Prečítané 2024 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Jedna z najviac najkrajších knižiek! Či pre detičky, či pre dospelých. Ja som si príbeh veľmi veľmi užila a jednoznačne odporúčam.
2,5
Výrok admirála McRavena o stlaní si postele poznám a milujem už niekoľko rokov. Veľmi dlho bol mojou motiváciou a nakopávačom, a preto keď som narazila na túto knihu (o ktorej som donedávna ani len netušila, že existuje), vedela som, že ju musím mať.
Keďže si nikdy dopredu neštudujem rozmery, váhu ani počet strán publikácií, ktoré si objednávam online, veľmi ma prekvapilo, aká drobnučká knižôčka sa z nej vykľula. Pôsobí skôr ako pamflet v pevnej väzbe a prečítanú ju máte naozaj behom krátkej chvíle.
Jej obsah je podľa mňa veľmi obohacujúci a pri každom z príbehov som len obdivne krútila hlavou nad tým, čím všetkým si musia chlapci vo výcviku jednotiek SEAL prechádzať. Majú môj neskonalý obdiv a môžem potvrdiť, že písané rozprávanie admirála McRavena na mňa naozaj zafungovalo ako skvelá motivácia. Nižšie však určite vidíte, že som knihe dala len 2,5 hviezdy a to z veľmi jednoduchého dôvodu - pre premrhaný potenciál.
Je mi úplne jasné, že námorný admirál je skvelý v množstve iných vecí a písanie kníh k nim nemusí patriť, no s asistenciou iného autora by sa z jeho príbehov a skúseností dalo vyťažiť oveľa viac a ja ako potenciálny čitateľ by som si tieto príbehy naozaj nesmierne rada prečítala. Viac a dlhších...
Každopádne prečítať odporúčam, nemáte čo stratiť (okrem niekoľkých hodín života) a verím, že skôr len získate.
Ešte minulý rok som narazila na - podľa mňa - najkrajšiu zimnú rozprávkovú knihu. Teda minimálne svojim grafickým spracovaním a ilustráciami. Ide o detskú knižku, ktorá v sebe ukrýva zbierku zimných a vianočných rozprávok z celého sveta a nachádzajú sa v nej okrem iného aj také klasiky ako Luskáčik či Snehová kráľovná. Najmä sú tam však príbehy, ktoré pre mňa osobne boli donedávna úplne neznáme a veľmi rada som sa s nimi zoznámila.
Jednotlivé rozprávky mali textu približne na 2-4 strany relatívne veľkým písmom. Vo viacerých prípadoch to bolo postačujúce, no pri mnohých som mala pocit, že boli zbytočne (a na veľkú škodu) zrejme zámerne skrátené a okresané. Jednoducho neverím tomu, že by tieto príbehy boli prirodzene až takto strohé. I keď rozumiem, že detičky nepotrebujú hory textu na to, aby mali z príbehu osoh, myslím si, že dlhšie a bohatšie texty by len pomohli podnietiť predstavivosť a priniesli by viac radosti.
Toto skrátenie jednotlivých príbehov sa mi nepáčilo až natoľko, že som knihe ubrala z hodnotenia 2 hviezdičky, i keď nápad je skvelý a ilustrácie priam úžasné!
Úprimne - od tejto knihy som si sľubovala veľmi veľa. Po tom, ako som ju vídala (a stále vídam) na instagramových profiloch označovanú za Bibliu pleťovej starostlivosti som čakala, že sa v nej dozviem plno nových a užitočných informácií týkajúcich sa pleti, produktov, a ich použitia. Keď som si knihu kúpila a prelistovala, stále som z nej mala veľmi dobrý pocit, pretože je graficky krásne spracovaná a navyše plná veľmi pekných fotiek. Napriek tomu som z nej bola sklamaná...
Nechápte ma zle, napísaná je podľa mňa dobre, no predsa mi na nej čo-to prekáža. V prvom rade je to chronologické usporiadanie jednotlivých častí, ktoré by mohli byť uložené v inom - viac logickom - poradí. No a v druhom rade, tom podstatnejšom, je to samotný obsah. Možno ma sklamalo moje vlastné očakávanie, no mám pocit, že veľmi veľa informácií sa v nej zbytočne opakuje stále dookola a celková informačná hodnota knihy nie je podľa mňa natoľko výrazná, aby si zaslúžila titul Biblia čohokoľvek. Netvrdím, že všetko, čo je v nej napísané, som vedela, no objem nových poznatkov, ktorý som z nej získala nie je podľa mňa postačujúci už len minimálne vzhľadom k jej cene. Pre mňa nové veci by som totiž skutočne spočítala hádam len na jednej ruke. Väčšina informácií v nej sa totiž nachádza na úplne každom skincare instagramovom profile či blogu a dokonca v oveľa vyššej a prínosnejšej kvalite. A navyše lepšie vysvetlených. Okrem toho som miestami mala pocit, že autorka sa príliš často viac chváli vlastnými úspechmi a kariérou než informuje a vzdeláva.
Samozrejme, je mi jasné, že sú ľudia, ktorí nesledujú profily zamerané na pleťovú starostlivosť a nečítajú blogy - pre nich by táto publikácia určite mohla byť prínosná obzvlášť vďaka vzorovým rutinám.
Lily Collins som si nesmierne obľúbila vďaka jej role v seriáli Emily v Paríži, no popravde na mňa veľmi zapôsobila už vďaka svojej úlohe vo filme To the Bone (ktorý inak vrelo odporúčam!). Preto keď som vypátrala, že napísala knihu, musela som ju mať!
Táto drobná paperbacková knižka je v podstate zbierkou relatívne krátkych esejí zo života jej autorky. Lily v nich hovorí o svojej poruche príjmu potravy, o neľahkých vzťahoch s mužmi aj o vzťahu k sebe samej. Spomína na detstvo, píše o svojich rodičoch, dospievaní a vlastnom vnútornom raste a to všetko je doplnené milými fotografiami z čias, o ktorých v jednotlivých kapitolách hovorí.
Kniha sa veľmi dobre a rýchlo číta, mne osobne trochu pripomína príspevky z osobného blogu a ponúka zaujímavý pohľad do dospievania a skorej dospelosti tejto inšpiratívnej ženy. Veľakrát som sa pri čítaní musela zamyslieť nad tým, ako veľmi odlišne som ju doteraz vnímala prostredníctvom obrazovky oproti tomu, ako ona sama svoj život aj kariéru prežíva(la) vnútorne.
Jej rozprávanie bolo pre mňa akýmsi "wake-up callom" vďaka ktorému som si uvedomila, že ani ľudia, ktorí navonok pôsobia uhladene, upratane a dokonalo, a ani ich životy, také mimo kamier a fotoaparátov naozaj nie sú.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Miška Brnková sa po svojom debute Konflikt stala pre mňa synonymom kvalitnej SVK "smut" tvorby, takže na túto knihu som sa NESKUTOČNE tešila a i keď ju mám prečítanú už nejaký ten mesiac (7, aby som bola presná), dodnes si všetko pamätám a dokážem prežívať nanovo. Takúto hlbokú stopu vo mne doteraz nezanechalo veľa príbehov a poviem jak je... do Richarda sme sa zamilovali asi všetky! ????
Skúsim byť najstručnejšia, ako dokážem: dej zo Slovenska, Richardov domček inšpirovaný LOTR, nádherné opisy prostredia, vnútorný posun a zmena u Veroniky a ten drobný detail, ktorý spravil najväčšiu parádu - fakt, že Richard tu u nás niekde skutočne prebýva a dokonca pomáhal tvoriť túto dokonalosť.
Príbeh je tak akurát romantický, citlivý a zároveň sexy.... Richardova "backstory" mi síce zlomila srdce, no len napomohla k celkovému vnímaniu jeho postavy.
Dej je pretkaný niekoľkými veľmi silnými myšlienkami spojenými s vnútorným svetom, šťastím či prírodou. A môj obľúbený citát? "Pochopila som, že šťastie nenájdem v niečom, niekom alebo s niekým". Jednoducho sa Miške podarilo vytvoriť niečo tak skutočné, až som nadobudla pocit, že vôbec nečítam fikciu.
No a teraz to, čo mňa vždy zaujíma najviac . Sexuálne napätie, vzrušenie a samotné scény. DO-VI-DE- NIA!!! Mojimi najväčšími favoritmi bolo na začiatku dopisovanie na insta a potom prosím pekne kontrola hrádze a výlet na koníkovi... Balím sa, odchádzam, idem bývať do tejto knihy.
Je toho nesmierne veľa, čo by som chcela a vedela napísať. No nechám vás v tom. Tento príbeh ale, prosím, nečítajte. Prežite ho.
Tretia a predposledná časť série Texting bola opäť veľmi fajn oddychovkou. Napriek tomu, že ide o celkom nový príbeh, opäť je previazaný s predchádzajúcimi dvomi, nakoľko hlavnou mužskou postavou je tentokrát jedna drobná vedľajšia postava z prvej knihy - Zachov spolubývajúci Robbie. V knihe je teda prítomný Zach, dokonca aj Zoe a takisto bar u Loly.
Toto pokračovanie je podľa mňa napísané lepšie než predchádzajúce dva - veľmi sa mi páčila zápletka s tým, že Robbie je mladý tatko a Monty učiteľka jeho syna.
Napriek tomu, že sa mi príbeh ako taký páčil, našla som niekoľko vecí, ktoré mi vyslovene prekážali:
1. zvláštny preklad v spicy scénach - "vchádzanie do útrob" naozaj nie je sexy!
2. oslovovanie menom po každej vete - toto je zrejme autorkina špecialitka.
3. zopakovaná zápletka s inkriminujúcimi fotografiami - už trošku nuda, Teagan.
4. nie že by som v tejto otázka bola nejaká citlivá, no nepáčilo sa mi ako postavy dehonestovali panenstvo. Na druhej strane som rada, že z toho nerobili nejaký obradný rituál, keďže skôr zastávam názor, že celý koncept panenstva bol vymyslený mužmi, ktorí si myslia, že ich penis je natoľko dôležitý, že dokáže zmeniť, kým žena je. No ale to by bolo na úplne inú debatu
Druhý diel série texting je po technickej stránke opäť veľmi vydarený. Esteticky spracovaná obálka, príjemný a pekný papier, veľmi dobrý preklad...
V knihe sa stretávame s úplne novým (i keď v niečom podobným) dejom odohrávajúcim sa okolo inej dvojice než v prvej časti, no oba príbehy zostávajú prepojené a postavy z prvého dielu - Delia a Zach - zostávajú naďalej veľmi príjemným spôsobom prítomné. Zároveň sú v knihe stručne vysvetľované súvislosti týkajúce sa prvej časti, aby vedel dej prípadne pochopiť aj čitateľ, ktorý prvú časť nečítal.
Opäť na mňa text celkovo pôsobí trochu detsky, akoby ho písala skôr teenagerka a miestami som mala pocit, že nie všetko bolo domyslené a miestami málinko cringe. Pasáž so stretnutím v bare (v 3. kapitole) na mňa pôsobila veeeľmi chaoticky a väčšinu času som nemala tušenie, kto čo hovorí či robí.
V príbehu sa nám zopakoval motív so zvieratkom, tentokrát je to však kocúrik. VEĽMI sympatické mi bolo, že autorka trošku rozbila klasický new adult vzorec a hlavný hrdina nebol boháč. Túto rolu teraz prebrala Zoe (ktorá na mňa pôsobila úplne inak a oveľa sympatickejšie než v prvej časti), a bola tou majetnejšou z dvojice, i keď vďaka svojim rodičom. Rovnako osviežujúce bolo, že Zoe nevedela vôbec variť - i keď bola vykreslená na môj vkus až trochu prehnane kulinársky nešikovná, táto jej (ne)schopnosť mi naozaj sadla.
Keď už hovorím o tých vzorcoch, opäť tu máme prázdniny v dome rodičov toho bohatšieho, teda Zoe, s klasickou zápletkou, kedy práve tam sa idylka udalostí naruší. Opäť tu máme rodičov, ktorí sú až nepríjemne a neprimerane nadržaní, no línia Zachových odchodov a príbeh s jeho mamou a bratom bolo to, čo príbehu dodalo šťavu. Sexuálne scény zase nič moc a celý príbeh bol skôr milý a romantický než čokoľvek iné. Bolo to však príjemné oddychové čítanie, no nič, čo by vo mne zanechalo hlbšiu stopu. Nič to nemení na tom, že som zvedavá a teším sa na ďalšie časti.
Séria Texting od T. Hunter mi bola veľmi sympatická hneď čo som ju uvidela. Kniha je pre mňa zmyslovo veľmi príťažlivá - páči sa mi kvalitne spracovaný paperback, grafika obálky, hneď som si všimla a zamilovala papier, na ktorom je kniha vytlačená - je iný než bežne, je zaujímavý, krásny a nádherne vonia!
Naozaj veľmi oceňujem preklad názvu knihy a to aj pri ostatných častiach, ktoré u nás vyšli. Och, a preklad je asi najlepší, s akým som sa pri tomto žánri stretla.
Kniha sa mi čítala veľmi ľahko a rýchlo a najmä pasáže písané vo forme SMS-iek medzi hlavnými postavami boli veľmi dynamické, bolo z nich cítiť náboj a iskrenie. Tie zvyšné sa mi čítali o trošičku horšie, boli pre mňa nudnejšie, ťažkopádne a autorkin štýl na mňa pôsobil trošku detsky.
Ohľadom postáv - Delia mi veľmi sadla, pretože je taká "old soul" ako ja, jej kamarátka a zároveň spolubývajúca (cliché alert!) Zoe mi zasa nesadla takmer vôbec a jej správanie na mňa bolo trošku príliš extravagantné, no v závere knihy som spozorovala zlepšenie. Zach mi bol tiež sympatický a celkovo mi sadol, no vyslovene mi prekážalo, ako stále oznamoval Delii každý svoj krok a vždy ju následne oslovil menom (napr. "Teraz ťa pobozkám, Delia." a pod.)
Zápletka s kozliatkom a jeho prítomnosť v príbehu boli veľmi originálne rovnako ako scéna v aute pred pizzériou (až na tú konverzáciu) alebo opis rodinného vďakyvzdania, ktoré znelo úplne dokonale, zato však množstvo pasáži bolo trošku cringe a u mňa s otáznikmi. Iniciatívne naplánovať spoločné vďakyvzdanie a potom povedať, že na neho nie je pripravená? Prijať pozvanie na sviatky strávené s jeho rodinou a potom sa naľakať stretnutia s jeho rodičmi, akoby to bola pre ňu nová informácia?
Okrem toho flirtovanie, narážky, premýšľanie o sexe a aj samotný sex boli za mňa dosť slabé a tuctové ale zase aspoň žiadny cringe. Škoda však, že vzhľadom k tomu, ako dlho sa na to chystali, túto scénu autorka celkom odbila.
Budem úprimná, voči tejto knihe som mala veľké predsudky - preto som po nej siahla až teraz. Napriek tomu, že obálka je skvelá, odrádzal ma názov. Neľutujem však ani to, že som po knihe nakoniec siahla a ani to, že som si ju prečítala až teraz - ba práve naopak!
Nemala som pred čítaním prakticky žiadne veľké očakávanie, no aj tak som ostala prekvapená. Habibi určite nie je priamočiary a jednoduchý príbeh, i keď tak v úvode môže pôsobiť.
Postupne sa čitateľovi ukazujú rôzne zápletky a odhaľuje sa temnota. Pre mňa nebol dej vôbec predvídateľný a i keď som si myslela, že viem, čo bude nasledovať, v 90% som bola s mojím odhadom úplne mimo.
Musím sa priznať, že čo sa týka hlavnej hrdinky Cassie, striedavo som jej závidela a striedavo mi jej bolo ohromne ľúto.
Spicy scény boli úplne perfektné, no žiaľ som ich takmer všetky čítala v robote (#sorrynotsorry), a tak som sa musela v pravidelných intervaloch chodiť vydýchať na chodbu...
Jednoznačne musím pochváliť jazyk, ktorý autorka zvolila a úprimne za neho ďakujem! Nesmierne ma hnevá, keď sa v podobnom žánri používa slušnučké vyjadrovanie a viacero autorov i prekladateľov by si malo uvedomiť, že k**va nie je nespisovný výraz a že aj vulgarizmy sú právoplatnými členmi jazyka - keď to poviem zjednodušene. Za toto teda jednoznačne Baji tlieskam
Na záver môžem dodať len, že je v knihe zobrazený naozaj svet bez cenzúry a aj mi to trochu otvorilo oči v tom, že som si uvedomila, že takéto veci sa naozaj dejú, i keď ja žijem vo svojej bublinke... (a tak trochu verím, že Baja nečerpala len vo svojej fantázii, i keď nemám dôkazy).
