Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy- to je to najdôležitejšie.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto bola taká oddychovka prečítaná na jedno posedenie. Aj keď príbeh nemal nejaké extra posolstvo a dosť ma tam niekedy zarážali až kruté poznámky na postavu Leah, bol tento príbeh vtipný. Naozaj vtipný. Úplne som sa vžila do Sama, ktorý často povedal veci, ktoré vyzneli úplne inak a až mi ho bolo ľúto, keď si nevedel sám v sebe ujasniť veci, ktoré som ja, ako čitateľ už dávno vedela.
Ja proste necitam anotacie a bezhlavo sa vrham do knih. Pri tejto knihe mi to vyslo. Bola to chutovecka- az som sa musela par krat uistit, ze ju napisala slovenska autorka. Podla mna kniha na vysokej urovni, originalny namet, spravanie postav bolo tak vyborne precitene, az som sa musela zamyslat, ci je takyto psychicky tlak zo samoty, smutku, umierania vobec mozne bez nasledkov prezit. Myslienka genetiky a vsetkeho okolo ma fascinovala. Ela a Alex boli vynimcni, ako si k sebe hladali cestu a aj preto som zaver dost prezivala.
Veľmi príjemný, ba až dojemný príbeh. Hrdinstvo deväťročnej Mafaldy ma zasiahlo, pretože, len si predstavte, že by vám v čase, keď ešte len spoznávate krásy sveta, niekto povedal, že čoskoro nebudete vidieť. Čo všetko by ste za ten čas, ktorý vám zostáva chceli spoznať, aby ste si to navždy uložili do pamäte? Mafalda si píše zoznam vecí, ktoré viac nemôže robiť, medzi nimi aj to, že neuvidí svoju tvár, keď bude dospelá. Pochopí však, že zoznam vecí, ktoré nebude môcť robiť nie je správny a sústredí sa na zoznam vecí, ktoré chce robiť aj po strate zraku. A to jej do života vleje novú nádej. Celý príbeh je pretkaný krásnymi myšlienkami a núti vás hlboko sa zamýšľať. Inšpiratívny a velmi krásny príbeh, ktorý vám vdýchne nádej do sŕdc. A ako bonus je kniha nádherne spracovaná po grafickej stránke a časti kníh sú nazývané podľa toho, na koľko krokov vidí Mafalda čerešňu na školskom dvore- originálne a smutné zároveň.
Príbeh bol krásny, aj keď som spočiatku mala problém sa doň začítať. To netrvalo dlho s mladá láska ma pohltila. Páčili sa mi vtipné výmeny medzi Maddy a Albertom, rozumela som, že Maddy sa za tými slovami len skrývala. Skrývala svoju zraniteľnosť. A veľmi sa mi páči, že sa s tým nakoniec popasovala. Aj preto mi najviac ona prirástla k srdcu. Svet handikepovaných ľudí mi je blízky, chápala som jej rozhodovania a to ju v mojich očiach vyzdvihlo ešte vyšie. Záver bol šokujúci, smutný, no aj láskavý, oči otvárajúci ... epický.
Kniha sa mi páčila. Hlavná hrdinka Sawyer sa nám už predstavila aj v predošlých dieloch série Znovu( ale knihu kľudne čítajte samostatne, nenadväzuje to tak, že budete mať pocit, že vám niečo ušlo), a nie práve v najlepšom svetle. Aj preto som rada, že jej autorka dala priestor. Konečne som pochopila prečo sa správala tak, ako sa správala a iba ma autorka utvrdila v tom, že nikdy nikoho nemáme súdiť, pretože nevieme, čo prežíva a čo si so sebou nesie z minulosti. A často ten náklad je naozaj ťažký.
Isaaca som si veľmi obľúbila. Jeho neskúsenosť bola roztomilá a užívala som si vtipné a romantické chvíle medzi nimi. Táto tretia kniha série Znovu bola za mňa najlepšia. Áno, bola to skoro 500 stranová oddychovka, no bolo tam naozaj veľa okamihov, ktoré vo mne dokázali vyvolať emócie.
Mala som päť mesiacov, keď došlo k výbuchu v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Z rozprávania mamy viem, že sa ľudia až tak nebáli, možno preto, že to bolo niečo, o dôsledkoch čoho sme nemali ani poňatia. Takisto ľudia v okolí Černobyľu prežívali prvé chvíle tak, ako mysleli , že je správne. To, že išli na istú smrť, mnohí ani netušili. Svetlana Alexijevič nám predostiera práve týchto ľudí, pre ktorých bola oblasť Černobyľu domovom, útočiskom, jedinou stálicou, ktorú v tej dobe mali. A prišli o ňu. Predostiera ľudí, “hrdinov”, ktorí z poverenia vyššie postavených museli ísť do zamorenej oblasti, likvidovať život, následky... Predostiera príbehy tých, ktorí zostali, aj keď všetci odišli. Príbehy tých, ktorí odišli, aj keď ich srdce zostalo. Príbehy živých mŕtvych. Príbehy mnohých, ktorí utiekli pred veľkými zverstvami a zamorená černobyľská oblasť sa stala pre nich útočiskom, novým domovom, oázou pokoja. Príbehy, z ktorých som mala celý čas zimomriavky, slzy v kútikoch očí. Príbehy, ktoré by si mal každý prečítať, pretože sú posolstvom z minulosti pre dúfam lepšiu budúcnosť. Možno odporúčanie odo mňa pre vás, ktorých táto téma zaujíma, ale aj všetkých ostatných.. nemusíte knihu čítať na jeden šup. Dávkujte si rozprávania... aby sa nezabudlo, aby tí, čo vložili svoju nádej do slov, nikdy neboli zabudnutí. Aby sme sa my všetci poučili.
Popravde, keďže slovenskú scénu ešte len pozvoľna spoznávam, nemala som o nej ani tušenie. A to bola chyba. Celkovo sa mi príbeh veľmi páčil, keďže nie som zástancom presladených love story. Začiatok pre mňa predstavoval veľký chaos- aj keď mám rada knihy s retrospektívnym pohľadom na udalosti v životoch postáv, tu som sa naozaj na začiatku veľmi ťažko orientovala. Keď mi to už všetko do seba zapadlo, tak sa to čítalo rýchlo, bolo tam veľa zvratov, ktoré som tušila a veľa takých, ktoré som predýchavala. Páči sa mi vykreslenie prostredia, v ktorom sa dej odohráva a aj drsný slovník postáv, ktorý pridáva na autentickosti. Výborný počin.
