Moje knižné darčeky 
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Viac mojich recenzií a knižného obsahu nájdete na mojom instagrame @opatruj.sa
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
„No v zime mám chuť na ťažšie myšlienky, ktoré môžem prevaľovať v hlave za svetla stolnej lampy – pomalé, priam spirituálne ponorenie sa do knihy, potrava pre dušu.“ – autorka do bodky vyjadrila, prečo som siahla po tejto knihe a to, čo som hľadala v jej riadkoch, aj medzi nimi.
Žiaľ, chlad, ktorý prežívala, ani teplo jej príbehu na mňa nepreniesla.
Nie je ťažké pochopiť, čo chcela týmto dielom priniesť a pretlmočiť. Právo na spomalenie, schúlenie sa pod dekou v ťažkých časoch. Už len verbalizovať podobnú myšlienku v dobe orientovanej na výkon chce dávku odvahy. Rovnako ako prežiť zimovanie. Občas ju musíme a potrebujeme v sebe nájsť všetci.
Možno potlačiť ego a priznať si, že v ťažkých časoch nedokážeme vždy ísť ďalej. Potrebujeme zastaviť, odpočívať, a postarať sa o svoj pokoj, ktorý je liekom a zároveň nutnosťou na ďalšie pokračovanie.
Po celú dobu čítania tejto knihy som vedela, čo by som mala cítiť. Úprimne, aj som to chcela cítiť. Chémia ale medzi nami nevznikla a napriek pár skvelým myšlienkam ma za srdce nechytila. Snáď pomôže tým, ktorí zimujú.
melancholickú, o tulákovi kráčajúcom v bludnom kruhu alkoholu, prázdnych vreciek, lásky a pocitu prázdnoty. O nenaplnení nesnívaných snov a nestanovených cieľov, s kulisou podmanivého Ríma.
Či už sa Leo stráca v očiach krásnej Arianny, v alkohole, či v uličkách Ríma a domoch zámožných priateľov, plynúcim časom stráca najmä seba a zmysel svojej existencie. Ako mu len plynuli dni. Ako márny sa mu zdal život. Bol človekom, ktorý sám sebe dovolil brať a dostávať iba zvyšky. Jedla, lásky, aj pocitu prijatia v miestnosti plnej ľudí.
Kontrastom tejto prázdnote bol bohatý opis scenérie, ktorá bola súčasťou Leovej každodennosti. Calligarich píše s prenikavým citom, ktorým dojíma každou vetou. Možno bol tento román o všetkom a možno o ničom. A možno bol skladbou tak prirodzene volených, emóciu vzbudzujúcich slov, ktoré vás objímu prázdnotou. Akoby písal pieseň...
