Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Myslím, že odvaha nie je o tom, že sa človek nebojí. Odvaha je o tom, že robíš aj veci, ktoré ťa desia a prekonávaš svoj vlastný strach."
Na Vianoce budem doma je moja prvá vianočne ladená kniha v tomto roku a novinka od Silvie Demovičovej.
Z pera tejto autorky by som si skutočne prečítala čokoľvek, pretože pri nej je to vždy stávka na istotu. Tentoraz napísala knihu, ktorá mi presne padla vhod. Kníh s hokejistami je na našom knižnom trhu žalostne málo!
Hneď na začiatok priznám, že keď som nedávno pri recenzii hovorila o nerealistickom hlavnom hrdinovi, tu to možno platí aj dvojnásobne. Nikto nemôže byť takýto dokonalý a ak áno, chcem ho nájsť. Filip bol jednoducho skvelá postava a ja ďakujem autorke, že som sa s ním aspoň takto knižne mohla stretnúť.
Lea sa chystá na sviatky domov, s plným kufrom sa teší, ako jej rýchlo prejde cesta vlakom a ona bude konečne so svojou rodinou. Lenže nič nejde tak, ako si predstavovala. Filip cestuje tiež, jeho cieľ cesty je však omnoho nepríjemnejší ako ten Lein.
Ako som už spomínala, Silviin štýl písania mi nesmierne vyhovuje. Čitateľa okamžite dostane do deja, nepotrebuje vymýšľať nejaké omáčky a príliš sa zamotávať. Sledujeme strasti obidvoch postáv, ktoré zažívajú jednu pohromu za druhou a cestovanie sa tak stáva trochu nekonečné.
Obaja majú svoje tajomstvá, dozvedáme sa ich len postupne, veľmi pomaly. Bola som veľmi zvedavá, aké trináste komnaty skrývajú a opäť som dostala niečo viac, ako som vlastne aj očakávala. Kniha je dojemná, chémia funguje, akoby aj nie, veď s hokejistom sa nedá nikdy nič pokaziť, či áno?
Ja som si čítania nesmierne užívala. Takpovediac by som to určite zvládla aj na jedno posedenie, ale bolo mi ľúto tak rýchlo sa s nimi rozlúčiť. Všetko do seba krásne zapadlo, aj keď nás Silvinka trochu ponaťahovala.
Môžem jedine odporúčať. K blížiacim sa Vianociam presne to pravé.
S autorkinou tvorbou som sa už v minulosti stretla a na Fantóm som sa teda aj veľmi tešila.
Priznám sa, na základe obálky by som nevedela, čo si mám od diela sľubovať - to je asi jediná vec, ktorú by som možno zmenila, aj keď tá fialová na nej je veľké plus.
Poďme ale k deju - šestnásťročná Blanka neprežíva práve najkrajšie obdobie. Jej rodičia sa rozvádzajú, zatiaľ čo si jej otec temer okamžite založí novú rodinu s druhou ženou. Jej tajná láska si nájde novú priateľku a akosi to začne škrípať aj medzi ňou a jej najlepším kamarátom. Všetky tieto veci zachraňuje internetová známosť.
Vie napísať vždy presne to, čo Blanka potrebuje, je inteligentný, vtipný, dobre vyzerá - dokonalý chlapec. Alebo nie?
Prvá polovica knihy sa nesie v celkom pohodovom duchu, hoci na jednej strane tu máme rodinné problémy, ktoré Blanku trápili. No akonáhle odkryje chlapec z internetu svoje skutočne farby, nastáva skutočné peklo.
Momentálne veľmi populárna téma a situácia, ktorou by si mohol prejsť snáď každý. Chlapi za počítačom dokážu byť poriadne presvedčiví, keď chcú, a práve táto kniha poukazuje na občasnú naivitu, na ktorú sa dopláca najkrutejším spôsobom.
Kyberšikana je tu opísaná nesmierne vierohodne, až sa vám počas čítania budú ježiť chlpy na rukách. Fantóm z internetu chce totižto stále viac a viac, ten psychický nátlak na mladé dievča, ktoré sa hanbí priznať pred svojou rodinou a priateľmi, a tak si hovorí, že to musí vyriešiť aj sama.
Popravde, sprvu som nechápala, ako sa mohla Blanka tak namotať na nejakého neznámeho, keď mala pri sebe celý čas skvelého Lukáša. Na druhú stranu však aj toto bolo mimoriadne autentické.
Záverečné rozuzlenie ma prekvapilo, keď sa odhalila identita Fantóma, nečakala som to a vlastne som ani nemala žiaden konkrétny tip.
Knihu by som určite odporučila mladým, ale tiež aj tým starším. Nikdy nevieme pri internetovej komunikácii, kto sa skutočne skrýva na druhej strane a už len preto by sme nemali byť až takí dôverčiví.
Keď ma autor oslovil, či by som si nechcela prečítať jeho nový mysteriózny triler, vôbec som neváhala, pretože jeho predchádzajúce dve knihy sa mi páčili a celkom ma zaujímalo, ako sa popasoval so zmenou žánru.
Hneď na začiatok musím uviesť, že autorov štýl písania je veľmi špecifický, v našej tvorbe skôr zriedkavý, ale zato zapamätateľný a originálny. Nemusí však sedieť každému, pretože dlhé a zložité súvetia s opismi nie sú každému po chuti.
V diele Nemé hlasy sa stretávame s Tomášom, ktorý je znechutený zo svojho mestského života, v čase pandémie má príliš veľa voľna a po rozchode s priateľkou nezažíva práve najkrajšie obdobie. V tomto prípade mu smrť starého otca príde vhod. Ten mu totiž zanechal dom v Oravskom Veselom a Tomáš neotáľa a okamžite sa tam vyberie.
Čo sa týka deja, bol naozaj pomalší, ja nie som veľmi na opisy a našla som ich tu neúrekom, nechýbala im ale autentickosť a pri čítaní niektorých som vytvárala grimasy znechutenia. Tiež musím vyzdvihnúť prepojenie mytológie a starých povestí a ako to pekne nadväzovalo na minulosť. Tu bolo vidieť, že za tým stojí kopa času zhromažďovania materiálov a prieskumu.
Samotný Tomáš pre mňa ako postava pôsobil dosť zvláštne. Bol neuveriteľne zatrpknutý, nejako som si ho nedokázala nikam zaradiť. A taktiež vzťah s Rebekou pôsobil akosi urýchlene, nejako som tam medzi nimi nepostrehla žiadnu iskru.
Obzvlášť jedna scéna mi utkvela v pamäti - prízrak v kuchyni, z ktorého som mala počas prvého čítania fakticky zimomriavky na rukách. Od tej strany som o Tomášovi začala pochybovať.
Kniha je napínavá až do konca, a keď konečne príde záver, priznám sa, že som čakala viac akcie a bolo to také dosť unáhlené. Autor si však ako keby nechal pootvorené dvierka na to, aby sme si každý vyvodili z knihy vlastné závery.
Posledné strany som čítala tak, ako keby vidím dielo po prvýkrát, na niečo som už aj trochu zabudla a bola som rada, že sa mi to páčilo rovnako, ako pri prvom čítaní. Oravské tradície boli zaujímavým spestrením celej knihy, o niektorých som ani nepočula a ja ostávam aj naďalej Adamovou fanúšičkou.
Hodnotenie 3,5 hviezdičky
Novinka Zámok evokuje už na základe obálky v čitateľovi akúsi zlú predtuchu, ktorú potvrdzuje aj samotná anotácia a úryvok.
Igor Myjavský sa vracia po rokoch do svojho rodného mesta Hlohovec a spolu s jeho príchodom sa ako na povel začnú diať znepokojujúce, priam až desivé veci.
Túto drobnú jednohubku by si čitateľ mohol prečítať aj na jedno posedenie, no priznám sa, mne akosi trvalo dlhšie sa začítať. Neviem, v čom bol presne problém, akosi mi robilo ťažkosti hlavne na začiatku sa plne sústrediť, a niekedy sa stalo, že som si niektorý odsek musela prečítať aj dvakrát.
Autorov štýl písania je priamy, bez žiadnych zbytočných omáčok a opisov, čo mi občas vyhovovalo, niekedy však už menej.
Tajomná a mrazivá atmosféra vládne v deji takmer od samého začiatku, máme tu hlohovský zámok a históriu, rôzne povesti, páčilo sa mi, akým spôsobom to bolo do knihy zakomponované. Dokazuje to, že za tým stoja hodiny prieskumu a zhromažďovania údajov, aby to bolo opísané čo najvieryhodnejšie, čo je pri takomto type kníh určite vždy veľké plus.
Samostatný záver bol veru riadne psycho, pričom až do samotného konca som sa z toho ani ja sama nedokázala poriadne vysomáriť. Neviditeľná moc okolo nich, prízraky, dokážem si predstaviť, že niektorí by boli počas čítania vystrašení až na smrť.
Mne by sa však páčilo pridať o niekoľko strán viac, to vysvetlenie pre mňa nebolo dostatočné, také dosť otvorené, hoci chápem, že to bol autorov zámer.
O knihe Katja - Prebudená mágia som minulý rok počula a videla celkom dosť, preto som na ňu bola veľmi zvedavá. Aj keď nie som práve fanúšik fantasy, už len na základe obálky som si hovorila, že knihu raz chcem mať vo svojej knižnici.
Katja je trésijská princezná, ktorá celý život nevystrčila päty zo svojho rodného Elldorenu. A keď ju jej otec plánuje vydať za ženícha, ktorého nemiluje, rozhodne sa vziať nohy na plecia a zažiť prvé väčšie dobrodružstvo vo svojom živote. Presne v tom čase sa ale stáva svedkom únosu víly a rozhodne sa ju priviesť naspäť do čarovného lesa.
Musím sa priznať, že mi trvalo dlhšie do knihy sa začítať, asi po polovici to už bolo lepšie a tešila som sa na zápletku, ktorú si pre nás autorka pripravila. Katjine puto s gryfónom Briamom ma dostávalo do kolien, veľmi som si užívala túto ich naviazanosť na seba.
V knihe prevláda veľa postáv a hlavne zo začiatku som v tom mala obrovský chaos. Postavy a mená pribúdali, musela som čítať veľmi pozorne, aby som si ich nepomýlila. Najväčším kameňom úrazu pre mňa bolo hlavne to, že mi chýbala akosi väčšia akcia v deji, respektíve mi to viazlo po dynamickej stránke. Všetky prekážky boli vyriešené prirýchlo, nestihla som si ani uvedomiť a už bolo po boji. Pri týchto pasážach som sa pozastovavala a musela si ich prečítať aj druhýkrát, lebo som si nebola istá, či som niečo nevynechala.
Vo všeobecnosti si myslím, že by dielo potrebovalo takzvane "učesať", poriediť slová, dodať tomu svižnejšie tempo, možno zrozumiteľnejšie slová.
Musím však pochváliť grafickú stránku knihy - jednotlivé ilustrácie boli vystihujúce a nádherné. Pripadalo mi to, ako keby som čítala nejakú zahraničnú knihu.
Katja mi príliš nesadla, čo mi je ľúto, ale určite chcem dať šancu aj druhej časti, keďže záver sa skončil dosť otvorene.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Už hneď obálka vo mne vzbudila záujem a ani som nečakala, aký silný a netradičný príbeh na mňa čaká vo vnútri. Čítala som už celkom dosť kníh z druhej svetovej vojny, ale táto sa v porovnaní s tými ostatnými mierne odlišuje.
Dielo je vyrozprávané z pohľadu troch žien a premieta sa v ňom minulosť i prítomnosť, keď ešte ani sám čitateľ spočiatku nemá tušenie, prečo sa autorka rozhodla poskytnúť nám práve pohľady týchto troch žien. Inès, Céline a Liv sa zdajú byť úplne odlišné, no postupne sa dozvedáme, čo ich spája.
Inès je manželkou vinára Michela, s ktorým sa však počas vojny čoraz viac odsudzujú, zatiaľ čo Michel má dojem, že jeho žena je ľahkomyseľná a nevníma tie zverstvá, ktoré sa na ľuďoch okolo nich páchajú. Preto sa najčastejšie utieka k svojej dlhoročnej priateľke Céline, s ktorou má omnoho viac spoločného. Lenže ona je rovnako tak vydatá, a aj keď sú si blízki, stále ich viažu záväzky voči im partnerom.
A potom tu máme Liv, štyridsiatničku, ktorú podviedol manžel a jej stále vitálna stará mama ju príde odviezť do Francúzska, aby sa zbavila myšlienok na svojho bývalého.
Príbeh bol naozaj čarovný, na rozdiel od ostatných z obdobia druhej svetovej vojny, tu dostávame pohľad na ľudí, ktorí sa snažili zachrániť svoju vlasť, bojovať proti Nemcom, hoci len v ústraní a za svoju krajinu položiť aj život. Nie je to kniha, kde sú postavy len za hrdinov, pretože tu máme aj nie práve morálne chovanie manželov. Je tu nevera, zakázaná láska, vina, ktorá nikdy neodznela a neprestala kváriť výčitkami svedomia.
Miestami sa mi možno zdalo dielo pridlhé, ale čo chválim, je vskutku nepredvídateľnosť. Do samotného záveru som nevytušila autorkin zámer a už len kvôli tomu jej patrí moja poklona.
Postavy mi väčšinu času neboli sympatické, čitateľ ich možno počas čítania ľahko odsúdi, no páči sa mi, že sa autorka neštítila urobiť z nich osoby, ktoré sú si vedomé svojich chýb, ale aj tak sa ich dopúšťajú.
Na Nesprávnom mieste je moja prvá prečítaná kniha od Juliena Dana.
Úvod čitateľa hneď navnadí, keďže prológ je plný záhad a čitateľ ešte nevie, o čo v príbehu pôjde. Stretávame sa s Jakubom Bosákom, ktorý sa po rokoch strávených vo väzení vracia na slobodu a chce zabudnúť na všetko, čo sa počas jeho uväznenia stalo. Sedel za vraždu, ktorú nikdy nespáchal, zatiaľ čo skutoční páchateľ ostal nepotrestaný.
Toto na pohľad útle dielo sa čítalo od začiatku dobre, miestami na mňa však pôsobili rušivo také tie filozofické myšlienky, ktoré sa mi k daným postavám nehodili. Napríklad k Detvanovi, tam mi to často prišlo už také preexponavané a nasilu.
Čo sa týka deja, keď sa Jakub vracia domov, stretáva sa so svojou dcérou, kým jeho druhej dcére bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm a ona je umiestnená v ústave Nádej. A práve tu sa dejú prazvláštne veci.
Od polovice knihy som sa nevedela odtrhnúť, čítanie bolo pútavé a aj nechutné. Kapitoly sú krátke, autor má príjemný štýl písania a keby niet toho koncu, kniha by si u mňa získala omnoho lepšie hodnotenie. No ten záver - to som ani nechcela veriť, že to vážne všetko takto rýchlo vyriešili.
Na mňa to bolo priveľmi urýchlené, mnoho vecí nevysvetlených, koniec ako z nejakej rozprávky, nehodiaci sa k tomu, čo sa autor snažil týmto dielom povedať.
Máme tu skorumpomovanosť a využívanie moci, v dnešnej dobe naozaj populárna téma. Autor sa s ňou popasoval celkom dobre, no moje celkové dojmy narušili posledné strany, čo je dosť škoda.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Hodnotenie 3.5 hviezdičky
Novinka Sladkosť madeirského vína upúta na pohľad nádhernou ilustrovanou obálkou, kvôli ktorej som sa na samotné čítanie veľmi tešila.
S autorkinou tvorbou som sa po prvýkrát stretla minulý rok, a hoci mi kniha nesadla, už vtedy som si všimla naozaj príjemný štýl písania, takzvanú vypísanú ruku. Rovnako tomu bolo aj v tomto diele, kde sa stretávame s osamelou mamičkou Ankou a jej synom Filipom.
Anna je na všetko sama a celý svoj život sa strachuje o syna, ktorému bola diagnostikovaná porucha zrážania krvi. Preto sa ho snaží pred všetkým chrániť a i kvôli tomu je ich život väčšinou monotónny, zabehnutý v tom istom stereotype. Keď jej ale sesternica Majka pred letnými prázdninami ponúkne prácu v hoteli na Madeire, obaja sa pobalia a odletia do tohto kúzelného mestečka.
Musím sa priznať, že na celej knihe sa mi najviac páčilo kamarátstvo medzi Filipom a pánom Albertom. Filipko bol totiž zábavné dieťa, ktorého som si z príbehu obľúbila najviac a pri všetkých pasážach s ním som sa usmievala.
Madeirské prostredie bolo kúzelné, a keď sa na scéne objavil aj John Glandy, načrtne sa nám tu aj ľúbostná zápletka. Majiteľ hotela a rodinného vinárstva je pohľadný, no tiež aj trochu neohrabaný a občas aj úplne slepý voči očividným veciam. Napríklad, čo sa týka Rity. Práve táto postava mi najviac pila krv a vlastne som vôbec nepochopila, ako bolo možné, že si John nič nevšimol.
Anka bola milá postava, no tak trochu nevýrazná, aspoň pre mňa. A príliš ma neoslovila ani romantická linka medzi ňou a Johnom. Niekedy mi prišlo divné, že na Madeire nechala synovi toľko voľnosti, občas mi to prišlo nezodpovedné.
Ten záver bol na mňa priveľmi otrepaný, hlavne teda to, ako John rýchlo uveril klamstvám, ktoré mu o Anne nahovorili. V mojich očiach mierne klesol.
Celkovo sa ale jedná o veľmi milú oddychovku, ktorá sa čítala rýchlo a príjemne. Je to ten druh kníh, ktoré si vezmete do ruky, vyložíte nohy a pri pohári vína si užívate čítanie.
Školský (Ne)poriadok je druhá časť knižnej odysey, pričom k tej prvej som sa ja dostala iba nedávno. O to viac som bola nadšená, keď som sa dozvedela, že autor v tomto roku chystá aj ďalšie pokračovanie. Týmto spôsobom by som sa mu veľmi pekne chcela poďakovať za zaslanie tejto úžasnej knihy.
Dielo nadväzuje na predchádzajúci diel, avšak okrem učiteľov Daniela a Lívie a ďalších, tu máme aj nových žiakov, ktorých dostal samotný Danko na starosť ako ich triedny učiteľ. Skupinka mladých tínedžerov je naozaj rôznorodá, a hoci sa spočiatku zdajú úplne rozdielni, nakoniec si k sebe predsa len nájdu cestu.
Knihy zo školského prostredia mám naozaj rada, o to viac, ak sú z toho slovenského a píše ich práve učiteľ, ktorý skutočne vie, ako to na takej škole chodí. Preto som aj po celý čas mala dojem, že čítam o skutočných ľuďoch, všetko bolo opäť nadmieru autentické, či už to boli situácie, prúsery alebo aj také správanie, ktoré k tomuto veku proste patrí.
Veľmi sa mi páčili krátke nepísané pravidlá na začiatku každej kapitoly, pri ktorých som sa takmer vždy zasmiala. Tiež som si ešte väčšmi obľúbila Daniela, ktorý bol proste super profák, a aj keď sa spočiatku bál úlohy triedneho ako čert kríža, nakoniec mu to išlo na jednotku. S Livkou vytvorili opäť skvelý tím, kvitujem ich priateľstvo a dúfam, že autor ich vzťah neposunie na ďalšiu úroveň.
Adriána, Denis a Andrej sú sami o sebe veľmi zaujímavé postavy, a i keď mi chýbala zostava z predchádzajúcej knihy, spolu boli skvelá partia. Najmä Denis bol taká veľká hádanka, ani som nepredpokladala, že ohľadom neho dostaneme takéto vysvetlenie.
Celkovo vzaté, zbožňujem autorov humor, smiala som sa nahlas, a to niekoľkokrát, určite by som toto dala prečítať každému žiakovi. Myslím, že by dielo bavilo aj tých zarytých, ktorí tvrdia, že čítanie nie je nič pre nich.
Rozhovor na konci ma potešil, obzvlášť kvôli tomu, že by sme sa mali dočkať aj ďalších častí. Koniec skončil tak trochu otvorene, preto som zvedavá, ako sa Danko popasuje so svojou Karin.
Kníh z obdobia druhej svetovej vojny a vyhladzovacích táborov som prečítala už celkom dosť a práve Červenovláska z Osvienčimu je jednou z tých najlepších, ktoré sa mi dostali pod ruku.
Novinka vydavateľstva Motýľ je napísaná podľa skutočného príbehu Rosie Greensteinovej, ktorá si v Osvienčime prežila doslovné peklo.
Rosie pre svoju červenú hrivu vždy tak trochu vyčnievala z radu a u ľudí vyvolávala rôzne reakcie. V roku 1944 sa jej a celej jej rodine drasticky zmení život, keď sú spolu so sestrou, mamou a mladším bratom prevezené na to najhoršie možné miesto na svete. Príde o svoje vlasy, slobodu, no odmieta prísť aj o svoju dôstojnosť.
Príbeh je rozdelený na dve časové línie, a tak okrem útrpného prežívania v koncentračnom tábore máme rovnako tak možnosť nahliadnuť do jej minulosti, a tieto udalosti vždy pekne nadväzujú jedna na druhú. Chválim krásny štýl písania, strany len tak odsýpajú, všetko je vykreslené veľmi podrobne, až je človeku naozaj smutno z toho, ako kruto k nim pristupovali bez nejasnej príčiny.
Rosie je odhodlaná a nezlomná. Toľkokrát som si počas čítania povedala, že toto už nezvládne, že už ju to proste musí premôcť, lenže ona sa vždy postavila a zatla zuby. Vydržala teror, stiesnené podmienky, nekonečný hlad a zimu, a všetko to prežila.
Naozaj krásny príbeh jednej silnej a tvrdohlavej ženy, ktorý chytí za srdce každého. Ja odporúčam určite všetkými desiatimi, ani na chvíľu som sa počas čítania nenudila a Rosie si ma skutočne získala.
