Historické/vojnové romány Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
23-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 12/35 ♡
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Posledná časť série Briar U, Výzva, bola skvelou bodkou za týmto vzrušujúcim školským a hokejovým prostredím a predčila všetky moje očakávania. Odporúčam vám túto skvelú sériu všetkými desiatimi a, áno, rozhodne vás nebude nudiť aj keď už po YA knihách tak často nesiahate.
V poslednej časti sa stretávame opäť s postavami, ktoré sú si celkom protikladné, avšak, Conor bude zrejme už navždy postava, ktorá ma v tejto sérii celkom iritovala nech robil čo robil. Je sukničkár a neznáša vzťahy, ale ako sa ukázalo, toto by nebol ten jediný problém. Po celý čas čítania mi na ňom niečo vadilo, zrejme jeho strašne “frajerské” správanie a reakcie na situácie. V podstate vôbec nezáležalo na tom, či koná správne alebo nie, ale cítila som k nemu akýsi odpor. Taylor je napodiv celkom odvážna, svojská, príjemná postava ale z duše nenávidím, keď autor skĺzne k tone komplexov a zaseje ich do hlavy postavy, čo znamená, že aj Taylor si po celý čas nahovárala aká je celá hrozná a nespokojná so všetkým (vrátane seba). Stretnutie postáv sa začalo nezáväzne a čudujem sa, že to napokon malo šťastný koniec, pretože ich ne/vzťah visel na vlásku.
Elle píše pútavo a jedným slovo milo. A to až tak, že vás to lusknutím prsta prenesie do sladkých teen rokov, keď ste aj vy riešili, či dáte svojmu prvého frajerovu dvadsiatu šancu, haha. Chcem tým povedať iba to, že ja sa často s postavami práve pri YA stotožňujem a zisťujem, že podobnými situáciami a veľa vecami som si prechádzala aj ja (z čoho mi samozrejme ostalo veľa trápnych spomienok). Autorka, ako bonus, v každej časti poukazuje aj na dôležité témy. No to, že autorka vie dokonale opísať celé prostredie a vytvoriť napätú situáciu aj z doslova ničoho, sa jej musí nechať.
Romantika, oddychovka, nenáročné čítanie a nejaké tie hormóny lásky - to sú knižky od Elle Kennedy. Možno si vás táto súria nezíska ale za šancu rozhodne stojí!
Nebudem klamať, no po dlhej dobe bolo fakt príjemné sadnúť si k YA literatúre. Asi by som si mala dať za cieľ vrátiť sa k tomuto žánru, pretože mi ešte stále niekedy hovorí priamo z duše a neviem čím to je, ale tieto príbehy si vždy dobre užijem. A nie je vôbec náhoda, že je Elle Kennedy považovaná za jednu z najlepších AY autoriek súčasnosti.
Hra je tretím dielom zo série Briar U a hoci som prvé dve časti čítala už dávnejšie, rozhodne som v sérii chcela pokračovať ďalej. V tejto časti spoznávame dve úplne protikladné postavy - Demi a Huntera. Demi je nevýbušná, kľudná, pomalá overthinkerka, ktorá si užíva život plnými dúškami a dáva svoje pohodlie na prvé miesto, zatiaľ čo Hunter je úplný opak a v jeho hlave je miesto iba pre dievčatá, zábavy na jednu noc a rebelantstvo. Niet divu, že práve takéto diametrálne odlišné postavy sa spoznajú a začne sa písať ich spoločný príbeh. Príbeh, ktorý je plný smiechu, irónie, doťahovačiek, nedorozumení a aj tak trochu zakázanej lásky. Hokejové prostredie tomu dodáva ten správny univerzitný vibe a Hunterova dominancia je spolu s jeho cieľavedomosťou hlavným gro príbehu.
Musím vyzdvihnúť, že všetky knihy od Elle sa čítajú neskutočne rýchlo, príjemne a akoby samé. Je to také odľahčené čítanie a rozhodne nie je určené len mladším ročníkom. Ja som pri Hre doslova zrelaxovala a sprevádzala ma po celý čas s úsmevom na perách - pretože pri čítaní budete mať pocit, že toto prežívate spolu s postavami. Všetky ich pády, uvedomenia, radosti i prehry sú súčasťou dospievania každého z nás a o to viac je dej realistickejší. Demi a Huntera som si veľmi obľúbila, mali síce nejaké nedokonalosti ale bavilo ma sledovať ich vývoj vzťahu.
Hra stála za to a už sa teším na poslednú časť série, na Výzvu. Pokiaľ hľadáte oddychovku s príjemným dejom, postavami a ako bonus s hokejovým prostredím, potom je Hra pre vás tá správna voľba!
Letný útek na vidiek, alebo skôr Útek za posledným letom 2025, je tu! Aj napriek tomu, že letné dni sa už dávno skončili, môžete si ich ešte vychutnať a pripomenúť v druhej časti série Útek na vidiek.
Táto kniha vyšla skôr na Slovensku a Česku, než v angličtine a podľa mňa je to pocta pre nás, slovenských čitateľov, pretože u nás je neskutočne silný fanklub venovaný knihám od Julie Caplin. Som nesmierne rada, že aj tentoraz som si prišla na svoje a tento román bol jedným slovom čarovný! Príjemná oddychovka, sympatickí hlavní hrdinovia, konečne nejaké tie akcie, zvraty a tajomstvá! Netuším, kde brala autorka inšpiráciu vytvoriť také pokojné miesto, ale podarilo sa jej navnadiť mi pokoj, kľud a oddych v srdci prírody. A ak toto čítanie skĺbite so šálkou čaju a zabalení pod dekou, verte mi, že si dej obľúbite ešte viac.
Ja si predchádzajúci diel až tak nepamätám, takže ma, prosím, ospravedlňte :D. Opäť sme v kontakte so starými postavami ale pribudli aj nové - veterinárka Bets a francúzsky buldoček Tiggy. Táto dvojka bola vydarená a musím zmieniť, že občasné odbočky smerom k starostlivosti o zvieratá a k veterinárnej klinike som vnímala veľmi pozitívne a obohacujúco. Do príbehu vstupuje aj Betsin priateľ Jack, ktorého plány sa s jej veľmi nezhodujú, no ich hra, ktorú medzi sebou ešte len rozpútajú je plná humoru a úsmevných chvíľ. Ani na sekundu som nepochybovala o Jackových úmysloch, i keď, vyzeralo to všelijako. Postavy som si na 99% zamilovala (aj keď Bets miestami potrebovala nakopnúť sebavedomie, pretože si neverila a hrozne si tým znižovala svoju úroveň - čo ma štvalo) a skvelý štýl písania Julie mi priniesol uspokojivý čitateľský zážitok. Ale musím uznať, že ako dlhoročný čitateľ autorkiných príbehov ma už asi máločo prekvapí a viacmenej je to obsahovo stále rovnaké.
Sľubujem vám, že tú pomaly plynúcu atmosféru príbehu si okamžite zamilujete, nevynímajúc okolité prostredie, ktoré pôsobí útulne a má všetky prívlastky “cozy” miesta. Už aby sme sa dočkali aj tretej časti - asi môžem hovoriť za nás slovákov, že by sme ju radi privítali.
Opäť ďalšia skvelá časť série, ktorá vás nepustí (minimálne) tak, ako predchádzajúca kniha Detský plač. Myslela som si, že siedmy diel ma už ničím neprekvapí, ale zas som ostala bez slov a s naplnenými predstavami.
Vyšetrovateľka prípadu Josie naráža od začiatku na podivné situácie, ktoré môžu ale aj nemusia súvisieť s páchateľom, a tak neverí bezhlavo každej stope. Je však očividné, že tento prípad ju ničí - celý čas mi prišla bez energie a chuti sa niekam posunúť, až som mala pocit, že pracuje z posledného. Zrejme má na to dôvod, pretože vidieť mŕtvy mladý pár, ktorý má celý život pred sebou a vyšetrovať príčinu ich smrti, si žiada silný žalúdok. Bol to príbeh, ktorý vás prinúti sa zamyslieť nad tým, či sa temnota ukrýva v každom človeku a koľko zla drieme v každom z nás. Za mňa to bol opäť geniálne spracovanie, pri ktorom som sa aj tak trošku viac zamýšľala nad motívmi páchateľa a bola som v pomykove z nadchádzajúcich udalostí.
Celé vyšetrovanie prípadu sa pohýnalo dosť rýchlo a najviac sa mi páčilo, keď sa ukázala ako vhodná indícia ísť na miesto s názvom Útočisko. Bol to v podstate statok, kde žili ľudia izolovaným spôsobom a tu som naozaj nevedela či sa mám báť, alebo nad tým len mávnuť rukou. Jedno je však isté - aj toto miesto vzbudilo v Josie pochybnosti a zamotalo to dej ešte viac a viac. Príjemnou zmenou v príbehu bolo aj prepojenie Josinho osobného života s tým pracovným. Vďaka tomu som mohla lepšie vidieť s čím všetkým hlavná postava bojuje a ako na ňu vplývajú všetky okolnosti týkajúce sa prípadu.
Čítanie som si užila, pretože štýl písania mi vyhovuje a asi aj to je dôvod, prečo sa k tejto sérii neustále vraciam. Dokáže ma prekvapiť a držať v pomykove po celý čas. Určite sa oplatí siahnuť aj po ďalších dieloch v sérií.
Úprimne musím povedať, že toto bola zatiaľ najlepšia časť zo série Miznúce dievčatá. Teda chápem, že ešte som veľa častí nečítala, ale doposiaľ ma žiadna kniha z tejto série neoslovila tak, ako práve Tichý plač.
Už len ten názov ma náramne zaujal a tak som bola v extrémnom očakávaní a veru, príbeh naplnil moje čitateľské priania. Lisa Regan rozhodne vie ako zaujať a dopriať nezabudnuteľný čitateľský zážitok. Príbeh bol z veľkej časti emotívny a ja som ho prežívala nielen ako vyšetrovateľka spolu s Josie, ale najmä ako matka samotného dievčaťa. Únos malej Lucy bol nečakaný, veď si predstavte, že ste s dieťaťom na kolotoči a ono tam zrazu nie je. Nebudem klamať keď poviem, že mi to celé naháňalo zimomriavky. A ako sa dozvedáme ďalej, vyšetrovanie bolo zdĺhavé, náročné a nepredvídateľné, pretože sa stále zamotávalo.
Únosca bol rozhodne o pár krokov vpred a poistil si to aj odkazmi, ktoré vyšetrovaciemu tímu adresoval. Práve tieto maličkosti (výkupné, odkazy, nápovedy) ten dej celý zamotávali a dodávali mu pocit tajomna. Josie ma opäť prekvapila s akou ľahkosťou sa do celého prípadu pustila a verím, že aj pre ňu to bolo ťažké, pretože išlo o malé dieťa. Napínavé, čtivé a motív príbehu až príliš reálny - dôvod na to, aby ste si to nenechali ujsť. Bola som v napätí až do konca a vďaka dobrému spracovaniu kapitol som naozaj nebola ani náhodou na stope vyriešeniu tohto záhadného zmiznutia.
Vynikajúca detektívka s nádychom trileru vás rozhodne dostane. Pokojne po knihe siahnite aj vtedy, ak nemáte s autorkou ešte žiadnu skúsenosť a na tieto chladné večere je Tichý plač ako stvorené čítanie! Bude vás mraziť z tej témy, ale aj z pocitu, že takéto únosy sú stále reálne.
Prvý diel tejto série, Niet úniku, ma naozaj fascinoval. Okúsila som nový žáner a ponorila sa do vyšetrovania prípadu. Avšak, konštatujem, že druhý diel, Nezabudni na mňa, je popravde trošku slabší odvar toho, čo som očakávala.
Opäť sme súčasťou vyšetrovacieho procesu na čele s tímom, kde nechýba Karó, Idunn a Týra. Páčilo sa mi, že v tomto príbehu bolo cítiť, že spoznávame samotnú Idunn, pretože pre mňa je dôležité vytvoriť si dobrý vzťah s hlavnými postavami. A to sa aj samotnej autorke podarilo, Idunn je vykreslená ako sympatická vyšetrovateľka a potešilo ma, že jej bolo venovaných viac kapitol. Prípad, ktorý je čitateľovi predostretý sa náhodne odohráva v meste, kde Idunn vyrastala a povedala by som, že jej postave je venovaných omnoho viac priestoru na to, aby sa sama vyjadrila. Spoznávame ju viac do hĺbky a zameriavame sa na jej súkromný i profesijný život.
Okolie na Islande bolo strašidelné a v kombinácií s novým prípadom mi určite uštedrilo mnohé zimomriavky. Príbeh bol síce naplnený dávkou originality, strachu i vzrušenia, kde nechýbala ani pútavá zápletka, ale do príbehu som sa aj vďaka väčšej snahe nevedela úplne dostať a vžiť sa s ním. Strácala som sa v často chaotických kapitolách (áno a ešte sa tu aj striedala minulosť s prítomnosťou) a dej na mňa plynul dosť rýchlo. Autorka sa rozhodne snažila podať ho čo najlepšie, a tak prívlastky príbehu ako originálny a vzrušujúci jej právom patria! Ja nemám rada veľmi predvídateľné príbehy, ale táto detektívka bola naozaj o niečom inom - netrúfla som si tipnúť nič a asi aj preto som bola stratená už hneď na začiatku, keď sa na Vestmanských ostrovoch našlo mŕtve telo. Oceňujem originálny nápad spojiť stretnutie bývalých spolužiakov práve na tomto mieste, kde sa to vlastne celé (tak trošku nechtiac) začalo komplikovať práve rozlúčkou so zosnulým priateľom.
Či mám aktuálne chuť aj na tretí diel série, Nestrať sa v hlbinách, je nateraz otázne. No nevylučujem, že si ku knihe niekedy nesadnem. Pokiaľ by som tam bola na stope nejakému zločinu spolu s Idunn, tak potom rozhodne!
