

Anna zo Zeleného domu Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil"In the end, we'll all become stories." Margaret Atwood
Hoci kniha je pomerne rozsiahla, pri jej čítaní som sa nenudila a čítala som ju vkuse asi tri dni. Frank Herbert vymyslel naozaj zaujímavý svet a bolo vidieť, že mu záleží aj na ekologických problémoch, s ktorými sa potýkame, alebo s ktorými sa stretneme v budúcnosti. Postavy, zápletky, či dej sa mi celkovo páčili a mala som pocit akoby som sa aj ja ocitla na Dune, čo sa prejavovalo tým, že som neustále cítila smäd. Do príbehu vsadil aj myšlienky filozofického charakteru o náboženstve či duchovne vo všeobecnosti, ekológii a kultúre. V knihe sa nachádza aj mapa a slovník nových výrazov, resp. výrazov pochádzajúcich z inej kultúry.
Spočiatku sa mi zdala kniha nudná a premáhala som sa čítať, ale po niekoľkých kapitolách som sa začala o príbeh viac zaujímať. Opisy ostrova i majáka sa mi veľmi páčili a autorka s týmito opismi spájala aj hlbšie myšlienky. Postavy boli dobre vykreslené, zápletky sa objavili v knihe až neskôr a vtedy som sa už nemohla od príbehu odtrhnúť a musela som ho dočítať do konca. Pri čítaní tejto knihy vo mne vyvstali otázky, na ktoré som si nevedela odpovedať či rozhodnúť sa ako by som danú situáciu v príbehu vyriešila ja. Príbeh vo mne vyvolal silné emócie a nútil ma popremýšľať nad skoro neriešiteľnými situáciami.
Knihu som čítala v angličtine, ktorá bola pomerne jednoduchá. Príbeh aj vykreslenie postáv sa mi veľmi páčilo; dokázala som sa vžiť do postáv a situácií, ktoré prežívali, čo je pre mňa jedným zo znakov dobrej knihy. Ešte nikdy som nečítala príbeh, v ktorej by zároveň boli úryvky z inej knihy či fanfikcia v takom rozsahu ako tu bolo vo Fangirl, ale vôbec mi to neprekážalo. Práve naopak, dodávalo to príbehu akúsi uveriteľnosť a bolo ľahké porozumieť tomu, prečo bol pre Cath svet Simona Snowa taký dôležitý, keďže aj ja som zatúžila prečítať si príbehy o Simonovi Snowovi (ale z pera Cath).
Autor zvolil zaujímavú tému a príbeh sa mi celkovo pozdával. Avšak veľmi skoro som prekukla niektoré "odhalenia", ktoré mi potom kazili radosť z čítania. Taktiež som mala menšiu výhradu k postavám, pretože sa mi zdali málo rozvinuté na to, koľko priestoru mali v knihe k dispozícii. Chcem si však prečítať aj ostatné časti tejto série, aby som si mohla vytvoriť ucelený názor o tomto príbehu. Brandona Sandersona ako autora však určite nezatratím, pretože som od neho čítala jeho novinku Skyward a tá sa dostala do rebríčka mojich obľúbených kníh a neviem sa dočkať pokračovania.
Kniha prezentovala zaujímavé fakty, ktoré boli vedecky podložené s priloženými odkazmi a grafmi a obsahovala aj návod pre "faktomluvu", ktorá nám má pomôcť nešíriť paniku a nevidieť všetko čiernobielo. Dozvedela som sa nové informácie o svete, hoci keď som si robila testy v knihe, zistila som, že nie som až tak mimo či negatívne naladená a väčšinu odpovedí som mala správne. I tak si myslím, že som na svet dostala nový pohľad práve vďaka tejto knihe.
Na knihu som sa tešila nielen kvôli priaznivým odporúčaniam, ale aj kvôli jej úžasnému názvu a nemohla som sa dočkať toho či aj príbeh bude rovnako zaujímavý ako to sľuboval názov. S určitosťou môžem povedať, že som sa nesklamala. Celá kniha bola písaná formou listov medzi postavami, čo však vôbec neuberalo na deji. Páčilo sa mi vykreslenie postáv, ich zážitky a historky či veľmi živé opisy ostrova, pri ktorých som mala chuť okamžite navštíviť Guernsey. Hoci autorky pracovali s vojnovou tematikou a okupáciou ostrova, robili to taktne a s humorom, ale nevynechali ani smutné osudy patriace k vojne. Príbeh nebol orientovaný na nešťastie, ktoré sa s 2. svetovou vojnou prirodzene spája, ale bol nádejou, že aj po vojne sa dá nájsť šťastie a chuť do života.
Reťaz je vždy len taká pevná, ako je pevný jej najslabší článok.
