Prečítané 2024 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Dlho som neprečítala žiadnu detskú knihu (ktorá by nebola povinnou literatúrou v škole). Veľmi ma preto teší, že po menšej pauze je mojou prvou dokončenou práve táto - The Chime Seekers. Je určená pre staršie deti (middle-grade), no aj ja ako dospelá som si jej čítanie náramne užila. Síce je pravda, že niektoré pasáže boli trošku slabšie a zdržala som sa pri nich, lebo sa mi nechcelo cez ne prelúskať, musím knihu veľmi pochváliť.
Príbeh je pútavý, dynamický, napínavý a tak príjemne strašidelný (ako ja hovorím, cosy spooky). postavy aj world-building za mňa výnikajúce, nechýba mágia a víly či iné nadprirodzené stvorenia a celkovo ide o veľmi vydarené detské fantasy.
Odporúčam teraz na jeseň s blížiacim sa Halloweenom ako príjemnú oddychovku!
Aká kniha vás zlomila?
Pre mňa je to jednoznačne táto Radím ju na môj Zoznam osudových kníh, ako ho ja rada volám a usádzam ju na prvé miesto. Dnes už veľmi dobre viem, prečo som sa podvedome bála ju dočítať a prečo mi to asi trvalo tak dlho, i keď som už na začiatku cca vedela, ako príbeh končí. Vedela som, že budem smutná, ale netušila som, že ma to až tak položí a že budem plakať ešte aj v noci.
Knihu si chcem jednoznačne zaobstarať aj v anglickej verzii a tiež ju prečítať a anotovať - a viem už teraz, že si v nej označím iné veci ako tentokrát.
akže, Daisy. Po jej príbehu som siahla, priznávam, najmä kvôli tomu #onlinehype, ktorý vznikol vďaka rovnomennému seriálu. Čítať som začala na jar, v apríli, a do knihy som sa pustila s veľkým nadšením, avšak niekde približne v štvrtine príbehu som sa v nejakej nudnej časti zasekla a odseknúť sa mi podarilo až o pol roka. Po zvyšok knihy som skutočne mala pocit, že čítam niečo celkom iné než všetci tí, ktorí knihu chválili. Približne 300 strán som čakala na ten bod, kedy sa zamilujem. A viete čo? On neprišiel ani po 380-tich.
I keď sa mi príbeh sám osebe páčil, i keď som sa do Daisy zamilovala a i keď si myslím, že najväčšia frajerka bola aj tak Camila, nie celkom mi sadla forma interview a veľa pasáží - najmä tých, kde sa zdĺhavo opisoval vznik jednotlivých textov - pre mňa bolo nudných a musela som preskakovať.
Napriek tomu som sa ale rozhodla dať knihe 4 ?, pretože si myslím, že je to veľmi zaujímavé dielo, ktoré má veľký potenciál a vlastne áno, príbeh sám osebe sa mi naozaj VEĽMI páčil, veľakrát mi zlomil srdce, veľakrát ho znova zlepil, mal v sebe to všetko, čo milujem na biografických knihách a naozaj som si musela neustále pripomínať, že to celé je len fikcia. Veľmi veľmi reálna fikcia.
V prvom rade, vizuálne spracovanie knihy je za mňa top!
Čo mi prišlo zaujímavé je, že kniha má 38 kapitol a tie sú väčšinou dvoj až štvorstranové. A tu rovno nadviažem na to, že z celkového rozsahu 216 strán je niekoľko desiatok prázdnych, respektíve obsahujú len grafiku a za mňa by mali byť skôr popísané textom, ktorý by príbeh viac rozvinul
Celé mi to totiž prišlo také akési narýchlo, akoby to bola základná kostra, na ktorú sa má ešte niečo ďalšie pripájať. Príbeh síce mal hlavu aj pätu a jeho myšlienka bola zachytená a zrozumiteľná, ale celý čas som mala pocit, že mi tam niečo chýba, čo sa deja týka.
Navyše je v knihe niekoľko skokov v deji, kedy akoby chýbala kľúčová časť, bez ktorej síce príbeh dáva zmysel a je zrozumiteľný, no pre lepšiu logiku vo vývoji udalostí mi tam jednoducho niektoré dejové pasáže chýbajú.
Do toho ma už po čase začali vyrušovať opakované vetné konštrukcie a udalosti. Tiež ma rušilo, ako stále chcela plakať alebo plakala... rozumiem, že to malo asi podporiť tú tému duševných ochorení, no bolo toho na mňa v tom relatívne krátkom texte veľa a stále dokola v rovnakej forme.
Tiež mi úplne nesadlo, ako boli uchopené drogy a alkohol, veľa myšlienok bolo na mňa dosť klišé a nie som ani fanúšikom toho, keď knižná postava v rámci svojho vnútorného monológu priamo prehovára k čitateľovi.
Aby som ale len nekritizovala, páčilo sa mi, že príbeh bol pestrý z hľadiska postáv, ich národností, náboženstiev, sexuálnej orientácie atď.
Takže v závere - idea príbehu bola podľa mňa fajn a bolo to v konečnom dôsledku celkom príjemné oddychové čítanie, ale za mňa tam bol priestor a potenciál na trošku lepšie spracovanie. Keby však autorka prišla s ďalším príbehom, idem do toho.
Diablo ma dostal - ako postava je on aj jeho ženský protiklad napísaný bravúrne, príbeh je skvelo postavený, je svieži, ľahko a rýchlo sa číta, nie sú v ňom žiadne zbytočné omáčky či zavádzajúce odbočky, má úžasnú dynamiku a humor, napätie je tiež dávkované tak akurát.
Tlieskam!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pokračovanie príbehu bezprostredne nadväzuje na záver prvej časti, nie je tam žiadny skok v deji, vďaka čomu som sa do knihy veľmi ľahko začítala. Časový skok prišiel až v 5. kapitole, no za mňa to bolo len pre dobro celej dynamiky príbehu.
Druhá časť série Dohoda sa mi zdala živšia, akčnejšia, napínavejšia a celkovo dejovo zaujímavejšia. Postavy som si obľúbila a vždy som sa tešila, kedy sa s nimi zase stretnem.
Musím ale povedať, že by mi bohate stačilo, keby tieto dve knihy boli spojené do jednej, nakoľko sa mi celý príbeh ako taký naozaj páčil, akurát toho bolo možno miestami zbytočne veľa.
Zároveň ma ale vyslovene iritovalo, hnevalo a kazilo mi dojem ne-u-ve-ri-teľ-né množstvo rôznych chýb. Toľko zlých a chýbajúcich čiarok som asi nikdy nevidela, preklepov bolo tiež viac než dosť a nechýbala ani neohrabaná štylistika ("Kúsok ma bolí hlava").
Čo sa ale týka deja príbehu, bolo to za mňa lepšie čítanie ako v prvej časti, i keď bolo veľmi jednoduché, priamočiare, skôr prvoplánové a všetky komplikácie sa vždy vyriešili veeľmi rýchlo a jednoducho. Až na jednu (spoiler alert) - mám pocit, že celý čas na pozadí vyskakovalo tehotenstvo, počatie dieťaťa, nezdary v tomto snažení a zameranie hlavnej hrdinky len na to. Toto jej depresívno-prehnané upnutie sa na otehotnenie mne osobne teda dosť prekážalo. Inak teda opäť veľmi ľahučké a oddychové čítanie s trochou erotiky.
A odporúčam knihu? Ak ste čítali prvú časť, čítajte aj túto. Inak to teda za mňa nebolo nič, bez čoho by ste neprežili.
