Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Fifty fifty je výborný psychologický triler, ktorý vás vtiahne už od prvej strany. Na začiatku poznáte tri fakty: dve sestry - Sophia a Alexandra - boli jediné osoby prítomné v dome v čase vraždy svojho otca. Obe sú obvinené. Každá tvrdí, že je nevinná a vinu zhadzuje na tú druhú. Každá má svoju stoličku, na ktorej sedí oproti tej druhej, pripravená presvedčiť porotu, že ona je tá nevinná.
Hlavným aktérom je Eddie Flynn, ktorý obhajuje jednu z nich. Druhú zastupuje taktiež veľké právnické „zviera“. Práve tu sa do popredia dostáva koncipientka Kate, ktorá má v príbehu významnú úlohu. Kapitoly sú písané z troch pohľadov - Eddieho, Kate a ešte „Ona“. Vy viete, že Ona je jedna zo sestier. Je to buď Sophia, alebo Alexandra. Ona je vrahyňa.
Autor majstrovsky pracuje s drobnými indíciami - jemnými náznakmi, ktoré vás nútia vytvárať si vlastné teórie. Myslíte si, že ste na stope pravde, no Steve Cavanagh vás niekoľkokrát presvedčí, že sa mýlite a potom vás opäť vráti späť. Príbeh je plný zvratov, ktoré vás držia v neustálom napätí.
Situácia sa ešte viac zamotáva, keď sa začnú objavovať ďalšie vraždy. Prípad je čoraz nejednoznačnejší a vy si nie ste istí, komu môžete veriť. Len dve podozrivé, a predsa tak spletitý prípad!
Na pozadí hlavného deja autor citlivo rozoberá aj hlbšie témy - traumu, stratu blízkeho človeka, samotu či sexuálne obťažovanie. Tieto motívy robia z knihy viac než len obyčajný triler.
Mimoriadne silnou stránkou knihy je však súdny proces. Doposiaľ som sa nestretla s tak realisticky a napínavo spracovaným procesom pred porotou, ako v tejto knihe. Je vidieť, že autor je právnik - každý dialóg, každý ťah na súde pôsobí autenticky, premyslene a vizuálne. To, čo Cavanagh dokázal zachytiť na papieri, si dokážete úplne predstaviť ako filmové scény. Úprimne, ak sa Fifty Fifty niekedy sfilmuje, určite to bude trhák!
Ak chcete byť súčasťou hľadania pravdy, milujete napätie, nečakané zvraty a súdne drámy, ktoré vás držia v strehu od prvej po poslednú strany - Fifty Fifty je tá najlepšia voľba.
Myslím, že ste sa ma ešte nikdy nepýtali v takom množstve, aká je táto kniha, keď som ju čítala. Úprimne, mňa si veľmi získala. Hľadala som v nej najmä japonskú atmosféru a tú som dostala v plnej sile - spolu s dojímavým príbehom.
Je to originálny príbeh s originálnym spracovaním. Na začiatku spoznávame Flo - prekladateľku, ktorú jej práca prestala napĺňať. Má za sebou rozchod a žiadna kniha ju už nevie nadchnúť... až kým neobjaví Zvuk vody od Hibikoho. A práve tu sa rodí jadro celej knihy.
V tomto vnorenom príbehu je hlavnou postavou Kjó, ktorý prichádza k babičke - postave, ktorá má v deji veľký význam. Tento príbeh je o odpustení sebe samej, o pochopení vlastného pôvodu, o strate blízkeho človeka, o láske, o túžbe zomrieť, ale aj o túžbe žiť. Ukazuje, že život je o malých cieľoch. A vlastne - práve Ajako učí Kjóa, ale aj nás čitateľov, čo znamená žiť. Nie je dokonalá, patrí ku generácii, ktorá sa neospravedlňuje, ale keď sa otvorí - keď odhalí svoj vlastný príbeh - prináša hlboké posolstvá.
Medzitým sa občas vraciame k Flo, no jej život už prebieha len v pozadí knihy, - príbehu Kjóa - ktorú prekladá.
Atmosféra Japonska z knihy priam vyžaruje z mien, ale aj z občasných japonských slov a prísloví, ktoré majú na konci knihy preklad. No samotné čaro atmosféry netkvie len v tom.
Kniha obsahuje aj ilustrácie a čiernobiele fotografie. Napriek tomu, že v sebe kniha nesie istú melancholickosť a smútok, je plná sily. Po dočítaní som mala veľmi príjemný pocit.
Ak ste nad knihou váhali, naozaj nemáte prečo. Poďte objaviť Kjóov príbeh odohrávajúci sa v každom ročnom období.
Kniha 7. svedkyňa, ktorú napísali Florian Swiecker a Michael Tsokos (ktorý je známy aj vďaka spolupráci so Sebastianom Fitzekom na knihe Izolovaní), je inšpirovaná skutočnými udalosťami. Presná udalosť nie je verejne známa, faktom však zostáva, že autori čerpajú zo svojich skúseností z justície a súdneho lekárstva.
Dôležitou postavou je Nikolas Nölting, štátny zamestnanec, ktorý jedno nedeľné ráno zamáva svojej dcérke, nasadne na bicykel a zamieri do pekárne, kde vytiahne zbraň a začne strieľať. Po útoku je zadržaný, a jeho obhajca, Rocco Eberhart, stojí pred náročnou úlohou: odhaliť motiváciu svojho klienta, ktorý odmieta hovoriť.
Kniha sa sústreďuje najmä na psychologickú stránku prípadu - analyzuje rodinné a pracovné zázemie Nikolasa a hľadá jeho vnútorný motív. Akcia je skôr v pozadí, dej sa odohráva prevažne v súdnej sieni, čo ju odlišuje od tradičných krimi románov, kde hlavným cieľom je chytiť vraha.
Autori vo svojej knihe tiež upozorňujú na Angelmanov syndróm, zriedkavú genetickú poruchu, ktorá ovplyvňuje nervový systém a správanie postihnutých. Tento prvok príbehu pridáva ďalšiu vrstvu psychologickej hĺbky, keď sa skúmajú komplikovanejšie rodinné aspekty života postáv, a zároveň pomáha čitateľom lepšie pochopiť širšie sociálne a zdravotné súvislosti, ktoré môžu ovplyvniť správanie jednotlivcov.
Výhodou sú krátke kapitoly, ktoré udržujú čitateľa v napätí a stránky ubiehajú rýchlo. Záver navyše naznačuje pokračovanie sľubujúce ďalší, zdanlivo ešte zaujímavejší prípad.
Celkovo ide o pútavú psychologickú krimi, ktorá osloví čitateľov zameraných na motiváciu a vnútorný svet páchateľov, nielen na samotné pátranie po zločincovi. Mňa takýto koncept naozaj oslovil.
Zabudnite na všetky knihy o komunikácii, ktoré ste doteraz poznali.
Ako sa dohovoriť od Jeffersona Fishera je budúcnosť. Týmto nechcem pôsobiť ako predajca - myslím to naozaj úprimne.
Autor Jefferson Fisher je (tak ako jeho starý otec a otec) právnik v krajine, kde v súdnej sieni rozhoduje každé slovo. Ako však hneď na začiatku upozorňuje - hoci je obhajca, v knihe nenájdete žiadnu právnickú terminológiu. Svoje skúsenosti z praxe využíva len na ilustráciu toho, ako jeho rady fungovali na reálnych klientoch. Týchto príkladov však nie je priveľa - slúžia len na lepšie pochopenie myšlienok.
Fisher vás v knihe naučí, ako hádku nevyhrať. Znie to možno zvláštne, ale keď vysvetlí, prečo je to správna cesta, dá vám to hlboký zmysel.
Pomôže vám rozoznať fyzické a psychické signály, ktoré sa objavujú pred rozhovorom alebo počas neho, aby ste sa nenechali uniesť emóciami a dokázali premýšľať s chladnou hlavou. Naučí vás techniky dýchania, ktoré vo vás „uhasia oheň“.
Ukáže vám, ako komunikovať s istotou, ako vyjadriť svoje potreby a ciele, ale aj ako si zdravo určiť hranice.
Dozviete sa, ako reagovať, keď vám niekto skočí do reči, ako slušne odmietnuť či ako vidieť za to, čo iní hovoria…
Táto kniha by si zaslúžila oveľa viac pozornosti.
Ak by sme sa všetci naučili komunikovať podľa princípov, ktoré Jefferson Fisher opisuje, žilo by sa nám oveľa ľahšie. Autor často „zatína do živého” - a len ten, kto chce rásť, dokáže jeho slová naozaj prijať.
Odporúčam všetkými desiatimi! Ja som bola nadšená od prvej po poslednú stranu.
K novému vydaniu románu Štyria chlapci od Michala Škombára som sa vrátila s nadšením - a opäť som sa presvedčila, že ide o výnimočné dielo. Sci-fi prvky sú tu len jemným korením príbehu, ktorý osloví aj tých, čo tento žáner bežne nevyhľadávajú. Autor má neskutočný cit pre atmosféru. A vtipy „Tvoja mama”? Tie snáď nikdy nezostarnú!
Knihu som čítala už druhýkrát a musím povedať, že na mňa zapôsobila možno ešte viac než prvýkrát. S odstupom času som si viac uvedomila, ako precízne má autor vystavaný dej - žiadne zbytočné omáčky, len plynulé napätie, ktoré sa prirodzene stupňuje spolu s tajomstvom, ktoré sa vznáša nad mestom.
Stále platí, že štvorka hlavných hrdinov je výborne odlíšená a pôsobí veľmi autenticky. Ich dialógy sú živé, prirodzené a presne vystihujú vek, v ktorom sa nachádzajú. Tentoraz som si viac všímala aj jemné detaily v pozadí príbehu - odkazy na minulosť, prepojenia medzi svetmi a celkovo všetky nenápadné momenty, ktoré dávajú príbehu väčší zmysel.
Aj keď sci-fi nie je môj žáner, tento príbeh má v sebe čosi nadčasové a ľudské. Nové vydanie pôsobí vizuálne vyzretejšie, no stále si zachováva energiu pôvodného textu.
Odporúčam nielen tým, ktorí knihu ešte nečítali, ale aj tým, ktorí ju už poznajú - stojí za to sa vždy vrátiť k autorovej tvorbe. Ja už sa teším na knihu Kto si.
Prvé lásky sú young adult románom, ktorý má pridanú hodnotu v tom, že sa začína v 90. rokoch, konkrétne v roku 1997. Autorka síce mohla ešte viac zvýrazniť atmosféru tejto dekády, no nostalgickú náladu výborne navodzuje začiatok každej kapitoly - každá totiž začína úryvkom z piesne, často práve z niektorej vtedajšej hitovky.
Kniha sa otvára scénou imatrikulácie na strednej škole - situáciou, ktorú si väčšina z nás veľmi dobre pamätá. Nie je to formálny proces ako na vysokej škole, ale skôr tradícia, keď sa starší snažia prvákom čo najviac znepríjemniť život rôznymi úlohami.
Hlavnými postavami sú Silvia a Michal. Silvia to doma nemá jednoduché - žije v prostredí poznačenom duševnou chorobou matky a nezáujmom otca. Téma duševného zdravia a chorôb je síce v literatúre čoraz častejšia, no stále mimoriadne dôležitá. Lina Elys ju spracúva citlivo a ukazuje, aký zásadný vplyv môže mať na vývoj dieťaťa, resp. mladého človeka. Veľmi silný moment bol pre mňa, napríklad keď Silvia v duchu prizná: „Hanbím sa, že mi príde nechutné, ako mama vyzerá pri jedle.“ V jednej vete sa tu koncentruje hanba, vina aj zúfalstvo - emócie, ktoré čitateľ(ka) reálne precíti.
Michal je chlapec, ktorý prišiel o otca, a táto strata ho stále bolí. Napriek tomu pôsobí veľmi uvedomelo a empaticky - je oporou Silvie. Jeho vyzretosť sa ukazuje aj v momente, keď pochopí, čo sa skrýva za správaním spolužiaka, ktorý ho šikanuje. Autorka tak nepriamo pripomína, že za každým správaním sa skrýva príbeh.
Ako napovedá samotný názov, prvé lásky sú v príbehu prítomné - spočiatku možno postavami umelo udržiavané, neskôr však reálne, úprimné, šťastné aj najmä bolestivé.
Autorka naplno využíva dynamiku deja - prináša množstvo zvratov, pri ktorých sa čitateľ(ka) rozhodne nenudí, no miestami môže mať pocit, že sa ani nestíha nadýchnuť. Keďže však ide o YA román, záver by si podľa môjho názoru zaslúžil jemnejšie podanie. Nikde nie je uvedené, pre akú vekovú kategóriu je kniha určená, no vzhľadom na to, že postavy na začiatku nastupujú na strednú školu, môžeme povedať, že je to 14 - 15 rokov. Záver je síce autentický pre dospelého čitateľa(ku), no pre mladšie publikum môže byť pomerne ťaživý. Aj keď autorka priznáva, že príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami (čo som vnímala ešte citlivejšie), určité prehodnotenie konca by mohlo príbehu prospieť.
Vydavateľstvu by som zároveň odporučila dať si v budúcnosti väčší pozor na jazykovú a technickú redakciu po zalomení textu - v knihe sa nachádza viacero preklepov a nesprávnych rozdelení slov. Nie je to nič, čo by výrazne kazilo čitateľský zážitok, no pôsobí to rušivo.
Lina Elys tak vo svojom prvom YA príbehu, prináša silný príbeh, ktorý stojí za to nielen prečítať, ale aj precítiť. Alebo ešte lepšie zažiť. Napriek drobným výhradám knihu úprimne odporúčam!
Skúška neviny síce nepatrí medzi klasické detektívky Agathy Christie s Herculom Poirotom či slečnou Marplovou, no napriek tomu sa právom zaraďuje medzi jej najlepšie diela.
Ide o odlišný typ príbehu - už od začiatku vieme, že došlo k vražde (obetou je matka rodiny Argylovcov) aj kto bol za ňu odsúdený. Vrahom mal byť problémový syn Jacko, ktorý však až do svojej smrti trval na svojej nevine. Po jeho úmrtí sa objaví doktor Calgary, ktorý prichádza s dôkazom, že Jacko hovoril pravdu.
Spočiatku sa zdá, že ide o pozitívnu správu - napokon, ako sa v knihe pripomína, Veľká listina slobôd hovorí, že „nikomu neodoprieme spravodlivosť“. No veľmi rýchlo sa ukáže, že táto správa je pre rodinu skôr kliatbou než úľavou. Ak totiž nebol vrahom Jacko, znamená to, že zločin musel spáchať niekto z nich!
Christie majstrovsky zobrazuje rastúce napätie, nedôveru a paranoju, ktoré postupne rozkladajú rodinné väzby. Každý môže byť vinníkom, a každý snáď začne pochybovať aj o sebe. Ako hovorí jedna z postáv: „Aj keď si myslíš, že niekoho poznáš a dôveruješ mu, nikdy si nemôžeš byť istá.“
Skúška neviny je výnimočná práve týmto psychologickým rozmerom. Nie je to len hľadanie vraha, ale aj skúmanie, ako hlboko môže zasiahnuť podozrenie do ľudskej duše. Napätie sa postupne vystupňuje až k dramatickému a dynamickému vyvrcholeniu, ktoré udrží čitateľa v pozornosti až do poslednej strany. Preto vám odporúčam dať tejto detektívke šancu.
V dnešnej dobe, keď je informácií o zdraví viac než kedykoľvek predtým, no zároveň je ťažšie rozoznať, čomu veriť, pôsobí táto kniha ako čerstvý závan rozumu a humoru. Autor, Dr. Karan Rajan, britský (brušný) chirurg a popularizátor medicíny, v nej spája odborné poznatky s vtipnými postrehmi zo života, čím vytvára jedinečný mix vzdelania a zábavy.
Rajan používa humor ako nástroj, ktorý čitateľa(ku) nielen pobaví, ale aj pomáha lepšie si zapamätať informácie o fungovaní ľudského tela. Vďaka tomu sa čítanie tejto knihy neponáša na suchý lekársky text, ale skôr na rozhovor s inteligentným, sebavedomým (a trochu ironickým) priateľom v bielom plášti.
Kniha postupne prechádza celým ľudským telom od čriev a mozgu cez srdce, pľúca, kostru, zmysly, genitálie a spánok až po imunitný systém (ale nakoniec nevynecháva aj smrť), pričom v každej oblasti odhaľuje praktické spôsoby, ako lepšie rozumieť svojmu telu a podporiť zdravie.
Pre mňa osobne bola kniha zaujímavá práve tým, že spája vedu s ľudskosťou. Dr. Rajan nezabúda, že zdravie nie je len o prevencii chorôb, ale aj o rovnováhe - fyzickej aj psychickej. A v časoch, keď zdravie nie je samozrejmosťou, ale skôr hodnotou, ktorú si treba vedome pestovať, je tento typ literatúry viac než vítaný.
Na prvý pohľad vás zláka jeho letná obálka, no samotný príbeh si vás získa v ktoromkoľvek ročnom období. Evitovky sú presne tie romány, ktoré píše sám život - popri romantike ponúkajú aj úprimný, niekedy až drsný pohľad na realitu.
Žena troch mužov je príbehom Lucie, matky dvoch dcér, ktorá už v relatívne mladom veku prešla rozvodom a neskôr stratila manžela - túto bolesť som cez ňu cítila aj ja. Lucia sa pre mňa stala symbolom odvahy a vnútornej sily, pretože aj keď jej život pripravil ďalšiu ranu - stratu blízkej priateľky -, dokázala sa udržať na nohách.
Autorka ukázala Luciu v jej každodennosti - doma, v práci, aj medzi priateľkami. Každá žena sa v nej nájde: možno v snahe vyjsť s peniazmi a zároveň ušetriť, v boji s bolesťou chrbta, alebo jednoducho v túžbe zvládnuť všetko sama…
Do jej života však vstúpi muž - o niečo starší, no prinášajúci zmenu. Ich vzťah sa vyvíja prirodzene, zrelým tempom, ktoré zodpovedá ich veku aj skúsenostiam. Oceňujem, ako Lucia brala ohľad na svoje deti (hoci niekedy možno až priveľmi - čo len dokazuje, že jej deti sú pre ňu na prvom mieste) a ako citlivo autorka zachytila ich pohľad na mamin nový vzťah.
Tento román sa číta rýchlo, no zanechá vo vás stopu. A ako bonus vás vezme aj na dovolenku k moru, pretože na tú predsa nikdy nie je neskoro.
Keď na Veľkonočný pondelok zomrel pápež František, cítila som smútok. Bol to „vodca”, z ktorého vyžarovalo veľké dobro a vďaka ktorému tu bola veľká nádej napr. na ekumenizmus, iný postoj cirkvi k homosexuálom či silnejšie zapojenie žien do funkcií.
Vďaka knihe Lev XIV.: Apoštol pokoja však nádej nie je vo všetkom vyhasnutá. Ide o ďalšieho pápeža, ktorý zdá sa, bol už v detstve predurčený stať sa ním. Okrem toho, že jeho meno Prevost, je ako „stvorené pre toho, kto raz bude poverený správou katolíckej cirkvi,” „[k]ed mal šesť rokov, susedka, ktorá sa s nimi často hrala, mu povedala, že raz bude prvým americkým pápežom.”
Kniha začína v atmosfére ´ Habeamus Papa ´. Vracia sa však hneď do obdobia pred konkláve, do obdobia špekulácii, kto by mohol byť pápežom a aj do samotného konkláve. Ako je zvykom pri biografiách, kniha sa venuje aj jeho detstvu, rodinným koreňom či akademickej dráhe (jeho dizertačná práca bola z kanonického práva). V tejto súvislosti ma zaujal jeho pohľad na právo: „Preňho nie je právo nástrojom, ale múdrym a ľudským vedením, ktoré sa usiluje zachytiť krehkosť človeka a jeho pád.”
Ako nástupca pápeža Františka sa Lev XIV. častejšie porovnáva so svojim predchodcom. Väčšia časť knihy sa tiež venuje výzvam, ktorým musí ako pápež čeliť - mnohé z nich už poznáme z pôsobenia Františka.
Nie je to úplne najdokonalejšia biografia, akú som čítala, no je dôkladná a ukazuje, že autor pracoval so spoľahlivými zdrojmi. Poskytuje pevný základ pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o novom pápežovi. Takže určite odporúčam!
