Prečítané 2024

Dnes to bude taká trošku nevšedná recenzia, nakoľko asi prvý krát idem písať recenziu po re-readingu. A tento špeciálny post sa bude týkať špeciálnej knihy - Konfliktu od Michaely Brnkovej . Jej Konflikt som totiž prvý krát čítala a recenzovala pred 2 rokmi - v novembri 2022 - a až vďaka nej som sa cítila, že som tak naozaj vstúpila do tejto našej skvelej knihomoľskej komunity. Jednoducho sa mi spája s mnohými spomienkami, veľa pre mňa znamená a navždy bude mojou srdcovkou! A ako ste si už určite všimli, nie je to len tak. Vyšla totiž v špeciálnej limitovanej edícii s novou obálkou a oriezkou a och-môj-bože ja nemám slov, ako krásne je spracovaná! Prečítať si ju znovu bolo podobné ako vrátiť sa domov a veľmi sa mi páčilo, aké pocity vo mne príbeh opäť vyvolal. Opäť ma úplne dostala dynamika postáv a humor, na ktorý som si u autorky už zvykla aj z jej ostatnej tvorby. Veľmi sa mi páčilo - hlavne po prečítaní aj iných kníh - že mafiánske prostredie je v knihe zachytené aj na reálnych scénach z "biznisu" a nie len v slovách o tom, aký je hlavný hrdina mafián... Nakoľko som zistila, že som vcelku dosť vecí pozabúdala, niektoré zvraty (najmä na konci príbehu) som prežívala akoby prvý krát, čo bolo pre mňa úplne skvelé a opäť som sa mohla nechať ohúriť umným talentom autorky Záver knihy vo mne tiež prebudil množstvo zabudnutých pocitov a prežívala som podobnú frustráciu ako ten úplne prvý krát, kedy som na ďalšie pokračovanie musela dlhé roky čakať (dobre, no, neboli to dlhé roky, ale jednoznačne to tak na mňa pôsobilo po tom, ako Miška knihu ukončila ) Na záver môžem len zopakovať, čo som už o knihe niekoľkokrát za tie roky povedala - 1. chcem ju vidieť sfilmovanú (!!!) a 2. maximálne ju odporúčam!

Toto čítanie mi padlo naozaj veľmi dobre. Kniha bola ľahká, jednoduchá a veľmi dobre sa mi čítala. Dej bol správne svižný a dynamický, postavy boli tiež napísané výborne no a samotný príbeh? Tak krásne citlivo uchopenú romancu som nečítala ani nepamätám. Autorke sa veľmi dobre podarilo zachytiť pocity, ktoré v mladosti mal asi každý. Priateľstvo, láska, nádeje a sny, neistoty ohľadom budúcnosti, ale tiež vnútorný zmätok či objavovanie seba samého boli v knihe vyobrazené skutonče veľmi čisto, úprimne, autenticky a uveriteľne a ja veľmi tlieskam. Samozrejme, nemôžem opomenúť fakt, že som väčšinu času mala chuť na hranolky a práve vďaka tejto knihe som si ich dala nespočetne veľa krát s kečupom, čo som dovtedy nerobievala. Veď to zistíte sami, keď po knihe siahnete. Ja ju určite odporúčam, veľmi rada sa pozriem na ďalšie tituly z autorkinho portfólia a k tejto sa, verím, niekedy ešte vrátim.

Birthday Girl - kniha spod pera Penelope Douglas, ktorá po celom svete žne veľké úspechy a má veľké množstvo fanúšikov, nakoniec neunikla ani mne. Pred začatím som mala len veľmi hmlistú predstavu o tom, do čoho sa púšťam. Vedela som o #ForbiddenLove a #AgeGap tropes a, samozrejme, o nejakom trojuholníku syn-tatko-dievča. No a na moje veľké sklamanie, presne o tom kniha aj bola - bohužiaľ, nič viac. SPOILER ALERT Veľmi som chcela, aby sa mi kniha páčila. A neberte ma zle, atmosféra príbehu je super, celé to prostredie malého amerického mesta bolo veľmi príjemné a svojím spôsobom veľmi cozy. Avšak postavy, ach jaj... MMC Pike bol síce fajn, ale chýbala mi u neho taká chlapská rozhodnosť a dominancia. Nemal nič z toho "I will burn this world for you", ktoré mám na mužských postavách rada a až prííííííliš ho zaujímal názor okolia, ktoré v celom deji vlastne ani nebolo veľmi prítomné. FMC Jordan síce mala len 19 rokov, ale to, koľkokrát táto osoba vyprovokovala nejakú drámu (z ktorej nakoniec nič) a skončila tým, že sa balila a odchádzala, pričom naozaj reálne nikam nešla a v konečnom dôsledku sa vždy vracala, to bolo niečo neuveriteľné a zakaždým ma to len rozčúlilo. Doteraz vlastne neviem, čo na nej Pike mal okrem toho, že bola mladá, štíhla, krásna a blond (klišé, klišé, klišé) No a zvyšok postáv som si pracovne označila ako NPCčka, pretože sa tam len tak nejak vyskytovali a ich prítomnosť, poťažmo nejaká aktivita, bola vždy len veľmi plytká a jednoúčelová - slúžila len na to, aby nasmerovali hlavné postavy tam, kde ich autorka potrebovala - nič viac, nič menej. Napríklad - Cole tam bol (viac nie ako áno) len na to, aby sa ukázalo, že Jordan je najprv s ním a potom s jeho tatkom - koniec úlohy. Coleova mama tam bola len na to, aby sa Jordan urazila a odišla - koniec úlohy. Jay tam bol len na to, aby sa Cole dozvedel o romániku svojho otca a nakoniec sa urazil a odišiel - koniec úlohy. Máte predstavu? A keď sa pýtate, či aspoň tie spicy scény stáli za to - neboli najhoršie, ale Douglas ich teda určite vie spraviť aj oveľa lepšie, to som si overila pri jej knihe Corrupt. Normálne by som za toto dala spokojne len 1 hviezdičku. Tak prečo nakoniec 3? Za atmosféru a za to, v akom očakávaní ma kniha držala, čím ma nútila stále čítať viac a viac, lebo som stále verila, že už už určite príde nejaká bomba, zvrat, brutálna scéna, nejaký mindblowing zlom... V závere ma to čítanie samo osebe bavilo napriek tomu, že nič z toho nenastalo. Žeby som knihu ale mohla odporúčať veľmi nemôžem povedať. PS: Nie je súčasťou môjho hodnotenia príbehu, avšak slovenský preklad a korektúra, to je jedna obrovská tragédia...

Budem úprimná - túto sériu som naozaj neplánovala čítať. Pravdepodobne nikdy. Nebyť tejto novej edície s prekrásnou obálkou od skvelého A. Macha, nikdy by som nebola objavila tento dračí svet a áno, bolo by to len preto, že sa mi pôvodné obálky... nuž prosto protivili. Teraz vám ale môžem - musím, dokonca - povedať, že by to bola jedna obrovská chyba! Žiaľ, čo sa kníh týka, som vskutku natoľko povrchná a toto bola pre mňa veľká lekcia. Takto, na jednej strane je nesmierne obdivuhodné, že takýto príbeh napísal Ch. Paolini, keď mal ešte len 15 rokov. Na strane druhej je toto tak sakramentsky dobrý príbeh aj pre dospelého autora! Nenašla som v texte veľa momentov, kedy by som si povedala "aha, áno, toto písal teenager" a za to jeden veľký klobúk dole. V knihe na mňa čakal dokonalo vybudovaný a do detailov premyslený svet, pútavá zápletka, brilantne napísané (a sympatické) postavy či dokonca (nejeden) vlastný jazyk a nenašla som vskutku nič, čo by mi prekážalo. Čo sa týka atmosféry, pre mňa to bolo akoby sa stretol LOTR, Hobbit a Ako vycvičiť draka - jednoducho to celé malo pre mňa taký cosy dobrodružný vibe plný útulna, ale i napätia a dobrodružstva. Navyše som teda aj vyronila nejaké tie slzičky, ktoré v rámci celkového zážitku autorovi odpúšťam, aj keď ma ich príčina vskutku zaskočila a zabolela... Takže zjednodušenie - ja som z knihy nadšená, úplne som si ju zamilovala a už sa neviem dočkať ďalších častí!

So sériou Habibi (a vlastne celkovo s tvorbou Baji Dolce) som sa stretla pred niečo vyše rokom a toto stretnutie bolo pre mňa viac než príjemné. Z toho dôvodu som sa tešila, no zároveň bála pokračovania v knihe s názvom Candy. Ako sa ukázalo, opodstatnene - v oboch prípadoch... V prvom rade musím opäť raz zopakovať, že autorkin písomný prejav mi je nesmierne sympatický a veľmi dobre sa mi číta. Okrem toho ma Baja dokáže hneď zaujať a jej príbeh ma zas a znova okamžite pohltil. Výborne napísané postavy (hlavné i vedľajšie!!), skvele vybudované prostredie deja, no a tá atmosféra: #chefskiss Neskutočne ma zaujal Dorianov backstory, ktorý celému príbehu dodal podstatnú hĺbku, avšak... som asi predsa čakala trochu viac. Viac akcie, viac deja, viac spicy scén, silnejšie vyvrcholenie, hlbšiu zápletku. Jednoducho som mala pocit, že slow burn je až príliš slow a že väčšina príbehu sa až priveľmi sústredí na všetky ostatné postavy, než tie dve hlavné. Vlastne som tak trochu mala pocit, že v tejto knihe sú len postavy a nie je medzi nimi žiadna výrazná hierarchia. Z môjho pohľadu bola väčšina knihy - i keď objektívne dobre napísanej - spojením viacerých medzi scén, ktoré nás doviedli k záveru, v ktorom sa v konečnom dôsledku tiež až tak veľa neudialo. Každopádne mám ale pocit, že napriek tomu bude tento príbeh predsa len nakoniec podstatný a poslúžil ako slušná predpríprava finále série. Teda aspoň v to dúfam...

Ako sa mi prvá kniha série pozdávala, tak toto bola úplná bomba! Ešte lepšia zápletka, ešte lepšia dynamika, ešte lepší spice a aj humor mi viac sedel do môjho vkusu. Bola to moja prvá skúsenosť s fake marriage a forced proximity trope súčasne v jednom príbehu a zrejme som objavila svoj nový obľúbený podžáner romantických kníh. Musím teda síce opäť vyzdvihnúť fakt, že je to klasická Teagan, čiže v príbehu nie je žiadna brutálna dráma, zato je to veľmi príjemné, vtipne oddychové čítanie, ktoré mi naozaj dobre padlo. Hlavné postavy Ryan a Adrian sa mi spolu veľmi páčili a byť chvíľu pozorovateľom ich vzťahu (z veľmi dobre podaného dual POV) ma nesmierne bavilo a naozaj som si to užívala. Navyše bez nátlaku priznávam, že som sa teraz už riadne namotala na túto sériu a i keď ma ešte len čaká tretie pokračovanie, veľmi dúfam, že vydavateľstvo bude vydávať aj zvyšné časti a to tak, že čím skôr!

Pukom do srdca bol môj prvý hokejový román a musím povedať, že nie som sklamaná. Bavila ma zápletka aj autorkin typický štýl a humor, vďaka ktorým bol celý príbeh veľmi príjemným, ľahkým čítaním. Som rada, že Teagan zostala verná dopisovaniu si a čiastočne bola teda aj táto kniha epistolárnym románom, ktoré mám vcelku rada. A keďže som fanúšičkou jej série Texting, osobne ma potešilo aj prepojenie na postavy z nej prostredníctvom Shepa s Denver a Zacha s Deliou, ktorí sa v deji mihli ako extra vedľajšie postavy. Kniha je skôr romantika, no nájdete v nej aj nejaký ten spice (no nič extra výrazné). Celkovo mal dej dynamiku, zápletka v ňom nebola nejak extra dramatická a keď to vezmem "kolem a kolem" kniha sa mi páčila, rada som ju čítala a teším sa na ďalšie zo série. 4,5/5

Túto knihu som si kupovala chvíľu po vydaní, čiže nejaký ten mesiac predtým, ako nás Matthew opustil. Myslím si, že keby som ju čítala za jeho života, mala by na mňa celkom iný dopad - ale nie veľmi. Ak sa na knihu ešte len chystáte, nečakajte len ťažké a temné momenty, i keď ich tam je (na jedného človeka) viac než dosť. Ja som sa pri niektorých pasážach vedela aj zasmiať, čo bolo viac než osviežujúce. Čo ma ale veľmi zasiahlo, sú 2 veci: 1. nečakala som, že samu seba uvidím v toľkých pocitoch, ktoré prežíval, i keď tie moje a jeho boli v inom období, veku a pri iných okolnostiach, mnohokrát som mala pocit, že niekto píše o mojej duši a MNOHOKRÁT som sa pozastavila nad tým, ako Matty pomenoval pocity, ktoré v sebe už dlho nosím bez mena. Ďalej to nerozvádzajme (ale pre váš pokoj, moja choroba je iná než tá jeho)... A 2. ako veľmi sa zmenilo moje vnímanie Matta ako človeka a verejnej osoby ale tiež Chandlera ako postavy. Vždy pri podobných príbehoch si veľmi intenzívne uvedomím, v akej bublinke vlastne žijem a ako intenzívne uplatňujem heslo "podľa seba súdim teba" na každého, koho stretnem či už osobne alebo prostredníctvom nejakého média. Som však toho názoru, že táto kniha bude akokoľvek prínosná najmä (ak nie len) pre tých, ktorí Mathhewa poznajú ako herca a sú aspoň trochu fanúšikmi, pretože nazerať na jeho príbeh optikou nezainteresovaného pozorovateľa by mohlo vypáliť trošku nešťastne. Prosím, berte na vedomie, že v mojom hodnotení nijako nezohľadňujem príbeh samotný, pretože si myslím, že nie je možné hviezdičkami ohodnotiť život iného človeka. Moje hviezdičky sú v tomto prípade venované čisto len formálnej stránke, ktorá za mňa nebola úplne dobre uchopená a neublížilo by jej trošku viac editorskej činnosti - ak už na nič iné, tak na odstránenie zbytočných opakovaní a málinko zmätočného skákania po časovej linke, v ktorej som sa občas dosť strácala.

Takže... nádych - výdych. Nebudem klamať, na prečítanie tejto knihy som sa nechala zmotať online hypom a najmä videami na TikToku patriacim k druhej knihe série, no keďže som to ja, musela som začať od začiatku. A dnes možno bude trochu viac spoilerov než bežne v mojich recenziách... Celý ten grumpy - sunshine alebo black cat - golden retriever energy plot s hlavným mužským hrdinom, ktorý je neodolateľne sexy, nebezpečný a miliardár ma buď už prestal baviť alebo to v tomto prípade bolo uchopené až priveľmi prehnane - to akosi v sebe neviem úplne upratať. Rovnako mi prišiel dosť prehnaný kamarátsky štvorlístok Ava - Bridget - Juls - Stella... jednoducho jeden veľký vyumelkovaný katalóg dokonalosti, ktorý bol už pre mňa trochu priveľa. ďalšia vec, ktorá mi celkom nesedela bol vzťah Avy a Alexa, ktorý zrazu vystrelil z 0 na 120, teda z "whatever" na "you're mine" rýchlejšie než lusknutím prstov. Plus teda spicy scény boli pre mňa tiež akési #meh Na druhej strane mi ale veľmi sadol celkový štýl autorky rovnako ako aj tá backstory/NCIS zápletka, ktorá ma vcelku bavila, takže to pre mňa nebolo až také veľmi presladené a umelo dokonalé. PS: ak mi prislo straaaašne cringe, keď Christian vo 50 shades hral na klavír a spieval prakticky v súkromí, Alexovo verejné spevácke vystúpenie bolo pre mňa temer utrpením a som vďačná, že celý popis tejto scény bol tak stručný. Nemôžem povedať, že by som pri čítaní vyslovene trpela, väčšinu času som si čítanie príbehu ozaj užívala, ale nemala som z nej zase až taký WOW zážitok. Ako oddychovku ale určite odporúčam.

Až po otvorení knihy doma a prečítaní pár slov o autoroch som sa dozvedela, že film bol prvý - s týmto sa stretám málokedy, no napriek tomu som sa rozhodla najprv čítať a až potom si prípadne pozrieť film. Vďaka (alebo kvôli?) tejto informácii som počas čítania bola asi (ne)málo zaujatá a už som vo viacerých scénach veľmi cítila a vnímala, že išlo o prepis a prepracovanie niečoho, čo bolo najprv vizuálne. A teraz malý spoiler alert: čakala som rozvinutie príbehu, ktorým bol popretkávaný film prostredníctvom Willyho spomienok, teda jeho detstvo s otcom, no stretla som sa niečím úúúplne iným. Viac vám prezradiť nechcem, no bola som vcelku prekvapená, rovnako aj z toho, že tento nový príbeh skôr nadväzoval na knižnú verziu, než tú filmovú. Sám osebe je ale Wonka zujímavý, zábavný a príbeh ako taký sa mi vcelku páčil, i keď v ňom bolo viacero predvídateľných situácií. V knihe veeeľmi oceňujem jeho originálne, nevšedné a zábavné grafické spracovanie čo sa textu týka, i keď mi do očí udrelo viacero chýb, preklepov a zlých či chýbajúcich čiarok (ale to je už moja študijná deformácia). ? 3,5/5