

Prečítané v 2025 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilŠtudentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).


Prečítané v 2025 

Adamova knižnica - Adam chodí do školy 

Prečítané v 2024 

Prečítané v 2023 

Adamova knižnica - čo ho baví ako predškoláka 

Adamova knižnica - najmilšie knihy vo veku 3+ 

Adamova knižnica - topky pre batoľatá a prvé čítanie 

Adamova knižnica - najlepšie prvé knihy 

To najlepšie, čo som prečítala 

Prečítané v 2022 

Prečítané v 2021 

Prečítané v 2020
Počas čítania som sa neubránila pocitu, že je to trochu ako My deti zo stanice Zoo len pre súčasnú generáciu. Mladí ľudia, komunita, nie vždy funkčná rodina, drogy, ulica, kriminalita... Když nám bylo míň je po jazykovej stránke dosť náročné čítanie a mne ani ten slovníček na konci nestačil. Je to mixnuté rodnými jazykmi potomkami prisťahovalcov, ktorí už po nórsky vedia i jazykom ulice a slangom (a prekladať to musela byť obrovská výzva). Skrátka sociolekt, ktorý dá nezainteresovaným zabrať.
Krátke zápisky, skoro ako statusy, myšlienky v denníku alebo poznámky v mobile. Veľmi surové až smutné čítanie. V pozadí rozprávania veľmi cítiť, ako dospievajúci chalani chcú (a potrebujú) svoje miesto v rodine, vo vzťahu, v partii a samozrejme v spoločnosti, do ktorej sa ich rodičia prisťahovali. Oni sa už v Nórsku narodili. Z domovskej krajiny rodičov sú ďaleko a v novej ich úplne neprijali. Tie rozdiely sú obrovské a aj na tak malom rozsahu knihy jasne pomenované. Ich bratskej spolupatričnosti som rozumela.
A rozumiem aj, prečo kniha v Nórsku vzbudila taký ohlas. Nie je to čítanie pre každého, už len pre zvolený štýl. A téma nie je nijak prevratná. No je to veľmi súčasné a naliehavé čítanie, ktoré môže rozprúdiť diskusiu a ukázať aj iný pohľad.
Pri čítaní som si hovorila, že toto je naozaj dobrá kniha. Pár dní po dočítaní si hovorím, toto je jedna z najlepších kníh. Rozprávanie muža - spisovateľa, ktorý spomína na krátky milostný románik, ktorý ale oboch aktérov zasiahol viac, ako si vtedy dokázali priznať. A možno to aj tušili, len tú hĺbku ešte nedokázali pomenovať nahlas, pretože doba bola aká bola a oni žili tam kde žili.
Píše sa rok 1984, Philippe a Thomas majú sedemnásť rokov, chodia na rovnakú strednú školu do posledného ročníku a žijú v malom meste, kde svoju náklonosť nemôžu dať nijako najavo. Zažijú ale spolu výrazný, hoci tajný polrok, kým sa ich životy v lete nerozdelia. Philippe z pozície dospelého a úspešného spisovateľa spomína nie iba na tento polrok, ale aj čo po ňom nasledovalo.
Trochu mi to pripomenulo Madisonské mosty, trochu Můj policista, trochu aj iné lovestory. Nech těch lží je dostatočne krátke, intenzívne a pútavo dobre napísané, aby v čitateľovi rezonovalo ešte veľmi dlho. A ak si v knižkách zvýrazňujete pekné či zamysleniahodné pasáže, tak tu ich nebude málo.
Možno mu pomohlo, že dostal nové meno, mohol sa tváriť, že je úplne iný človek.
