Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy- to je to najdôležitejšie.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Priznám sa hneď na začiatku, že toto nie je typ kníh po akých siahnem a preto som pri čítaní nepociťovala tú radosť, skôr som počítala strany do konca. Začiatok mi prišiel rýchly (pre mňa nič zlé), ale potom sa to stoplo a prešlo to skôr do rozprávaní, ktoré ma naozaj nudili. :( Príbeh má v sebe potenciál a je pretkaný peknými myšlienkami a ak by som bola milovníčkou pokojných príbehov o rodine, bolo by to ono. Ja žiaľ nie som. Bol to pre mňa priemer, ktorý však pre iného môže byť zlatom.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tretí diel tejto série bol pre mňa zatiaľ najsilnejší, najkrajší, najprecíteľnejší. Páčili sa mi tie nežné veci, ktoré si vyslovili, ako sa nazývali Siriusom a Zemou. Dojímali ma scény, keď sa jeden druhému zverovali s tajomstvami svojich životov a bolelo ma srdce, keď vedeli, že im nie je dopriaty extra dlhý spoločný život a aj tak zotrvali z ohľaduplnosti k svojim blízkym ten čas bez seba. Táto kniha bola pre mňa úžasnou zmesou reality, romantiky, erotiky, sĺz a smiechu.
Veľmi sa mi páčilo to osudové stretnutie, tie city, ktoré to v nich vyvolalo boli úžasné. Krehké, krásne, nekonečné. Ochranársky postoj Bentleyho voči Emmy bol sladký, aj keď nebolo všetko ružové, prekvapovalo ma vyspelé správanie Emmy. Bola proste úžasná. A dávka akcie len umocnila dojem z knihy.
Po prečítaní Macochy som musela siahnuť aj po druhej časti, zvedavosť proste nepustila a ja som celý čas pevne verila, že hádam to môže mať aj dobrý koniec. Väčšinu knihy som bola smutná a nahnevaná. Smutná z toho, koľko toho môže byť naložené na jedného človeka a či to vôbec je možné zvládnuť. A nahnevaná na život, na ľudí, ktorí Editu oklamali, opustili a miestami aj na Editu samu, že to nevidela. Áno, ľahko mi je súdiť, keď nie som v koži toho človeka, ktorému sa deje neprávosť. A som hrdá, akoby som to ja sama spravila, že sa Edita nepoddala osudu a s hlavou hrde vztýčenou bojovala za seba aj za dcéru.
Táto kniha sa proste nedala pustiť z rúk. Veľmi, ale naozaj veľmi sa mi páčil štýl písania autorky- ľahký, pohladzujúci, bez príkras, aj keď píše o ťažkej téme. Silný príbeh silnej ženy. Od prvej strany som sa do knihy zažrala a nedokázala ju dať z rúk. Smútila som nad ťažkým osudom Edity a neviem si predstaviť prežiť hoci len desatinu toho, čo ona. Tak smutné, tak reálne.
Pribeh sa mi pacil, aj ked to nebol klasicky pribeh lasky. Henry ako postava mi bol od zaciatku velmi sympaticky, jeho vyjadrovanie, pisanie vtipnych, ba niekedy az smiesnych sms mi sadlo. Pribeh sa tym pre mna stal uveritelnejsim. Zasiahol ma smutok Grace, vzila som sa do vsetkeho co prezivala a bojovala som aj za nu. Musim vsak podotknut, ze aj napriek tomu, ze si presla v zivote tragediu, ma to jej spravanie voci Henrymu miestami rozculovalo. Zaver bol popretkavany naozaj krasnymi myslienkami a koniec bol dokonaly. A realny.
Velmi sa mi pacili tie jednostranove kapitoly, ktore pribehu dali spad, aj ked vlastne bolo na 300 strach opisanych necelych 24 hodin. Bol to ctivy pribeh s originalnym nametom a s par peknymi myslienkami. Ak vsak pozrieme do hlbky, pribeh nas donuti zamysliet sa nad zivotom, smrtou, rodinou a priatelmi a nad kazdym pritomnym okamihom. Aj napriek peknym veciam vo mne pribeh nezanechal viac ako prchavy pocit premarnenosti, v mojom srdci nevypalil svoju znacku a stal sa pre mna priemerne dobrou knihou.
To, co si z neho odnasam, je myslienka, aby som zila naplno tu a teraz, nie ked mi smrt bude klopat na dvere.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kým prvá časť nás uviedla do problematiky Mocných, ich fungovania, ich zákonov a riešenia problémov, druhá časť nás voviedla priamo do diania a do mysle Mocných. Bola akčná, vzrušujúca, smutná a bolestná. Zomrelo veľa ľudí, ktorých som si už v prvej časti obľúbila a autorka ma utvrdila, že každý nosí masku a nikomu sa nedá veriť. Kniha bola popretkávaná zvratmi a bola naozaj výborná.
Knihu Grafitové dievča mám v čítačke už dlhší čas a v rámci spoločného čítania kníh, ktorým dávame druhú šancu, resp. kníh, ktoré sme dlho odkladali, som sa rozhodla ju prečítať. A nemám čo ľutovať. Aj keď je kniha podľa mňa skôr pre 15-20 ročných, nezdala sa mi detská a bola kruto reálna. Veľmi sa mi páčilo vykreslenie Táni a jej kamaráta, úplne dokonalo zachytené emócie dospievajúceho človeka. Kresby v knihe dokonale vykreslili situáciu a dejom pohli vpred a boli pre mňa milým prekvapením. Príbeh sa čítal veľmi ľahko, aj keď by som možno prijala niektoré veci, udalosti viac rozpísané. No dalo to priestor mojej fantázii. Príbeh Táni bol príbehom odhodlania, nevzdávania sa, bol príbehom smútku, sklamania, priateľstva a lásky. Určite siahnem po ďalších knihách tejto autorky.
No páni, kniha ma úplne pohltila. Veľmi sa mi páčil svet, ktorý sa autorke podarilo vykresliť. Úplne rozumiem ošiaľu okolo tejto knihy a pridávam sa k jej fanúšikom. Lou, drzá, nikdy si nedáva servítku pred ústa a jej rozhovory s Reidom i Anselom ma veľmi bavili. Úžasné na celej knihe boli tie zvraty.... minimálne desaťkrát som si povedala “čože?!” Práve preto sa kniha číta dobre a rýchlo, pretože ste neustále v napätí, čo sa stane a neviete ju pustiť z rúk. Páčilo sa mi iskrenie medzi hlavnými hrdinami a obľúbila som si aj nejaké vedľajšie postavy, ktorých príbeh sa dúfam v druhej časti ešte rozvinie. Teší ma, ako sa autorka dokázala vyhrať s textom a ako to pôsobilo na mňa- prežívala som skoro reálne emócie a to mám v knihách naozaj rada. Už teraz sa teším na druhý diel.
