Posledné leto v meste - Gianfranco Calligarich, Literárna bašta, 2022

12,99 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo

Posledné leto v meste

Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi... Čítať viac

Vydavateľstvo
Literárna bašta, 2022
204 strán
3 hodiny čítania

Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu... Čítať viac

  • Brožovaná väzba
  • Slovenčina

12,99 €

Na sklade 4 ks
Posielame ihneď

Dostupné v 11 knižniciach. Požičať v knižnici

Z kolekcie: Letné čítanie pre každého

Naši škriatkovia odporúčajú

Eragon - Christopher Paolini, Fragment, 2024
Posledné leto v meste - Gianfranco Calligarich, Literárna bašta, 2022
12,99 €

Viac o knihe

Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu. Keď v deň svojich tridsiatych narodenín stretne zvodnú Ariannu, svet sa mu obráti hore nohami. Celú noc jazdia ospalým Rímom, popíjajú, raňajkujú a zase popíjajú. Netrvá to však dlho a osudová kráska sa mu začne pred očami strácať v záhyboch milovaného mesta, ktoré s každým ránom páli spomienky na včerajší večer.

Posledné leto v meste medzi prvými objavila talianska spisovateľka Natalia Ginzburg. Román spisovateľa a scenáristu Gianfranca Calligaricha prvýkrát vyšiel už v roku 1973, ale až po takmer päťdesiatich rokoch sa z neho stala literárna senzácia, ktorú čitatelia a čitateľky na celom svete zaraďujú medzi klasiky ako Veľký Gatsby alebo Kto chytá v žite. Doslov k aktuálnemu vydaniu knihy napísal André Aciman.
Čítať viac
Originálny názov
L'ultima estate in città
Počet strán
204
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
125×190 mm
Hmotnosť
195 g
ISBN
9788099944887
Rok vydania
2022
Naše katalógové číslo
1435279
Jazyk
slovenčina
Preklad
Pôvod
Taliansko
Vydavateľstvo
Literárna bašta
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,0 / 5

19 hodnotení

10
3
4
1
1

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie Martinusákov

ananás (ale aj na vás ;))

Snažím sa umocniť pocit po prečítaní k niečomu konkrétnemu. A schádza mi na myseľ ananás.

Rozmeňme si to na drobné; každý si vie predstaviť, ako asi ananás chutí. Čím bližšie sme k jeho stredu, tým sladšia je dužina. Ale najprv sa, prirodzene, treba prekopať cez natvrdlý povrch. To však nie je všetko, ananás má bojovnú povahu a hryzie späť. Jeho sladkosť prichádza vždy za cenu kusavého pocitu na podnebí. Snaží sa nás zožrať späť, takže sa, ak si ho chceme užiť, určite nedá zjesť naraz. Ale je všetkým jasné, že nikto neprestáva jesť hneď v momente, kedy to začína byť nepríjemné. Pokračujeme v bolestnom požitku ešte chvíľu dlhšie a neexistuje nik, kto by vedel s istotou rozlíšiť, či máme radi bolesť, alebo nám za tú sladkosť oná bolesť stojí. A naostatok z toho celého ešte páli aj záha. A presne také je čítanie tejto knihy.

Už na prvý pohľad (veď si zoberme taký typický ananás) je kniha pútavo zvláštna, tropická, iná. Holý zadok na obálke môžeme interpretovať každý inak, ale v jednom si môžeme byť istí: či sa vám kniha (za)páči(la), alebo nie, v každom prípade si v určitom bode poviete "doriti" a buď budete prežúvať ďalej, alebo jednoducho prestanete.

A aby sme si rozumeli, som voči ananásu pozitívne vyhradený iba platonisticky; idea jedenia ananásu a následného pôžitkárstva z neho je mi bližšia skôr v predstave ako v realizácii. Takže v súvsťažnosti k textu to znamená asi toľko, že moje "doriti" synergicky pramení aj z nechuti pokračovať, ale zároveň z nechuti skončiť. Veď napokon to precízne v Doslove z textu vyexcerpoval aj Aciman: "'Cítiť clivotu za niečím, čo sme nikdy nemali.'"

A ja už teraz cítim clivotu za tým, ako veľmi sa mi táto kniha nepáčila.

Čítať viac
Nikto nepíše ako Calligarich

a Aciman

Po Poslednom lete v meste som siahla kvôli autorovi doslovu. Rátala som s tým, že kapacita ako André by sa nezahadzovala s people-pleaserským písaním na zákazku, skrátka nespojil by svoje meno s niečím, čo považuje za nedostatočné a nehodné toho, aby to s jeho menom spojené bolo. A na tomto mieste si dovolím pochváliť sa za svoje rozhodnutie.

A teda hneď o knihe samotnej, len ešte podotknem, že z Acimanovho štýlu, hoci v preklade, som sa skoro urobila. Ako inak. Spravte si (akebo jednoducho sa a bodka) tú službu a prečítajte si aspoň interpretačné dobrodružstvo velikána - a síce doslov.

Ale teraz seriózne ku knihe ako takej.

Zasiahol ma štýl autora, závidím mu, že som toto dielo nenapísala ja. Absolútny vrchol literárnej umeleckej formy.

Na tomto mieste chcem vyzdvihnúť ešte verbálne krásny - írečitý - preklad, za ktorý môže Stanislav Vallo.

V Poslednom lete v meste sa, tak ako peniaze, aj čas prestal diať. Niečo mi našepkáva, že za to môže (tentoraz už nie Stanislav Vallo, ale) Rím.

Sládkovič môže ísť handry fajčiť, ako hej, on tiež koketoval s tým likvidovať či likvidifikovať hranice medzi láskou k žene a láskou k m(i)estu, ale tuto pán Talian sa tohto konceptu zhostil s neprekonateľnou bravúrou. A zároveň zabŕdol do vôd braňomojsejovčiny, nakoľko dakedy nielen, že je nerozlíšiteľné, či sa Leo rozplýva nad Ariannou alebo nad Rímom, ale sa do tejto šlamastiky primiešava aj alkohol, takže z už beztak turbulentnej dvojice sa stáva milostný trojuholník s expozívnym stredomorským temperamentom.

V celkovom súčte hovorím: kniha dočiahla na večnosť a dýchla dokonalosťou.

Čítať viac

Recenzie čitateľov

1

Môj úplne naj najobľúbenejší autor je Mika Waltari. Keď už som pri starších klasikách, tak aj Daphne du Maurier. Z detektívneho žánru Robert van Gulik a Agatha Christie, nie som príliš na severské kriminálky, hoci aj tam mám čo to počítané, no nie sú to moje srdcovky (možno s výnimkou Cilla a Rolf Börjlindovcov, ich postavy so si obľúbila). A potom mám rada napr. Ian McEwan, Kazuo Ishiguro, Elizabeth Strout, Bernhard Schlink, Erin Morgenstern či Samanta Schweblin. Sú to výnimoční rozprávači. Z poézie Rupi Kaur (ale aj domácej kvalitnej poézie máme dosť) a zo slovenských autorov mám najradšej Petra Holku a Pavla Rankova, samozrejme je ich veľa dobrých, ale tu píšem o tých mojich srdcovkách.

Veronika Somorovská
Neoverený nákup
4
8.5.2023
Veľmi dobre sa čítala, mala výbornú atmosféru a páčila sa mi celkovo. Našla som tam aj zopár veľmi zaujímavých úvah a myšlienok, ale celkovo to bolo dosť smutné, resp. trpko-nostalgicko-existencionálne. Ale aj istá bohémska ľahkosť žitia a popis mesta i mora bol pre mňa veľmi príjemný a mne lahodiaci.
Je to pekná kniha, ktorá však nakoniec v človeku zanechá trpkú pachuť. Alebo si len pomyslí na nelogické konanie postáv a hlavne, ich neschopnosť úprimne medzi sebou komunikovať. Málokedy sa stane, že by som si nevedela obľúbiť ani jednu postavu z deja, tu to tak bolo. Hoci samotný Leo mi sympatický istým spôsobom určite bol. Keď už pre nič iné, tak pre jeho vzťah ku knihám a moru :-)
Čítať viac
1
5.8.2023
Z tejto knihy som značne rozpačitý. Priznám sa, že si nie som celkom istý, čo touto knihou chcel autor povedať. Ak to má byť kniha o alkoholizme, tak podľa môjho názoru na čitateľa veľmi nezapôsobí. Chýbajú tomu konkrétnejšie opisy toho, čo alkohol s človekom skutočne robí. Ak to mala byť autobiografia, tak potom dobre, ale trochu nuda. A ak to má byť kniha o samote a kontraste samoty v skupine ľudí, tak sú na trhu lepšie knihy ako táto. V knihe je cítiť doznievajúce pôsobenie existencializmu a možno aj avantgardných smerov, hlavne expresionizmu. Štýlom akým je napísaná, mi pripomína knihu Kto chytá v žite. To ma privádza k myšlienke, že toto je typ knihy, ktorý ocení určite špecifické publikum čitateľov, do ktorého ja nepatrím. Posledné leto v meste má na internete pomerne dobré recenzie. Žiaľ, ja som jeho čaro neobjavil.
Čítať viac
Martinus
5
Umenie blízkosti - Ján Hrustič, Monika Kompaníková, 2023
Práve čítam
Umenie blízkosti

Viac mojich recenzií a knižného obsahu nájdete na mojom instagrame @dusamedziriadkami :-)

Jana Mokričková
Overený zákazník
23.1.2024
Akoby písal pieseň
melancholickú, o tulákovi kráčajúcom v bludnom kruhu alkoholu, prázdnych vreciek, lásky a pocitu prázdnoty. O nenaplnení nesnívaných snov a nestanovených cieľov, s kulisou podmanivého Ríma.
Či už sa Leo stráca v očiach krásnej Arianny, v alkohole, či v uličkách Ríma a domoch zámožných priateľov, plynúcim časom stráca najmä seba a zmysel svojej existencie. Ako mu len plynuli dni. Ako márny sa mu zdal život. Bol človekom, ktorý sám sebe dovolil brať a dostávať iba zvyšky. Jedla, lásky, aj pocitu prijatia v miestnosti plnej ľudí.

Kontrastom tejto prázdnote bol bohatý opis scenérie, ktorá bola súčasťou Leovej každodennosti. Calligarich píše s prenikavým citom, ktorým dojíma každou vetou. Možno bol tento román o všetkom a možno o ničom. A možno bol skladbou tak prirodzene volených, emóciu vzbudzujúcich slov, ktoré vás objímu prázdnotou. Akoby písal pieseň...
Čítať viac
5.8.2023
Názor čitateľa
Z tejto knihy som značne rozpačitý. Priznám sa, že si nie som celkom istý, čo touto knihou chcel autor povedať. Ak to má byť kniha o alkoholizme, tak podľa môjho názoru na čitateľa veľmi nezapôsobí. Chýbajú tomu konkrétnejšie opisy toho, čo alkohol s človekom skutočne robí. Ak to mala byť autobiografia, tak potom dobre, ale trochu nuda. A ak to má byť kniha o samote a kontraste samoty v skupine ľudí, tak sú na trhu lepšie knihy ako táto. V knihe je cítiť doznievajúce pôsobenie existencializmu a možno aj avantgardných smerov, hlavne expresionizmu. Štýlom akým je napísaná, mi pripomína knihu Kto chytá v žite. To ma privádza k myšlienke, že toto je typ knihy, ktorý ocení určite špecifické publikum čitateľov, do ktorého ja nepatrím. Posledné leto v meste má na internete pomerne dobré recenzie. Žiaľ, ja som jeho čaro neobjavil. Čítať viac
1

Môj úplne naj najobľúbenejší autor je Mika Waltari. Keď už som pri starších klasikách, tak aj Daphne du Maurier. Z detektívneho žánru Robert van Gulik a Agatha Christie, nie som príliš na severské kriminálky, hoci aj tam mám čo to počítané, no nie sú to moje srdcovky (možno s výnimkou Cilla a Rolf Börjlindovcov, ich postavy so si obľúbila). A potom mám rada napr. Ian McEwan, Kazuo Ishiguro, Elizabeth Strout, Bernhard Schlink, Erin Morgenstern či Samanta Schweblin. Sú to výnimoční rozprávači. Z poézie Rupi Kaur (ale aj domácej kvalitnej poézie máme dosť) a zo slovenských autorov mám najradšej Petra Holku a Pavla Rankova, samozrejme je ich veľa dobrých, ale tu píšem o tých mojich srdcovkách.

Veronika Somorovská
Overený zákazník
8.5.2023
La dolce vita s príchuťou existencionálnej naliehavosti
Veľmi dobre sa čítala, mala výbornú atmosféru a páčila sa mi celkovo. Našla som tam aj zopár veľmi zaujímavých úvah a myšlienok, ale celkovo to bolo dosť smutné, resp. trpko-nostalgicko-existencionálne. Ale aj istá bohémska ľahkosť žitia a popis mesta i mora bol pre mňa veľmi príjemný a mne lahodiaci.
Je to pekná kniha, ktorá však nakoniec v človeku zanechá trpkú pachuť. Alebo si len pomyslí na nelogické konanie postáv a hlavne, ich neschopnosť úprimne medzi sebou komunikovať. Málokedy sa stane, že by som si nevedela obľúbiť ani jednu postavu z deja, tu to tak bolo. Hoci samotný Leo mi sympatický istým spôsobom určite bol. Keď už pre nič iné, tak pre jeho vzťah ku knihám a moru :-)
Čítať viac
20.1.2023
Geniálna a nadčasová
Smutno-krásny príbeh o nepredvídateľnosti života a o láske, ktorá je takmer hmatateľná, no až bolestne neuchopiteľná. Je presne taká istá, ako to nádherné mesto, kde sa to všetko medzi Leom a Ariannou začalo. Je ako Rím, ktorý vás opantá svojou divokosťou a ktorý je plný spletí úzkych uličiek, labyrint, z ktorého akoby neexistovala cesta von ...
.
Calligarichovo Posledné leto v meste je veľmi atmosférické dielo. Plné melanchólie, clivoty, nepokoja, no zároveň má taký zvláštny pôvab a vie pohladiť a chytiť za srdce. Je to útla kniha, jednohubka, ktorej chuť si budete ešte dlho pamätať, pretože veľmi intenzívne zaútočí na všetky vaše zmysly.
.
Za mňa - full package - pútavý príbeh, vynikajúci preklad a nádherná obálka.
Čítať viac
15
Connemara - Nicolas Mathieu, 2024
Práve čítam
Connemara

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu. Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach

Jana Hrdá
Overený zákazník
4.1.2023
…”O autorovi niečo vedieť musíš,” povedal som a pokračoval, vraj je podľa všetkého s istotou dokázané, že s príchodom televízie sa z čítania stala aktivita taká podradná a upadnutá, že prežíva už len medzi osobami s istým stupňom inteligencie…

Krásne napísaný melanchóliou presýtený príbeh o novinárovi Leovi Gazzarrovi, strácajúcom sa v Rímskych uličkách aj v živote. Obklopený kvalitnou literatúrou a dobre situovanými priateľmi má všetko v malíčku, až do momentu, kedy stretol lásku svojho života, mladšiu študentku architektúry, Ariannu. Leov život nadobúda ešte rozmazanejšie kontúry a oporné body sa strácajú ešte rýchlejšie. Alkohol zahmlieva spomienky na včerajší večer alebo dnešné ráno, ktoré splývajú do jednej nesúrodej masy. Lea začne okrem alkoholu trápiť aj osamelosť, chudoba a depresie plynúce z jeho životného štýlu. Občas je pre neho najlepším liekom len sadnúť do auta a odviezť sa k moru, prejsť sa po pláži, nadýchať sa slaného vzduchu, aby mohol život pokračovať ďalej. Tak ako včera, či pred mesiacom.

Kniha ma vtiahla do deja od prvej stránky a nedala sa pustiť z rúk. Spájala toľko z toho čo milujem: Rím - Piazza di Spagna, Forum Romanum, Popolo, Navonu, Campo dei Fiori, pobrežie Tiberu a všetka tá skvelá káva, kvalitné knižné tituly, antikvariáty, podniky so slnečníkmi a kvalitná pijatika. Bohémstvo.

Autor Gianfranco Calligarich vložil do Lea Gazzaru časť zo svojej existencie, ako som sa dozvedela vo veľmi poučnom doslove Andrého Acimana. Perfektné a pre milovníkov autentických príbehov, čítanie ako stvorené!
Čítať viac
Adra
Neoverený nákup
2.1.2023
Ak by som mala vybrať knihu napísanú s nevysvetliteľnou ľahkosťou, ktorú som tento rok čítala, tak by to bola táto. Ja vlastne ani neviem ako plynula.
Na povrchu rozprávaná jednoducho a pritom v sebe ukrýva toľko. Je len na Vás, či sa v nej budete šprtať alebo sa ňou necháte unášať.
Presne takto by som si predstavovala svoj život tam niekde vo svete, len ten alkohol by som vymenila za kávu. Aj keď v tomto príbehu má aj ten alkohol svoje miesto. Nenaplnená láska, potulky mestom, vzťah ku knihám, priateľstvá, ktoré všetkým po čase idú už hore krkom a peniaze, ktoré tu chvíľami sú, ale nie v takom množstve akoby sme chceli, a potom zas miznú v každodennom živote.
Ukončím to úryvkom a nechám len na Vás, či sa necháte vtiahnuť týmto príbehom.
“Knihy vyvolávajú rôzne dojmy podľa toho, v akom duševnom rozpoložení ich čítaš. Kniha, ktorá ti pri prvom čítaní pripadá banálna, ťa môže pri druhom hlboko zasiahnuť len preto, lebo si medzitým zažil niečo nepríjemné alebo si niekde cestoval, alebo si sa zamiloval. Slovom, niečo sa ti prihodilo, čokoľvek.”
Čítať viac
A.E.
Neoverený nákup
16.11.2022
Kniha ma nezaujala
Tato kniha sa mi velmi tazko citala, nevedela som sa do deja dostat a preto som knizku v polovici zatvorila a uz sa k nej nevratila. Dufala som ze to bude pre mna super citanie, bohuzial toto nebola jedna z mojich oblubenych. Čítať viac
Mirka
Neoverený nákup
12.10.2022
prechádzka Rímom...
... a životom s láskou, knihami a alkoholom. Smutno-veselý až dojímavý príbeh Lea Gazzarru, novinára s tým najcitlivejším srdcom na svete a predsa občas celkom nechápajúcim... na knižku budete spomínať ešte dlho ako na jeden zo skvelých čitateľských zážitkov... krásne mesto, krásny text, svojský Calligarichov štýl. Čítať viac

„A ty máš krásne srdce, to je viac ako nejaké šaty. Šaty si kúpiš, no srdce nie.“

Ring smrti - Štefan Košlab, 2019
Ring smrti
Štefan Košlab