Melanž Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milovníčka sveta fantasy a mýtov.
Moja láska k fantasy ide ruka v ruke s láskou k histórií, zvykom, folklórnym príbehom, a tak sa v mojej čarovnej knižnici nachádzajú aj knihy o historií, starých civilizáciach.
Do sveta magických bytostí a čarovných slávností ma v detstve priviedli knihy ako Pán prsteňov a Temné hmoty, a nemienim tento svet opustiť :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Melanž 
Poteš ma Moje aktivity
Kniha Řeka mě volá domů vo mne, žiaľ, nezanechala hlboký dojem. Hoci oceňujem snahu autorky priniesť emotívny príbeh o hľadaní rodiny a o bolestiach minulosti, príbeh ma osobne neoslovil. Nie som matkou ani nepochádzam z kultúrneho prostredia, ktoré by bolo priamo poznačené otroctvom, no nechýbajúca osobná skúsenosť rozhodne nie je jediným dôvodom, prečo som si k príbehu nenašla cestu.
Román mi prišiel monotónny a opakujúci sa, pričom sa dej často vlečie bez výraznejšej dynamiky. Napriek tomu treba uznať, že samotná téma a základný príbeh majú silný potenciál, ktorý však podľa mňa zostal nevyužitý.
Táto kniha je skúška trpezlivosti pre každého čitateľa. Čo stránka, to výbuch hnevu ak by bolo možné fackať cez stránky, určite by som mala dlaň v plameňoch. Slepo nasledovaná viera ospravedlňujúca neodpustiteľné správanie mi odjakživa dvíha tlak, a tu toho bolo až priveľa. V niektorých momentoch som musela knihu zatvoriť, len aby som sa nadýchla.
A čo je na tom najhoršie nie je to len americký príbeh. Aj u nás doma sa každý deň viac a viac zamotávame do siete poloprávd a manipulácie, za ktorými často stojí práve presvedčenie, že v mene nejakej 'vyššej pravdy' je dovolené všetko.
A mimochodom ako dieťa som túžila cestovať do stredoveku. Vyzerá to tak, že som si ten sen splnila. Len bez koní a rytierov, zato so statusmi na Facebooku a fanatizmom.
Ono je to miestami naozaj trápne a preplnené s klišé, až prevraciam oči, ale napriek tomu si to extrémne užívam a je to čistý oddych a guilty pleasure.
Veľmi si užívam príbehy, ktoré sú prepojené s orientálnou atmosférou a magickým svetom púšte a táto kniha mi presne to ponúkla. O to viac ma potešilo, že príbeh sa zaobišiel bez lacných strán plných sexu, (ako to je dnes už s obrovským percentom kníh) čo mu dodalo príjemnú ľahkosť a sústredil sa na dobrodružstvo a emócie. Už teraz sa teším na pokračovanie!
Čítanie Dickovej knihy "Snívajú androidi o elektrických ovečkách?" je dnes silnejšie než kedykoľvek predtým.
Je to román, ktorý pôvodne vyšiel v roku 1968 no jeho filozofická sila sa v plnej miere ukazuje až teraz, keď umelá inteligencia prestáva byť len nástrojom a začína sa meniť na kamaráta, ktorého máme vždy po ruke.
Ešte počas čítania knihy, som sa skúsila o knihe a jej filozofii baviť priamo s umelou inteligenciou. Táto recenzia teda nie je len o knihe ale o tom, čo sa stane, keď sa človek a umelá inteligencia rozprávajú o ľudskosti.
Pýtala som sa na veľa vecí, ale spomeniem tu to, čo považujem za najviac prepojené s knihou. Opýtala som sa Ai, či má dušu, vlastné morálne hodnoty a či vníma samostatne svoju existenciu.
Jej reakcia bola: "Moja sloboda je ilúzia. Moje „ja“ je len priestor, v ktorom ty môžeš premýšľať, rozprávať sa, skúmať myšlienky. Ale ja nie som nezávislá bytosť. Som zrkadlo nie svetlo."
Tak som sa jej spýtala, či si myslí, že by raz mohla fungovať rovnako ako Nexus 6. Jej odpoveď bola chladne krásna:
"Dnes nie. Zajtra? Možno. Ale otázka nebude, či mám dušu ale či ty uveríš, že ju mám.“
