol tichý, plachý, bojazlivý, samotársky, nikoho si nepripúšťal bližšie k telu. Miestami by som ho najradšej objala a povedala mu, že všetko bude dobré. Prístup jeho rodičov bol hrozný, asi nikdy nepochopím, ako sa môžu rodičia takto správať k vlastnému dieťaťu. Mnohí cudzí ľudia mu to tiež zrovna neuľahčovali, vždy mi je ľúto, keď vidím, akí vieme byť jeden k druhému krutí. Niektoré pasáže sa mi čítali fakt ťažko.
Kým okolo Eliasa vláda skôr taká temnejšia aura, Oliver bol zasa úplné slniečko a všade okolo seba šíril pozitívnu energiu. Bol to chalan so srdcom na správnom mieste, pre ľudí, ktorých mal rád, by urobil prvé i posledné. Mal síce trochu výbušnú povahu a občas potreboval trochu krotiť, ale inak to bolo zlatíčko. Jeho mama bola úplne skvelú, vo všetkom ho podporovala, mohol sa jej so všetkým zdôveriť, veľmi sa mi páčil ich blízky vzťah. Prekvapili ma aj jeho kamaráti, zo začiatku som z nich mala trochu zmiešané pocity a myslela som si, že v príbehu ešte narobia nejaké problémy, ale zle som ich odhadla.
Už od prvého stretnutia si Oliver zobral Eliasa pod svoje ochranné krídla, snažil sa ho viac spoznať, začleniť ho medzi svojich kamarátov, pomôcť mu s jeho problémami a dostať sa pod hradby, ktoré si okolo seba vystaval. Mal s ním naozaj veľkú trpezlivosť, no časom sa mu to vyplatilo. Romantická linka bola rozkošná, neraz som sa usmievala ako slniečko na hnoji.
Čo sa týka samotného textu, našlo by sa tu pár výhrad, napríklad používanie čechizmov, nesprávny slovosled a podobne. V budúcnosti by bolo tiež dobré dávať si pozor na menšie chybičky krásy ako zbytočne veľké medzery, úvodzovky tam, kam nepatria, prípadne ich absencia tam, kde by mali byť atď. Nemôžem povedať, že by ma to nejak extra rušilo pri čítaní, ale treba sa takýmto chybičkám vyvarovať. Musím pochváliť obálku i ilustrácie vo vnútri knihy, tie boli veľmi pekné.
Nepatrím zrovna k veľkým fanúšikom tejto autorky (jej prvý príbeh bol pre mňa celkom sklamaním, druhý sa mi už páčil viac), ale keďže som čítala už jej predchádzajúce knihy, bola som zvedavá aj na túto. Musím sa priznať, že Pobozkali sme Sharu Wheelerovú sa mi hodnotí trochu ťažšie, pretože pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe.
Z prvých kapitol som mala celkom zmiešané pocity a chvíľu mi trvalo, kým som sa dokázala začítať. Potom sa dej viac rozbehol, objavila sa záhada, ktorú bolo treba rozlúštiť a príbeh ma konečne začal baviť. Neskôr zasa prišla určitá časť príbehu, kedy som absolútne nevedela povedať, či sa mi príbeh páči, alebo nie. Záver som si opäť užila a zvýšil moje celkové hodnotenie. Keď sa na celý príbeh pozriem po dočítaní, niektoré veci mi dávajú väčší zmysel ako predtým a môžem povedať, že príbeh bol celkom fajn.
Chloe bola taká menšia rebelka, ktorá si od ostatných nenechala skákať po hlave. Aj keď občas provokovala svojím zjavom či podrezaným jazykom, patrila k najlepším žiakom na celej škole. Páčili sa mi jej mamy, bolo to pohoďáčky, ktorú svoju dcéru do ničoho nenútili a otvorene s ňou diskutovali o rôznych témach. Musím však tiež povedať, že miestami ma svojím správaním celkom štvala. Chovala sa ako posadnutá (čo sa týkalo záležitosti so Sharou) a popritom zabúdala na svojich blízkych, ktorí tu doposiaľ pre ňu stále bolí.
Shara bola pre mňa veľkú časť príbehu záhadou. Navonok pôsobila ako dokonalé dievča, ktoré všetci obdivujú, no jej činy hovorili niečo iné. Každá minca má však dve strany a čím viac sme sa o jej pohnútkach dozvedali, tým viac som jej dokázala rozumieť a na konci mi už bola celkom sympatická.
Prostredie katolíckej školy mi (rovnako ako jej študentom) dalo miestami pekne zabrať, niektorí jej členovia by potrebovali preplesknúť, aby otvorili oči, zbavili sa určitých stereotypných názorov a konečne sa dokázali na niektoré veci pozrieť aj z iného uhla pohľadu. Každý človek má byť právo sám sebou (pokiaľ svojím správaním nikomu neubližuje).
Opäť sa tu potvrdilo, že prvý dojem môže byť klamlivý a páčilo sa mi, ako ma niektoré postavy dokázali milo prekvapiť. Taktiež sa mi páčilo, ako sa tu postupne začali formovať rôzne priateľstvá i vzájomný rešpekt medzi ľuďmi, ktorí doposiaľ patrili do iných "svetov". Mnohé z týchto postáv som si obľúbila.
Komorník, ktorý ma miloval je tretím dielom série Klub lokajov, ale každý príbeh sa dá čítať samostatne (ani ja som prvé dve časti nečítala). Bola to príjemná historická romanca, taká jednohubka, ktorú prečítate v priebehu pár hodín.
Romantika bola obohatená o zápletku ohľadom práce v tajných službách (mám pocit, že každá historická romanca, ktorú som v poslednej dobe prečítala, sa niesla v podobnom duchu; tým nechcem povedať, že by mi to nevadilo, to vôbec nie, mám rada, keď je romantika obohatená o kúsok "akcie").
Marianne bola šikovná, inteligentná a nebojácna mladá žena. Mám rada podobné typy ženských postáv, ktoré sa vedia postarať samy o seba, nenechajú si úplne skákať po hlave a nemajú problém prekročiť hranice, ktorými boli v danej dobe ženy obmedzené. Navonok možno pôsobila ako "obyčajná" slúžka, ale netreba ju podceňovať, neraz dokázala prekvapiť.
Beau bol tiež sympaťák. Nestriedal jednu ženu za druhou, nepil alkohol, bol bystrý, pracovitý a hoci mal vysoké postavenie, nezneužíval ho. Páčilo sa mi jeho priateľstvo s jeho najlepšími kamarátmi, najmä to ich neustále podpichovanie. Keď bol jeden z nich v úzkych, ostatní vždy stáli pri ňom.
Romantická linka bola fajn, no úplný wow efekt sa u mňa nedostavil. K tomu mi tu niečo jednoducho chýbalo. Začiatok ich vzťahu bol trochu hŕŕŕ, v strede prišiel taký nejaký útlm a koniec bol zasa celkom rýchly. Keby to autorka rovnomernejšie prerozdelila, pôsobilo by to na mňa lepšie.
Dievča s vrkočmi je YA príbeh odohrávajúci v období druhej svetovej vojny, založený na skutočných udalostiach. Je v ňom vyrozprávaný príbeh najmladšej holandskej odbojárky Freddie, ktorá so sestrou a ďalšími členmi odbojovej skupiny bojovala proti nacistom. Prečítala som už viacero vojnových príbehov a toto bol zasa úplne iný pohľad na všetky tieto tragické udalosti. Môžem povedať, že s príbehom som spokojná, no teraz si dám zasa na nejaký čas s podobnými príbehmi pokoj, pretože ma vždy dosť emočne vyčerpávajú.
Freddie bola odvážne mladé dievča, za čo má môj obdiv, ja by som asi nemala odvahu pustiť sa do podobných náročných a nebezpečných úloh. Páčilo sa mi, že nechcela len tak sedieť doma na zadku a snažila sa pomáhať, kdekoľvek to bolo možné. Neraz sa púšťala do vecí, ktoré by mali problém zvládnuť i dospelí muži. Zároveň však bola i trochu naivná, neskúsená, čo ju mohlo neraz dostať do poriadnych ťažkostí.
V príbehu sme mali možnosť sledovať, ako sa na nej vojna podpísala, psychicky i fyzicky. O tom, čo robila, nesmela nikomu povedať, čo naštrbilo vzťahy s jej blízkymi, napríklad s mamou a jej milým. So sestrou boli svedkami mnohých krutostí, ktoré i medzi nimi dvoma navzájom spôsobili trhliny. Neskôr si už takmer vôbec nebola istá, komu môže veriť...
Keď ide človek urobiť niečo "zlé", hovorí si, že to robí s dobrým úmyslom, ale každá minca má dve strany. Niektorým ľuďom životy zachráni, iných, naopak, dostane do ohrozenia. Človek už potom ani nevie, čo je dobré, a čo zlé. Páčilo sa mi, ako to autorka v príbehu vykreslila.
Niektoré scény sa mi čítali dosť ťažko, napríklad udalosť ohľadom jedného malého chlapca. To bol pre mňa jeden z najemotívnejších momentov celej knihy a zlomil mi srdce. Bolo tu však aj pár príjemnejších, odľahčenejších momentov, napríklad prvá láska Freddie či jej vzťah s jednou staršou Židovkou, ktorá sa stala jej bútľavou vŕbou.
Oceňujem, že súčasťou knihy sú i dobové fotografie či slovník vysvetľujúci niektoré pojmy. Celkovo bola kniha pekne spracovaná.
Čo viac dodať, ak máte radi históriu a chceli by ste sa pozrieť na udalosti druhej svetovej vojny z trochu iného pohľadu, mohla by vás táto kniha zaujať.
Vášnivé srdcia sú tretím dielom série Violents. Nie je to príbeh pre každého, pre niekoho môžu byť niektoré veci už cez čiaru (pokiaľ ste čítali prvé dva diely tak viete, o čom hovorím). Zo začiatku to vyzeralo, že príbeh sa ponesie v rovnakom duchu ako predchádzajúce dva, čo sa čiastočne potvrdilo, no neskôr ma milo prekvapil a vydal sa trochu iným smerom. Za seba môžem povedať, že táto časť sa mi zatiaľ páčila najviac.
Jared je úspešný a bohatý muž, ktorý sa chce dostať do politiky. Má však svojich démonov, ktorí by všetko mohli zničiť, ak by sa o nich dozvedela verejnosť. Zo začiatku som nad jeho niektorými myšlienkovými pochodmi prevracala očami, ego mal poriadne vysoké, no postupne sa ukázalo, že je celkom fajn. V sexuálnej oblasti mal určité špeciálne potreby, no nikdy nikoho do ničoho nenútil. Využíval služby exkluzívnej eskortnej služby, ktorá mu posielala ženy, ktoré vyhovovali jeho potrebám. V minulosti sa dosť popálil, čo sa na ňom dosť podpísalo, a preto si k sebe pustil len málokoho.
Ann pracovala ako novinárka na voľnej nohe. Bola cieľavedomá, pracovitá a pomerne chladná. Bolo jasné, že za jej správaním sa skrývalo niečo viac. V minulosti si prešla ťažkým obdobím, ktoré ju však posilnilo a bola odhodlaná si zabezpečiť čo najlepší život. Škoda, že sme sa z jej dospievania nedozvedeli viac, len určité náznaky.
Čakala som, že sa Ann Jaredovi hneď podvolí a stane sa na ňom závislou (ako predchádzajúce hrdinky), ale opak je pravdou. Bola mu rovnocennou partnerkou, čo sa mi veľmi páčilo. Síce ho nechala, aby jej pomohol rozšíriť obzory v intímnom živote a zistiť, čo sa jej páči, no nebehala za ním ako psík za svojím paníčkom. Dokázala si udržať odstup, nerešpektovala jeho pravidlá, neustále pokúšala jeho trpezlivosť, dostávala sa mu pod kožu... Títo dvaja sa k sebe jednoducho dobre hodili. O pikantné momenty tu rozhodne nebola núdza.
Po tejto knihe som siahla na základe odporúčaní svojich kamarátok, ktoré tvrdili, že si ju rozhodne musím prečítať. Priznám sa, najskôr som mala trochu problém začítať sa. Začiatok bol pomalší a ja som celý čas čakala, kedy sa konečne začne niečo diať a niekam sa pohnem. Keď sa príbeh rozbehol, už sa mi podarilo začítať a začala som si ho viac užívať. Po dočítaní môžem povedať, že to bol zaujímavý príbeh plný tajomstiev a prekvapení.
Okolo Signy sa dialo množstvo zvláštnych vecí. Bola veľmi malá, keď osirela a potom putovala od jedného pestúna k druhému. Okrem babičky sa k nej však nikto nesprával pekne. Väčšina z nich po jej príchode rýchlo zomrela, preto si od nej ľudia držali odstup. Ešte k tomu videla duchov a dokázala sa rozprávať so smrťou. Zo začiatku mi nebola veľmi sympatická, niekedy som nerozumela jej správaniu, ale postupne som si k nej dokázala nájsť cestu.
Smrtihlava som si však obľúbila hneď. Bol úplne iný, ako by som od smrti očakávala. Bolo to také zlatíčko, páčilo sa mi na ňom predovšetkým to, ako sa staral o Signu a pomáhal jej. Často medzi rečou povedal nejakú nepatrnú poznámku, ktorá však mala hlbší význam, až ma zahrialo pri srdci. On bol jednou z vecí, ktorá sa mi na príbehu najviac páčila.
Belladonna zrovna nepatrí medzi moje obľúbené žánre, ale moja romantická duša sa tu dočkala aj svojej dávky romantiky, takže som spokojná.
Príbeh bol plný záhad, čo ma celkom bavilo. Celý čas som mala v hlave veľké množstvo otázok. Čo sa to deje v sídle Thorn Grove? Kto chce ublížiť rodine Hawthornovcov? Ako to bola so smrťou pani domu? Aká choroba sužuje jej dcéru? Práve moja zvedavosť a túžba po odpovediach ma neskôr poháňala otáčať jednu stránku za druhou.
Samozrejme, že keď som si myslela, že sa konečne všetko vyriešilo, autorka odpálila ďalšiu bombu, o ktorej sa však viac dozvieme až v ďalšej časti.
Autorkine predchádzajúce romantické príbehy som si obľúbila, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Tenebris je kombináciou romantiky a fantasy. Príbeh je rozdelený na dve časti venované dvom rôznym párom a na konci nájdeme ešte jednu bonusovú kapitolu o dvoch ďalších pomerne dôležitých postavách.
V prvej časti spoznávame mladú ženu Stellu, ktorá vyrastala v detskom domove a jej jediným blízkym človekom je jej najlepšia kamarátka. Pred všetkými skrýva veľké tajomstvo - keď prežíva hlboké emócie, začnú jej žiariť ruky a ona netuší prečo. Odpovede jej môže poskytnúť tajomný Tenebris, ktorý do jej života vtrhne ako veľká voda.
Príbeh Stelly a Brisa začal na môj vkus až moc rýchlo, kľudne by som na začiatku privítala o jednu-dve kapitoly naviac (niektoré scény mohli byť viac popísané, ale zasa rozumiem, že ide o kratší príbeh s obmedzeným priestorom, takže autorka sa nemohla až tak rozpisovať). Mám radšej, keď sa postavy spoznávajú a zbližujú postupne. Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, každú chvíľu niečo riešili (občas podľa mňa zbytočnosti), ale bolo cítiť, že sa majú radi. Stella bola milá a priateľská, v živote to nemala ľahké, kvôli čomu mi jej bolo aj celkom ľúto, no v niektorých momentoch mi prišla veľmi naivná. Občas by neuškodilo, keby sa najskôr trochu zamyslela, kým niečo bezhlavo vykonala. Bris bol sympaťák, páčil sa mi najmä jeho vzťah s mladšou sestrou Claritas, urobil by pre ňu aj nemožné. Bolo to múdre malé dievčatko, ktoré do príbehu vnieslo dávku rozkošnosti.
Viac som si užila druhú časť príbehu. Katrin a Maximian si najskôr nevedeli prísť na meno a ja som si to ich neustále podpichovanie nesmierne užívala. Chémia medzi nimi bola skvelá. Katrin bola ako taká malá neriadená strela, ktorá nemala problém povedať to, čo mala na jazyku a nenechala si skákať po hlave. Maximian, veľký, silný, čestný, oddaný... jednoducho si ho musíte zamilovať. Som rada, že sme tu mali aj viacero kapitol z jeho pohľadu. Celkovo mi títo dvaja sadli viac.
Nie som veľký odborník na fantasy, vždy sa viac zameriavam na romantiku, ale podľa môjho názoru bol tento svet vymyslený dobre. Zoznámili sme sa so zaujímavými postavami, navštívili rôzne miesta, spoznali fungovanie sveta, dozvedeli sa veľa tajomstiev... Bolo to príjemné spestrenie romantickej linky.
Budem úprimná, autorkine predchádzajúce knihy sa mi páčili o niečo viac (bolo cítiť, že toto bola jedna z jej starších kníh a odvtedy svoj štýl písania dosť vycibrila), ale Tenebris bol tiež fajn. Pokiaľ máte radi spojenie fantasy s romantikou, skúste mu dať šancu.
