"NAJ" detské knihy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje čitateľské kolekcie
"NAJ" detské knihy 
Najkrajšie detské knihy 
2020 
Čo číta moja štrnásťročná dcéra (kategória Young Adult) Moje aktivity
Pre mňa veľké prekvapenie v slovenskej literatúre. Napínavý a emotívny príbeh, no bez pátosu alebo falošného sentimentu, zaujímavý námet, tajomstvo, reálie z gulagu, prepojenie so súčasnosťou, viaceré dejové línie. Výborná kniha, určite odporúčam.
Môj "naj" objav v slovenskej literatúre v posledných mesiacoch. Vandu R. som našla až teraz - ale hneď som to dohnala a prečítala všetko od nej, čo bolo dostupné. Veľa radosti z dobrých príbehov aj z atmosféry textov. Pred rokmi ma takto prekvapili a zapáčili sa mi Rankov a Beňová. Bez akéhokoľvek porovnávania, teším sa z tejto slovenskej autorky.
Najskôr: fantasy žáner nečítam. No knihu som kúpila ako darček pre moje deti - a zobrala som si ju so sebou na cesty ja, keďže nič iné narýchlo poruke nebolo - obal bol taký krásny - hovoril - to bude aj krásna kniha, ber ju! A áno, nakoniec som bola prekvapená, ako dobre sa mi čítala. Nemala som práve chuť na nič z reálneho života a nemala som ani žiadne očakávania - a v štátnej karanténe som mala kopec času - a tak som sa len začítala do príbehu - a už to plynulo samo. Alternatívny svet pod Londýnom, desivé aj krásne postavy, napätie, temno, dobro-zlo... Ja som si to užila.
Ale to by asi nebol Ishiguro. Za mňa áno, hoci... Pamätala som si, že som sa tešila zo Súmraku dňa, tak som bola zvedavá na ďalšiu knihu tohto autora. Raný stredovek niekde v Británii, kmene Britov a Anglov, rytier, čo si pamätá kráľa Artuša - vyzeralo to na historický román.
Nie je. Ani historický. Ani román. Postupne všetko halí akási hmla zabudnutia - hlavné postavy - manželský pár, ktorý si len nejasne spomína na svoju minulosť - putuje kamsi za synom. Kde je syn? Prečo odišiel? Načo za ním ísť? Nejednoznačnosť, náznaky, motív cesty, starého rytiera, čo osamelo už roky putuje za svojím poslaním - dej sa spomaľuje, do cesty vstupujú prekážky - obri, čarodejnice, tajomní mnísi - čitateľ sa dovtípi, že v knihe nepôjde o dobrodružstvo, ale skôr o akúsi nadčasovú alegóriu. A znova sa objavuje starý motív prievozníka, mrazivé zimomriavky, trochu hororu - a konečne sa hmla zabudnutia rozostúpi... Autor sa pohral s literárnymi odkazmi, s historickými motívmi - zo začiatku, kým napätie z trvalo, som sa z čítania tešila. Ku koncu mi už napätie chýbalo a prišiel aj nejasný pocit akéhosi "nenaplnenia". Asi som predsa len dúfala v historický román a ono sa to zvrtlo celkom inak.
U nás knižka mnohokrát čítaná, listovaná. Ako darček neraz putovala ku kamarátom s malými deťmi.
Je krásna najmä nežnými a vtipnými príbehmi a kamarátstvom psíka Tuláčika a dievčatka Kláry, ale nemenšie potešenie je držať ju v ruke - ilustrácie, formát, papier, písmo - všetko spolu vytvára pocit harmónie a krásy.
Toto nie je celkom fér recenzia, lebo je to kniha, ktorú nedočítam. Začala som ju čítať, lebo som chcela spoznať tohto autora, ale radšej siahnem po niečom inom. Mám aj Museum of Innocence, uvidíme. Moje meno je červená začína dobre, rozprávačom je mŕtvy, ktorého zavraždili. Postupne rozprávačov pribúda - každý vám porozpráva svoje časti príbehu - a rozprávačom sú nielen ľudia, ale aj červená farba, kôň... A rozprávajú košato, spletito - téma sa točí okolo maliarov iluminácií v knihách, zápletka je aj kriminálna (vražda), dej sa odohráva najmä v Istanbule. Autor má úžasnú slovnú zásobu, jazyk, vedomosti z histórie - to všetko sa dá v knihe obdivovať. Ale keď tu mnohí píšu, že sa nevedeli nasýtiť jazyka, štýlu autora - ja sa cítim presýtená, nedokážem si tento štýl užívať a zápletka mi v zmesi postáv a slov mizne. Prečítala som takmer polovicu, možno sa k nej niekedy vrátim. Ale tuším, že asi nie.
