Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Majiteľka svadobnej agentúry má zorganizovať svadbu svojmu bývalému? Anotácia tejto knihy mi pripomenula niektoré romantické filmové klasiky, na ktorých som v podstate vyrastala, takže som si ju chcela prečítať. Neodradili ma ani viaceré negatívne ohlasy, ktoré som na ňu videla.
Najskôr musím pochváliť grafické spracovanie knihy. Vydavateľstvo sa s knihou veľmi pekne vyhralo, hlavne s ilustráciami na začiatku každej kapitoly. V tomto smere jej nemám čo vytknúť.
Kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo, mala som ju prečítanú za pár hodín. Cca prvá polovica knihy ma bavila, bola to taká pohodová romantická oddychovka a ešte som sa čudovala, prečo sa toľkým čitateľom nepáčila.
Potom sa stala jedna vec, ktorá mi pokazila zážitok z čítania a odvtedy to pre mňa s príbehom išlo dolu vodou. V knihe dokážem akceptovať mnohé témy a zápletky, no je aj pár takých, ktoré sú pre mňa už za hranou - a jednou z nich je nevera.
Ryderova snúbenica bola namyslená fiflena, ktorú zaujímali len peniaze a spoločenský status. Nebola som jej fanúšičkou, práve naopak, no ani to Rydera ,,neoprávňovalo", aby jej bol neverný, ešte k tomu, keď ich svadba bola doslova za rohom. Najskôr si vyriešim jeden vzťah a potom sa púšťam do druhého.
V príbehu bolo viacero nelogických situácií, hlavne v druhej polovici príbehu a ku koncu som sa v určitých momentoch len chytala za hlavu. Z tohto dôvodu sa mi ani nepodarilo vybudovať si vzťah s hlavnými postavami.
Nakoniec mám teda z príbehu zmiešané pocity. Autorke chcem však dať ešte šancu, som zvedavá, či mi jej ďalšie príbehy sadnú viac.
Asistentka Zloducha bola pre mňa príjemným prekvapením, takže na pokračovanie som netrpezlivo čakala a konečne je tu.
Vzťah Evie a Zloducha milujem a neznášam zároveň. Títo dvaja sú spolu takí zlatí, že sa pri nich musím neustále usmievať ako slniečko na hnoji. Je cítiť, ako jednému na druhom záleží, ako sa majú radi, ako by pre seba navzájom urobili aj nemožné a ja si to nesmierne užívam. Zbožňujem ich doťahovačky, roztomilé krúženie okolo seba, nenápadné narážky, ktoré v skutočnosti znamenajú oveľa viac. Práve toto je pre mňa najväčším plusom celého príbehu, mohla by som to čítať stále a nikdy by som ich dvoch nemala dosť.
Zároveň ma privádzajú do šialenstva a najradšej by som na nich zakričala ,,tak už sa, preboha, konečne pobozkajte!" Áno, toto naťahovanie ich chémiu ešte viac vypeckováva, no zároveň sa neviem dočkať momentu, kedy v ich vzťahu dôjde k nejakému posunu. Vyzerá to však tak, že si na to ešte budem musieť počkať.
Evie je fakt ako malé tornádo, no ja by som na nej nič nemenila. Je láskavá, priateľská, dobrosrdečná, starostlivá, drzá, energická, nebojácna, vtipná, vždy usmiata... jednoducho ženská postava podľa môjho gusta. Nikdy neviete, s čím príde nabudúce a mne sa páči, ako Zloducha stále udržuje v strehu. V tejto časti jej toho autorka poriadne naložila na plecia, napriek tomu však neprestala okolo seba šíriť pozitívnu energiu.
Zloduch - uhundraný, zádumčivý, nebezpečný, žiarlivý, majetnícky, tvrdohlavý chlap a súčasne veľké zlatíčko s dobrým srdcom. Obaja mi absolútne prirástli k srdcu a výborne sa dopĺňajú.
Okrem toho treba spomenúť aj vedľajšie postavy, ktoré sú mi sympatické a ktoré tiež prispievajú k vytváraniu pohodovej, priateľskej atmosféry - či už najbližší spolupracovníci Zloducha a Evie, jej mladšia sestra alebo Kingsley. Som rada, že sme tu mali niekoľko kapitol aj z ich pohľadu.
Fantasy linka je pre mňa osobne trochu v pozadí (v príbehu u mňa jednoznačne vedie romantika), musím však povedať, že som zvedavá, čo bude na našich hrdinov v tomto smere čakať.
S prvými dvoma časťami tejto série som spokojná, ich čítanie som si užila, veľa som sa pri tom nasmiala a môžem ich len odporučiť. Budem dúfať, že tretieho pokračovania sa dočkáme čo najskôr.
Elsie Silver prichádza so svojou ďalšou sériou, v ktorej nás zoberie do malebného mestečka Rose Hill. Divoká láska bola príjemná romantická oddychovka, ktorá sa mi ľahko a rýchlo čítala. Autorka sem zakomponovala trópy, ktoré mám rada. Celý čas som však čakala, kedy príde nejaké spestrenie, ktoré ma vytrhne z monotónnosti, v ktorej sa niesol celý príbeh, no žiadny wow efekt sa nedostavil. K úplnej spokojnosti mi tu teda niečo chýbalo.
Ford bol síce hundroš a niekedy sa s ním ťažko hľadala reč (miestami ma s tou svojou tvrdohlavosťou už celkom frustroval), ale v jeho vnútri sa skrýval starostlivý muž s veľkým srdcom. Hoci vyrastal v bohatej rodine a aj jemu samému sa podarilo vypracovať na miliardára, peniaze sa na ňom nepodpísali. Jeho sestru Willu sme spoznali už v autorkinej predošlej sérii Chestnut Springs a teraz sa na scéne objavili aj ich rodičia, s ktorými sa človek nenudil. Obľúbila som si aj nový prírastok do ich rodiny, bavilo ma sledovať, ako si k sebe s Fordom budovali vzťah.
Rose bola Fordov presný opak - energická, chaotická, bláznivá, nepredvídateľná, provokujúca, s podrezaným jazykom. Vďaka jej priateľskej povahe a dobrej energie, ktorá z nej vyžarovala, si ju človek ľahko zamiloval. Práve si prechádzala ťažším obdobím, tak sa rozhodla vrátiť do rodného mestečka a na nejaký čas zmeniť prostredie. Jej brat, Fordov najlepší kamarát, bol tiež veľký sympaťák.
Ford mal pre Rose vždy slabosť, ale kvôli priateľstvu s jej bratom o svojich citoch nikdy nikomu nepovedal. Po rokoch sa opäť stretli a odolať vzájomnej príťažlivosti bolo pre oboch čoraz ťažšie... Užívala som si ich neustále doberanie, flirtovanie, iskrenie. Zatiaľ čo Ford sa snažil riadiť rozumom, Rose nebrala nie ako odpoveď. Bavilo ju provokovať ho a on voči nej nemal žiadnu šancu. Nádych zakázanosti a pomalší vývoj ich vzťahu ešte viac vypeckoval chémiu medzi nimi.
Teším sa na ďalšie časti.
Po prečítaní prvých dvoch častí série Chlapci z Tommenky som vedela, že sa musím pripraviť na ďalšiu emočnú bombu. Zachráň 6 sa odohráva ešte pred Rozohraj 13 a Zaskóruj 13, takže tentokrát sme mali možnosť viac nahliadnuť do rodinnej histórie Joeyho a jeho súrodencov. Myslela som, že ich rodičia už ma nemôžu viac naštvať, ale mýlila som sa.
Priznám sa, že príbeh Johnnyho a Shannon si ma získal o trochu viac. Hoci sa aj tu riešili poriadne ťažké témy, rozkošná romantická linka a humor to vyvážili. Chýbal mi tu niekto ako Gibsie alebo Johnnyho rodičia (hlavne mama), ktorí vedeli odľahčiť ťaživú atmosféru. Tým nechcem povedať, že by sa mi táto časť nepáčila, to vôbec nie, moje emócie opäť raz dostali poriadne zabrať, autorka sem zakomponovala témy ako domáce násilie, závislosť, boj s vlastnými démonmi a podobne, len to pre mňa nebolo čistých 5* ako pri jednotke a dvojke.
Joeyho sme v predošlých častiach spoznali ako ochranárskeho staršieho brata, na ktorého pleciach bola starostlivosť o celú rodinu. Teraz sme sa dozvedeli, že ho toho ťažilo oveľa viac. Pukalo mi preňho srdce, v niektorých momentoch som myslela, že sa rozplačem a už sa nezastavím. Bola som nahnevaná na jeho rodičov, do akej situácie dostali svoje deti. Bola som však nahnevaná aj naňho, že sa takto ničil a zároveň ubližoval tým, ktorým na ňom záležalo... Miestami som z jeho správania mala rozporuplné pocity.
Aoife predtým nedostala veľa priestoru, párkrát sa v príbehu mihla a to bolo celé. Považovala som ju za také tiché dievča, o to viac som bola prekvapená, akú Aoife sme spoznali teraz. Ukázalo sa, že moja predstava o nej bola úplne mylná. Aoife bola rebelka s podrezaným jazykom, so záľubou v provokovaní a s nevyčerpateľnou energiou. Keď niečo chcela, tvrdo si išla za tým a nie nebrala ako odpoveď. Občas sa správala ako neriadená strela a aj keď som vôbec nerozumela tomu, prečo sa baba ako ona toľkokrát vrátila k frajerovi, ktorý za to vôbec nestál, získala si moje sympatie.
Hoci si Joey a Aoife padli do oka už pri prvom stretnutí, ich vzťah bol ako na horskej dráhe. Život im neustále pod nohy hádzal nejaké prekážky. Krúžili okolo seba, doberali sa, flirtovali, pomáhali si, podporovali sa a zároveň si ubližovali. Urobili krok vpred a v zápätí dva kroky vzad. Obdivujem Aoife za jej trpezlivosť a starostlivosť, neviem, či by som to na jej mieste tak dlho vydržala. Zároveň som rada, že ju Joey pri sebe mal, bez nej by to bolo oveľa horšie.
Vôbec nemusím hovoriť, že nutne potrebujem pokračovanie, to je snáď všetkým jasné. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.
Hneď na úvod sa musím priznať, že túto knihu som najskôr vo svojom hľadáčiku vôbec nemala. Potom sa však začali objavovať prvé recenzie, ktoré ospevovali, aký je to skvelý, rozkošný, vtipný príbeh a ja som neodolala.
Po prečítaní už týmto nadšeným reakciám rozumiem. Bolo to také pohľadenie po duši, v ktorom nechýbali pekné myšlienky, ktoré vás nútia zamyslieť sa, sympatické postavy, ktoré si ľahko obľúbite, humor, romantika, vášnivé scény, rodina, priateľstvá, silné emócie ani ťažšie témy. Je to síce poriadna bichlička, ale nenechajte sa odradiť počtom strán. Vystriedali sa tu zábavné, rozkošné momenty s tými temnejšími a emočne nabitými, takže som mala pocit, ako by sme v jednej knihe dostali hneď niekoľko príbehov.
Veľmi sa mi páčil svet, ktorý autorka vytvorila, či už raj ušitý každému presne na mieru (zdravím ťa, Carlton), alebo peklo, ktoré vôbec nebolo také, aké by si človek predstavoval. Áno, bolo prísne, ale spravodlivé. Jeho obyvatelia si boli blízki, pomáhali si, podporovali sa, a práve táto súdržnosť dodala celému príbehu príjemnú priateľskú atmosféru.
Lily bola ako slniečko, z ktorého vyžarovala pozitívna energia. Stačilo pár minút v jej spoločnosti a (takmer) každý si ju hneď zamiloval. Bola energická, rázna, sarkastická, spravodlivá, dobrosrdečná, milujúca, vtipná. V živote to nemala jednoduché a niektoré veci jej zanechali jazvy na duši, ale som rada, že nedovolila, aby ju to položilo, práve naopak.
Bel bol tiež veľké zlatíčko, ktoré mi hneď prirástlo k srdcu. Svoju prácu generála bral zodpovedne a bolo vidno, že mu na jeho mužoch záležalo. Miloval svoju rodinu a pri sledovaní strýka Bela v akcii som určite mala srdiečka v očiach. Bol to aj skvelý priateľ, na ktorého sa jeho kamaráti mohli vždy spoľahnúť. Napriek tomu mu však v živote niečo chýbalo...
Títo dvaja boli spolu nesmierne rozkošní a ja som si užívala ich zbližovanie a doberanie. Výborne sa dopĺňali a konečne doplnili posledný kúsok skladačky, ktorý im v ich životoch chýbal. Pri ich spoločných scénach som nedokázala z tváre skryť prihlúply úsmev.
V tejto knihe toho bolo veľa, čo sa ťažko opisuje slovami. Musíte si to jednoducho prečítať a zažiť na vlastnej koži.
Máme tu prvý diel série Príťažlivosť bez pravidiel od Jodi Ellen Malpas. Už viackrát som spomínala, že u mňa je to pri autorkiných knihách ako na horskej dráhe - jedna mi sadne viac, druhá menej (niekedy aj takmer vôbec). Bola som zvedavá, do ktorej kategórie sa zaradí Brit. Po dočítaní môžem povedať, že to bola jedna z autorkiných lepších kníh, hoci tu bolo pár vecí (najmä v druhej polovici príbehu), kedy som mala chuť trochu pretáčať očami.
Rose nemala ľahký život, už si stihla prežiť veľa zlého. Stala sa bábkou v rukách nebezpečného muža a musela plniť jeho príkazy. Nežila, len prežívala. Bola si však vedomá toho, že keby neposlúchla, malo by to zdrvujúce následky... a nielen pre ňu. Vedela však aj vystrčiť pazúriky a ukázať svoju divokú povahu.
Danny vyrastal v mafiánskom prostredí a pripravoval sa na to, že raz sa stane jej šéfom. Ten čas prišiel práve teraz. Mal povesť nebezpečného a prefíkaného muža, ktorého ste si nechceli pohnevať. Keď niečo chcel, tvrdo si išiel za tým. No pod touto chladnou maskou sa stále skrýval kus malého chlapca, ktorý mal o svojom živote iné predstavy.
Ani jedného z nich osud nešetril, hoci sa ich životy vyvinuli opačnými smermi. Ich (nedobrovoľne) strávený čas mal trvať len krátko, no ani jeden z nich nerátal s tým, že budú musieť bojovať s ďalším nepriateľom - vzájomnou príťažlivosťou.
Romantika bola prepojená s mafiou a tajomstvami, čo bola pre mňa veľmi dobrá kombinácia. Musím však povedať, že keď sa konečne odhalila pravda, prišlo niekoľko vecí, s ktorými som nebola spokojná, respektíve by som si vedela predstaviť, že by boli spracované trochu inak. Podľa mňa mohla autorka z odhalenia tajomstva vyťažiť viac.
Hoci ich príbeh bol ukončený, vyzerá to tak, že sa s nimi ešte stretneme aj v ďalších častiach.
Musím sa priznať, že nepatrím k fanúšikom príbehov, kde sa opätovne vraciame k postavám, ktorých príbeh bol už raz ukončený. Znamená to, že sa určite musí niečo pokašľať. Keď už dvojica raz dostala svoj happyend, nechajme ich kľudne žiť.
Autorkina predchádzajúca kniha Lepšie ako vo filme sa mi páčila, takže som si automaticky chcela prečítať aj túto novinku a jej anotáciu som si poriadne neprečítala. Myslela som si, že ide o príbeh o nových postavách, takže keď som knihu začala čítať, zostala som trochu prekvapená.
Úplne inak ako vo filme bol pomerne emotívny príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho, výčitkách svedomia, druhých šanciach, nových začiatkoch, rodine, priateľstve, budúcnosti, láske a mnohom ďalšom. Napriek mnohým ťažkým témam sa mi čítal ľahko a rýchlo.
Wesovi sa pred 2 rokmi obrátil život hore nohami. Valilo sa to naňho zo všetkých strán, bol pod veľkým tlakom, a tak urobil rozhodnutia, ktoré v tom čase považoval za rozumné. Časom sa mu podarilo opäť postaviť na nohy a bol rozhodnutý napraviť, čo vtedy pokazil. Na jednej strane som mu rozumela a pukalo mi preňho srdce, keď sme sa dozvedali, čo sa vtedy vlastne všetko stalo. Na druhej strane som naňho bola trochu nahnevaná, že sa to rozhodol riešiť až takto ,,drasticky" a ublížil tak človeku, ktorého miloval a ktorý miloval jeho.
Kým v prvej časti sme Liz spoznali ako milovníčku romantických príbehov, ,,nová" Liz sa romantike skôr vyhýbala. Hoci si myslela, že cez svoj prvý vzťah sa už preniesla, jej zlomené srdce nebolo stále vyliečené.
Liz po tom všetkom nechcela o Wesovi už ani počuť, on bol však odhodlaný dokázať jej, že si zaslúži druhú šancu. Na povrch sa dostali staré krivdy, ukrytá bolesť a tajomstvá, ktoré rozpútali kolotoč rôznorodých emócií. Táto časť sa v porovnaní s jednotkou niesla vo vážnejšej atmosfére.
Aj keď som najskôr mala trochu obavy, napokon som si príbeh celkom užila, hoci musím povedať, že jednotka sa mi páčila o niečo viac.
Hra osudu skončila za poriadne dramatických udalostí, okolo ktorých sa točila aj druhá časť série Vitajte v mafii. Bozk smrti je príbeh o strate, traume, hľadaní seba samého, túžbe po pomste, láske a mnohom ďalšom. Autorkin štýl mi sedí a hoci sa mi jednotka páčila o malý kúsok viac, som spokojná aj s pokračovaním.
Na tejto sérii sa mi páči, že o mafii len nepočúvame, ale ju aj reálne cítime. Toto prostredie tu nie je nijakým spôsobom prikrášlené, práve naopak, vidíme tu jeho temnotu, drsnosť, nebezpečenstvo, prísne pravidlá a zákony. Zároveň sa však musím priznať, že niektoré scény sa mi nečítali ľahko a bolo mi z nich ťažko na duši.
Grace už dávno nie je tá nevinná duša, čo všade dokázala nájsť niečo pozitívne, ktorú sme spoznali v jednotke. Po tom všetkom, čím si za posledné obdobie prešla, sa tomu ani nemožno čudovať. Život jej uštedril nejednu ranu, jej život sa prevrátil hore nohami a v jej srdci zavládol zmätok. Čakalo na ňu ťažké rozhodovanie.
Tyler bol mafiánsky don, ktorý túžil po pomste. Zničili mu jeho svet a on bol odhodlaný oplatiť im to rovnakou mincou. Okrem mafiána však bol aj milujúci a starostlivý muž, ktorý by svojej milovanej zniesol aj modré z neba. Ukázal nám, že aj takíto drsní chlapi majú emócie, ktoré občas jednoducho musia vypustiť na povrch.
Chválim aj spracovanie psychológie postáv. V tejto časti bolo veľa vnútorných monológov a myšlienok hlavných postáv, ktoré miestami nadobudli až taký filozofický nádych. Mali sme teda možnosť nahliadnuť do ich vnútra, do ich vnímania komplikovanej situácie, v ktorej sa ocitli, do ich pochybností, strachu, výčitiek svedomia, bolesti, čo príbehu dodalo emotívny ráz.
Grace a Tyler v sebe veľa vecí dusili a ja som sa trochu bála, kam ich nedostatok komunikácie povedie. Toto pre mňa v niektorých príbehoch býva kameňom úrazu. Priznám sa, že najskôr mi to trochu kazilo zážitok z čítania, ale postupne som na to zmenila názor. Zohralo to tu svoju úlohu.
Vedela som, že druhou časťou určite nekončíme a pripravovala som na otvorený koniec. Epilóg však vo mne vyvolal množstvo otázok. Čo sa vlastne stalo? Mám nejaké teórie, tak uvidíme, či som sa trafila, alebo som úplne mimo. Snáď sa pokračovania dočkáme čo najskôr.
Elle je známa najmä svojími hokejovými romancami, no má aj niekoľko kníh, ktoré z hokejom nemajú nič spoločné. Toto je jedna z nich. Úprimne hovorím, že jej hokejovkám sa nič nevyrovná, tie budú v mojej srdci navždy jej topky. Priznávam, že som mala z knihy menšie obavy, no tie sa našťastie nepotvrdili a jej novinku Na rok v zahraničí som si užila. Kniha sa čítala v podstate sama, o čom svedčí fakt, že cca 440 strán som zhltla v priebehu jedného dňa.
Abbey vyrastala s prehnane starostlivým otcom, ktorý ju strážil ako oko v hlave a občas tak mala pocit, že žije vo väzení. Ročný pobyt v Londýne jej mal poskytnúť vytúženú slobodu - a ona sa ju rozhodla využiť naplno. Hľadala som si k nej cestu dlhšie, predovšetkým preto, že s niektorými jej rozhodnutiami som nebola úplne stotožnená, no postupne sme našli spoločnú reč.
Páčila sa mi jej vášeň pre históriu a jej výskum spestril celý príbeh. Záhada okolo obrazu tajomnej mladej ženy a celkovo rodiny Tulleyovcov ma nesmierne bavila. Takúto zápletku by som tu naozaj nečakala, od začiatku ma však zaujala a rovnako zúfalo ako Abbey som túžila odhaliť pravdu.
V príbehu sa objavil ľúbostný trojuholník a z neho mám trochu zmiešané pocity. Mojim hlavným problémom bolo, že jeden z nápadníkov Abbey bol zadaný a to je pre mňa hranica, ktorá sa nemôže prekročiť. Na druhú stranu však musím povedať, že v niektorých momentoch ma tento tróp zasa bavil. Jeho rozuzlenie mi prišlo veľmi rýchle. Abbey sa najskôr dlho nevedela rozhodnúť a tvrdila, že k obom prechováva city a zrazu bum, na posledných stranách sa všetko zázračne vyriešilo.
Musím spomenúť aj niektoré z vedľajších postáv. Prvými sú jej spolubývajúcich, s ktorými sa rýchlo spriatelila a mne sa ich priateľstvo veľmi páčilo. Bez nich by to nebolo ono. Druhou je starší, nevrlý pán pracujúci v knižnici. Abbey bola odhodlaná dostať sa mu pod kožu a ja som sa na tom nesmierne bavila.
Azraelova kniha - kniha, ktorá v posledných týždňoch a mesiacoch obletela náš bookstagram, a tak zvedavosť zvíťazila aj u mňa. Priznám sa, že zo začiatku som z nej mala trochu zmiešané pocity, predsa len, máme tu nový svet, nové postavy s rozličnými schopnosťami a ja som z toho všetkého mala hlavu ako melón. Keď sa príbeh viac rozbehol, respektíve konečne došlo k stretnutiu našej hlavnej dvojice, podarilo sa mi naplno začítať a príbeh som si začala užívať.
Dianna bola neriadená strela a mne sa jej povaha veľmi páčila. Mala podrezaný jazyk, vedela vás rýchlo uzemniť, rada si ostatných doberala a podpichovala, bola tvrdohlavá, chvíľu neobsedela na mieste, nebála sa riskovať a dokázala byť poriadne nebezpečná. Milovala svoju sestru a pre jej záchranu by urobila čokoľvek, aj obetovala samú seba.
Liam, Ničiteľ sveta - kedysi namyslený a arogantný boh, ktorý si užíval život plnými dúškami, dnes skôr samotár s neustálymi výčitkami svedomia. Od života dostal poriadnu ranu, po ktorej už nič nebolo tak ako predtým. Najskôr som si nebola úplne istá, čo si mám o ňom myslieť (keďže sa hral na mŕtveho chrobáka pred tými, ktorí sa naňho spoliehali), ale postupne na ňom bolo badať určité zmeny (k lepšiemu) a ja som si k nemu našla cestu.
Títo dvaja ma nesmierne bavili, ich protikladné povahy sa skvele dopĺňali. Zbožňovala som ich podpichovanie, len tak to medzi nimi iskrilo. Prechod od nepriateľstva k láske prišiel prirodzene, autorka netlačila na pílu a dopriala im dostatok času na spoznávanie a zblíženie. Dianna vtrhla do Liamovho osamelého života ako veľká voda a on proti nej nemal najmenšiu šancu. Občas bola ako ,,osina v zadku" a ja som sa na tom dobre bavila.
Kým vzťahová linka bola skôr vtipná, fantasy časť príbehu bola zasa dosť drsná a temná (autorka nás nešetrila), čo v príbehu vytváralo zaujímavý kontrast. Občas som mala pocit, ako by som čítala dva príbehy v jednom.
Po dočítaní som niekoľko minút len tak sedela a nechápala, čo sa práve stalo. To čo bolo? Na posledných pár stranách ma dokázala autorka rozplakať, nahnevať, zmiasť, pripraviť o slová. Mám toľko otázok! Šup sem s pokračovaním.
