"NAJ" detské knihy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje čitateľské kolekcie
"NAJ" detské knihy 
Najkrajšie detské knihy 
2020 
Čo číta moja štrnásťročná dcéra (kategória Young Adult) Moje aktivity
Hanu ma bavilo čítať. Knihám o holokauste sa skôr vyhýbam - podozrievam ich, že často idú cielene za vyvolaním emócií a sentimentu. No toto rozprávanie ma vtiahlo. Nepovažujem to prvoplánovo za knihu s témou holokaustu - je to zaujímavo vyrozprávaný príbeh dievčatkom - neskôr mladou ženou - Hanou. Tak, ako ho žila, vnímala. A nechýba ani vtip, odstup detského rozprávača, ktorý akoby všetku hrôzu ani nevníma, pretože mu na to chýba životná skúsenosť. Od príbehu sa ťažko odtŕha, chcete vedieť, ako to dopadne. Určite odporúčam.
,,Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa, je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom." Paolo Cognetti
Tak taký je to príbeh - čistý, rozprávanie ľahko plynie, rozprávač je dospelý muž, ktorý má svoj mestský život, no vracia sa v spomienkach do destva a zároveň sa aj reálne vracia do talianskych hôr, kde kedysi jeho rodičia kúpili dom. Súčasnosť, ktorú žijeme, je neoddeliteľne spätá s minulosťou, súčasné sa nezastaviteľne stáva minulým, to je náš život. Naše zážitky, spomienky, každodennosť, vzťahy - to sme my, to nás tvorí. V tejto knihe nenájdete nabubralú drámu, veľkolepé zvraty - a to sa mi páči. Je to ,,len" prežívanie a reflexia toho, čo rozprávač zažíva, nad čím uvažuje, čo sa ho dotýka, čo tvorí jeho vzťahy a život. Takéto ,,len" knihy sa mi veľmi páčia.
Knihu som kupovala ako darček pre dievčinu, čo sa učí kórejčinu. Kniha sa páčila, hádam teda nezostane neprečítaná.
Zaslúžila by si nové vydanie. Veľmi sa mi páči štýl tejto autorky, tuším som už prečítala všetky jej knihy dostupné v slovenčine alebo v češtine. Vždy ich mám len z knižnice. Príbehy troch žien - troch generácií. Číta sa to samo: charaktery, osudy, vnútorný život postáv, vzťahy - majstrovský vyrozprávané - plynie ako život sám. No majstrovstvo je práve v prirodzenosti rozprávania.
Priznávam, rozčítala som sa až na druhý pokus. V jednej minirecenzii ktosi napísal, že ak dáme prvých 70 strán, už sa nebudeme vedieť od príbehu odtrhnúť. Tak som sa ku knihe vrátila - a teda skončiť hneď na začiatku by bola veľká škoda. Igor, Leonid, Vladimir, Pavel, Imre, Tomasz, Gregorij, Sašo. Emigranti z komunistických krajín. Paul Sartre. A Michel - ten, čo rozpráva, tínedžer. Cecile, Juliette, Pierr, Franck - mladí Parížania. Október 1959 - júl 1964. Každý má svoj príbeh odohrávajúci sa v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste - Rusko, Maďarsko, Francúzsko, Alžírsko. Vytvárajú dejiny? Či sú dejinami unášaní? Mikropríbehy na pozadí ,,veľkých" svetových udalostí. Láska, priateľstvo, rodina, zvady, hlboké porozumenie, nedorozumenia, tajomstvá. Rozchody aj nečakané stretnutia. Krásne rozprávanie, často nie veselé, ba až tragické - a napriek tomu príťažlivé, niekedy zľahka ironické, niekedy hlboko múdre. Také, aké píše život. A Guenassia tomu dáva brilantnú formu. Málokedy dávam 5 hviezdičiek. Tu neváham. (A teším sa na čítanie ďalších častí série.)
Rusko v roku 2028. Napriek tomu vyrozprávané jazykom s archaickou syntaxou. (Chvála prekladateľovi - Ján Štrasser, 2008.) Zmes stredoveku, súčasnosti a budúcnosti. V krátkej novele sa Sorokinovi podarilo zachytiť esenciu ruskej vládnucej ,,triedy" . Po prvom dojme, že to, čo sa v novele odohráva vyrozprávané opričníkom Komiagom, je akási groteska, pri čítaní plazivo prichádza uvedomenie, že to groteska nie je, že nečakaná krutosť, bezcitnosť, amorálnosť je reálna práve vo všetkej svojej zdanlivej absurdnosti. Originál vyšiel v roku 2006 a je veľmi zaujímavé toto dielko čítať po šokujúcom a očiotvárajúcom 24. februári 2022. Po šestnástich rokoch sa Sorokin javí ako vizionár a to, čo bolo v roku 2006 temnou utópiou sa čoraz viac približuje realite.
Krásna kniha, nádherný jazyk, dokonalé vety - no plynú prirodzene. Majstrovské rozprávanie. (Aj v preklade - Zuzana Stankovitsová). Prelínanie minulého a prítomného. Sever, Island - moje srdcovky. A predsa ma rozprávanie nevtiahlo. Po celý čas som zostávala pozorovateľkou - príbehu, myšlienok, atmosféry. Je to málo či veľa? Sama neviem.
Vtipné piesne pre deti - nič sladké ani ošúchané - ani tie najmenšie (3-4 a viacročné) nemusia počúvať len detské odrhovačky. A dokážu ich počúvať aj dospelí - aj niekoľkokrát! To správne detské CD do auta na cesty alebo na doma, do tanca a pospevovania.
Čítanie som napísala v úvodzovkách, pretože táto kniha sa nečíta, ale prezerá. Dlho, často, niekoľkokrát - a počas prezerania sa s dieťatkom rozprávate, cibríte pozornosť, rozvíjate jazyk, tešíte sa z krásnych ilustrácií, ktoré vás nechajú nazrieť do života v lese... Moje deti tento typ kníh milovali a tak teraz kniha putovala k môjmu dvojročnému synovcovi. Nesklamala.
