

Moje knižné darčeky Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilNajhoršia kniha, akú som kedy čítala, očividne nie som typ čitateľa na teenagerské romány, ani Kto chytá v žite ma nechytilo. V knihe mi vadili časté vulgarizmy a celkovo dej bol len o tom, ako sa opíjali, chodili na zábavy, do školy a aké robili huncúctva. Kniha mi žiaľ nič nedala, aj keď je dej taký, aký je. Odporúčam čitateľom, ktorí zažili pravý nefalšovaný či stredo alebo vysokoškolský život na internáte, táto kniha vám ho milo pripomenie.
Pozor, hodnotenie obsahuje spoiler. Kniha bola pre mňa nudná, nezáživná, nudnosť príbehov posilnil slovenský preklad. Za najhodnotnejšie kapitoly knihy považujem kapitolu o snažení párov mať dieťa a kapitolu o výchove viacerých detí s otázkou, či bude mať žena svoje deti rovnako rada. V knihe ma pobavil jediný príbeh a to rozprávanie mladého otca o výchove svojho dieťaťa. Žiaľ, knihu som mala problém dočítať.
Neuveriteľné a zároveň krásne posolstvo príbehu pani Anity, ktoré je potrebné šíriť ďalej. Kniha má ľahký štýl rozprávania, miestami mi bolo autorky trochu ľúto. Bolo mi cťou si túto knihu prečítať, ako tu už bolo uvedené, kniha odhaľuje skutočnú podstatu našej existencie.
Páčila sa mi menej ako iný titul z tejto série Nájdi svoje šťastie. Cieľom knihy nám asi bolo ukázať, že všetko zlé je na niečo dobré a napriek nepriazni osudu treba bojovať až do konca. A že pozitívnym nazeraním a prístupom nebudú tie zlé veci pre nás až také zlé.
Pozor, hodnotenie obsahuje spoiler. Kniha sa mi veľmi páčila, ukazuje nám, že šťastie je o našom postoji rozhodnúť sa byť šťastný a že šťastie spočíva v každodenných maličkostiach, vďačnosti a z toho, aby sme si vzali zo zlej a nepriaznivej situácie to najlepšie. Odporučila by som ju čitateľom, ktorí sa ešte len zoznamujú s príbehmi zo Slepačej polievky a s knihami zameranými na osobný rozvoj. Jediným mínusom knihy je veľa tlačových chýb v prvých dvoch kapitolách, ktoré môžu pri čítaní pôsobiť rušivo. Napriek tomu som vďačná, že som si ju prečítala a budem sa k nej stále vracať.
Táto kniha vystihuje pravidlo Menej je viac. Veľmi rada som si ju prečítala. Odporúčam vám tiež ďalšiu knihu od tohto autora Vrchy a údolia.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po dočítaní poslednej strany mám z tejto knihy zmiešané pocity. Je ťažké vžiť sa do situácie hlavných hrdinov po zážitku, po ktorom netúži nik z nás. Dej mi v úvode pripomínal príbeh únosu Natashy Kampuschovej, v závere autorka spomína, že sa ním sčasti inšpirovala. Bolo zaujímavé čítať "myšlienkové pochody" 5 - ročného chlapca, na jednej strane vyspelého, ale zároveň citlivého a pripútaného na jednu osobu. Kniha sa čítala ľahko a rýchlo, za jej najzaujímavejšie časti považujem priebeh úteku a vyslobodenia a zafarbovanie informácií médiami. Kniha je dobrá, ale čakala som viac, pripadalo mi, že myšlienky hlavného hrdinu sa viackrát opakovali a niektoré pasáže boli zbytočne rozťahané. V knihe mi chýbala časť, v ktorej chlapec pokračuje v úspešnom začleňovaní do spoločnosti chodením do školy a nadväzovaním nových priateľstiev. Kto vie, je možné, že autorka napíše pokračovanie. :)
Vo formičke. To je ten typ splynutia, keď si pritúlite druhú bytosť chrbtom k svojmu telu. Schúlite ju tak do seba, uzavriete v objatí niekde tam, kde sa telá dotýkajú celým povrchom. Ako vlhký piesok, ktorý deti naberajú do formičiek a vzápčtí vyklápajú vytvarovaný.
