Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
4,5*
Po tejto knihe som pokukovala už od kedy vyšla. Severské krimi či trillery sú tou mojou šálkou kávy, ktorú rada vyhľadávam. Vždy ponúkajú zaujímavú zápletku zasadenú do mrazivého a chladného prostredia severu. Inak tomu nebolo ani pri tejto knihe. Niet úniku bolo mojím prvým stretnutím s autorkou, ale určite nie posledným.
Príbeh je rozprávaný v dvoch časových a dejových líniách, teda PREDTÝM a POTOM. V tej predtým sledujeme Soldís, ktorá prijala miesto pomocníčky u rodiny, ktorá žije na odľahlom statku. Po bolestivom rozchode dúfa v nový začiatok. Verí, že na tomto mieste si bude pomôcť premyslieť čo od života chce a ako to bude ďalej vyzerať. Spočiatku všetko vyzerá dobre, no postupne začína mať pochybnosti o tom čo sa tam deje. Neuvedomila si, že sa stala súčasťou chorej hry jedného šialenca. Hry, z ktorej Niet úniku. V linke zo súčasnosti zase sledujeme následky brutálneho činu, ktorý sa na statku odohral a jeho vyšetrovanie. Týr sa spolu s jeho kolegyňou Karolínou snažia rozlusknúť pravdu o tom čo sa na statku naozaj stalo. Aby to dokázali budú musieť rozpliesť poriadne zamotanú sieť tajomstiev.
Kniha ma chytila už od prvej strany hlavne zápletkou a samotnou atmosférou. S čím som však trochu zo začiatku bojovala bolo pomalšie tempo a všade prítomné opisy, ktoré išli aj cez viacej strán a ktoré mali slúžiť na vybudovanie atmosféry. Čo autorke určite vyšlo a atmosféra bola naozaj silná a mrazivá. Na istých miestach by ich však stačilo trochu skrátiť a potrebný efekt by bol stále zachovaný. Hold mám občas radšej rýchlejšie a údernejšie tempo rozprávania.
Niet úniku má skvelo vymyslenú a vystavaná zápletku, ktorá postupne graduje a graduje aj vďaka desivej a nepríjemnej atmosfére, ktorú autorka vytvára už spomínanými opismi. Tak ako má príbeh pomalší začiatok a rozbeh, tak to postupne to všetko začína naberať na obrátkach, atmosféra hustne a stupňuje sa každou stranou. Čo sa určite vydarilo a čo výborne dotvára celkové rozprávania príbehu sú už spomínané dve časové a dejové línie. V každej z nich teda sledujeme príbeh v inej fáze. V minulosti sledujeme ako k veciam došlo. Táto linka sa neskutočne vydarila. Človek nevedel komu a čomu môže veriť, čo je ešte pravda a kedy sa s ním už pohráva jeho fantázia pod vplyvom toho všetkého. To všetko vyvrcholilo v tragickom a drastickom finále.
V prítomnosti zase sledujeme následky toho čo sa stalo. Týr s Karolinou postupne rozpletajú sieť tajomstiev a klamstiev, ktoré sú za touto strašnou tragédiou. Objavujú sa nové odhalenia, stopy, zvraty, ktoré dávajú zmysel vďaka linke PREDTÝM. Príbeh sa v oboch linkách krásne zamotáva a stupňuje. Človek si postupne skladá celkový obraz o tom čo sa naozaj stalo, prečo a ako k udalostiam vlastne došlo. Na záver to všetko v oboch linkách vygraduje a vyvrcholí vo finále kedy sa celá táto sieť tajomstiev rozpletie, všetko do seba zapadne a dá zmysel. Počas čítania vám napadajú rôzny páchatelia. Ako príbeh plynie a prichádzajú ďalšie a nové zvraty vaše typy skáču z postavy na postavu. Môžete si myslieť, že viete kto za vraždami stojí ale rozuzlenie si určite netipnete. Teda aspoň mne ten posledný doťuk nedošiel.
Poslednou z vecí, ktorá napomáha knihe aby sa tak dobre čítala sú postavy. Človek nevie komu veriť, každá z nich má svoje tajomstvá a niečo zamlčuje. Samozrejme ako je to už zvykom pri tomto žánri aj vyšetrovatelia majú svoju minulosť a jazvy, ktoré si z nej nesú. V tejto časti autorka sústredila pozornosť na Týra, ktorý nečakane objaví pravdu o svojej minulosti. Tá však nemusí byť taká aká sa zdá a podľa konca to vyzerá, že sa jej autorka ešte povenuje. Som teda zvedavá ako to zapojí do ďalších kníh.
Ak nad knihou váhate a rozmýšľate tak ako kedysi ja, určite po nej siahnite. Neoľutujete. Čo dostanete je skvelý krimi triller, ktorý sa s vami pohrá od prvej strany po poslednú. Dostane príbeh so skvelou zápletkou a mrazivou až desivou atmosférou. Ja sa určite teším na ďalšiu časť.
Angela Marson je jedným z mojich objavov za tento rok a jej sériu s Kim Stone hltám časť za časťou. Je to presne ten štýl krimi, ktorý mi sedí a ktorý si vždy rada prečítam. Má zaujímavú hrdinku, ktorá nemá možno najpríjemnejšiu povahu ale je naozaj dobrá v tom čo robí a každý prípad má zaujímavo vyskladanú zápletku, ktorá má drží v napätí od prvej strany po poslednú. Zmiznuté dievčatá sú už treťou časťou z tejto série a ja som bola zvedavá pred aký prípad postaví autorka Kim s jej tímom tentoraz.
Kim tentoraz stojí pred naozaj ťažkým prípadom. Niekto uniesol dve malé dievčatká. Únosca hrá zvrátenú a chorú hru s rodičmi, keď od nich chce aby povedali na akú sumu si cenia svoje dieťa, koľko sú ochotní zaplatiť za to aby sa vrátila domov. Pozor, má to však háčik. Vrátiť sa môže len jedna z nich. Únos dievčat pripomína prípad spred roka. Vtedy sa však vrátilo len jedno z nich. Kim síce nemá skúsenosti s takýmto typom prípadov, toho sa však ujme po tom čo o ňu požiada matka jedného z dievčat. S Kim majú totižto spoločnú minulosť. Kim sa rozhodne, že urobí všetko preto aby ich obe vrátila bezpečne domov. Podarí sa jej to? A ako moc dovolí aby sa jej prípad dostal pod kožu?
V Zmiznutých dievčatách sme znova dostali zaujímavý prípad. Tentoraz nešlo o žiadneho zvráteného a šialeného vraha ale o únos dvoch malých dievčat. S dňom keď ich uniesli začala pre Kim a pre ostatných hra s časom. Na prípad je uvalené informačné embargo a preto sú na jeho vyriešenie sami. Nemôžu požiadať o pomoc verejnosť a aj pri vypočúvaní si musia dávať pozor aby nič neprezradili. Pátranie je preto o to ťažšie. S každou hodinou keď sú dievčatá preč atmosféra stúpa a napätie medzi rodinami rastie viac a viac. Napomáhajú tomu aj správy od únoscov, ktorých cieľom je vraziť klin medzi rodinami, ktoré mali medzi sebou tak dobré vzťahy. Už len čakáte kedy kto buchne. V tejto knihe sa autorka pohráva teda s myšlienkou ako isté okolnosti vplývajú na naše správanie. Ako človek reaguje pod naozaj extrémnym tlakom. Zachováme si svoju tvár alebo podľahneme a niečo v nás preberie kontrolu nad situáciou a tým čo sa deje?
Angela Marson to vie. Zmiznuté dievčatá sú síce len mojou štvrtou knihou od nej, ale už teraz viem, že štýl, ktorým píše mi sedí ako riťka na šerblík. Krátke kapitoly, ktoré nútia čitateľa otáčať stránku za stránkou aby zistil ako to celé a ako to dopadne. Vie ako pracovať s celkovou atmosférou a tempom v príbehu. Čitateľa hodí do príbehu hneď. Kniha si tak drží šialené tempo hneď od prvej strany. V pár momentoch dovolí autorka postavám na chvíľu vydýchnuť a nabrať nové sily. Je to však len ticho pred búrkou kedy pred postavy autorka hodí ďalší zvrat a znova to celé rozvíri. Nie raz budete mať počas čítania zimomriavky. Veriť nemôžete nikomu, neviete kto za tým všetkým je. Záverečné odhalenie bolo naozaj vydarené, ani neviem či mi daná postava niekde počas čítania napadla.
Ak hľadáte nejakú novú krimi sériu do ktorej by ste sa pustili určite siahnite po Angele Marson a jej sérií o Kim Stonovej. Vonku je už zopár častí, takže o čítanie na nejakú dobu budete mať postarané.
Túto knihu som registrovala už istú dobu. Niečo ma k nej ťahalo a vedela som, že si ju chcem raz prečítať. Tým dupľom ten pocit vzrástol, keď som tento rok objavila autorkinu tvorbu. Už to chcelo len ten správny čas. A kedy je lepší čas na to ako počas adventu, však kniha sa volá predsa "24 dní do Vianoc". Knihu som čítala nezvyčajným spôsobom a to štýlom jeden deň jedna kapitola. A tak ako sa Nina postupne každým dňom zamilovávala do Dominika a Dominik do Niny, ja som sa zamilovala do tejto knihy.
Nina má v živote všetko. Má stabilnú prácu, v ktorej ju čaká povýšenie. Má priateľa, s ktorým hľadajú spoločný byt. Čo viac si môže želať. Nina však cíti, že nie je úplne spokojná s tým ako sa jej život vyvíja. Cíti, že niečo stratila. A to svoje staré ja, ktoré sa rozhodne nájsť. Preto si vymyslí vlastný adventný kalendár s 24 úlohami, ktoré bude plniť každý deň. Čakajú ju milé a veselé úlohy, ale aj tie ťažšie a vážnejšie. Jedno je však isté. Netradičný adventný kalendár s úlohami jej zmení život.
Knihy s vianočnou tematikou moc nečítam. Nie je to môj preferovaný žáner. Jediné čo dávam každý rok je čítanie Snehovej sestry a po tomto roku, k nej určite pribudne aj táto kniha. To čo som s touto knihou dostala bol dokonalý, krásny, vtipný ale aj smutný, silný a dojemný vianočný príbeh. Každá úloha je iná a prináša so sebou iné pocity. Človeka donúti sa na chvíľu zastaviť a popremýšľať nad tým všetkým, akoby to vnímal a riešil on. Akoby sa on postavil k danej úlohe. Jeden deň som sa smiala tak nahlas až mi tiekli slzy a druhý deň mi slzy tiež tiekli ale nie od smiechu. Úlohy sú teda plné lásky, priateľstva, sebahľadania, naprávania starých krívd, tolerancie, pomoci druhým, prekračovaní vlastných hraníc. Celé to teda pôsobilo ako vyrovnaný mix medzi vtipom, humorom a drámou.
Nina je správna hrdinka. Áno, nemusí svojou povahou sadnúť každému, ale mne sadla. Je správne trafená a plná energie, života. Len túto jej stránku u seba na chvíľu umlčala aby dostala očakávaniam jej okolia. Vďaka kalendáru ju však znova nájde. Na plnenie úloh však nebude sama. Hneď prvá úloha jej do cesty privedie priam dokonalého a božského Dominika. Ich príbeh sa tak tiahne počas celej knihy na pozadí jednotlivých úloh. Z dvoch cudzincov sa postupne stávajú priatelia a dokonca aj niečo viac. Nina sa o neho môže oprieť v najťažších chvíľach. Veľmi sa mi páčilo, že Ninine úlohy plnil svojím spôsobom aj Dominik.
24 dní do Vianoc sú dokonalou oddychovkou, ktorá vás naladí na Vianoce každým dňom o niečo viac. Zároveň vás donúti zamyslieť sa nad tým všetkým, nad sebou, nad vaším životom a okolím. Nie je to len plytký a gýčový vianočný príbeh, je to niečo viac. Je na každom z nás čo v ňom nájdeme a čo si z neho odnesieme.
4,5*
Dom so zlatými dverami je druhou časťou série Vlčí brloh, v ktorej nás autorka vezme do prostredia antických Pompejí a lupanária. Už prvá časť Vlčí brloh ma zaujala, pretože je to presne ten štýl kníh, ktorý mám rada. Preto som sa tešila aj na jeho pokračovanie. Rovnako ako prvá časť aj táto zaujme na prvý pohľad krásnou obálkou a oriezkou. Ale okrem vonkajšej krásy ponúka samozrejme znova aj silný a zaujímavý príbeh.
Z Amary sa stala slobodná občianka, má teda to po čom tak dlho túžila. Netuší však, že jej sloboda skrýva podmienky, ktorých porušenie ju o ňu môže ľahko pripraviť. Jej osud však tak stále leží v rukách jej mecenáša, ktorého možno nepozná tak dobre ako si myslela. A aj keď dvere lupanária nechala za sebou, jej minulosť ju stále doháňa a pripomína sa jej. Aj keď je slobodná, nezabúda na tie, ktoré tam musela nechať. Aby si udržala svoju slobodu bude musieť bojovať ešte viac ako doteraz. Podarí sa jej udržať jej novonadobudnuté postavanie a akú cenu bude musieť za to zaplatiť?
V príbehu sa posúvame o niečo ďalej. Tentoraz Amaru sledujeme už ako slobodnú občianku. Kým v prvej časti sme sledovali jej snahu o získanie slobody, tu sledujeme jej snahu o jej uchovanie. Jej boj a snaha o udržanie slobody so sebou prináša nové prekážky, ktoré bude musieť prekonať. Na jednej strane som občas mala pocit, že Amara so svojím osudom, s tým čo má bojuje, akoby išla proti tomu všetkému čo chcela a čo teraz má. Sama si to viackrát svojimi rozhodnutiami ohrozila. Nie všetky rozhodnutia, ktoré Amara urobila boli šťastné a namiesto toho aby jej priniesli tak vytúžený pokoj, spôsobili to, že sa do toho všetkého ešte viac zamotala.
Na druhej strane sa však tomu človek nemôže čudovať a to jej správanie sa dá istým spôsobom aj chápať. To čo má si chce udržať a preto musí byť o niečo viac vypočítavejšia a mať ostrejšie lakte, keďže to čo má je veľmi krehké. Zároveň nezabúda na svoje priateľky a chce pomôcť aj im a práve tu sa prejavuje tá jej dobrá stránka. Bohužiaľ akékoľvek city sú v tomto prostredí a v jej postavení vzácnou komoditou a ona by si však mala strážiť, chrániť a nedávať príliš najavo, aby toho niekto nevyužil.
Príbeh sa isto vyvíjal zaujímavými smermi. Celé to bolo spletité, zamotané, napínavé ale aj plné zvratov či zrady zo strany tých najbližších. Viaceré postavy sa konečne vyfarbili a ukázali svoju pravú tvár. Vzájomné vzťahy sa ešte viac preplietli, premiešali a prešli viacerými skúškami.
Elodie Harper znova vynikajúco zachytila atmosféru vtedajšej doby so všetkým čo k nej patrí. Tá na vás dýcha z každej strany. Z prostredia bordelu sme sa dostali do domov, víl obyčajných/ slobodných ľudí či tých vyššie postavených. Stále sú však teda badateľné rozdiely medzi životom tých bohatých a tých chudobných. Istotne má veľký rozprávačský talent, ktorým si získa čitateľov už od prvej strany.
Prvé dve časti tejto série som si užila a už teraz som zvedavá na to ako Amarin príbeh autorka uzavrie. Či sa dočká svojho šťastného konca. Zároveň sa blíži aj istá udalosť, ktorá Pompeje raz a navždy zmení, isté náznaky sa objavovali už v tejto časti.
Nimbus je druhou časťou zo série Žatva smrti. Už s prvou časťou autor poskytol zaujímavý náhľad na utopický svet, v ktorom ľudstvo dosiahlo svoj vrchol. Na všetko dohliada umelá inteligencia a smrť je v rukách Spoločenstva koscov. Nral Shusterman je pán a už v prvej časti nastavil vysokú latku. Nimbus ju nielen dorovnal, ale ešte aj prekonal. Kliatba druhý častí sa mu vyhla obrovským oblúkom.
Uplynul takmer rok od Konkláve, ktoré zmenilo životy Citry a Rowana. Z nej sa stal kosec Anastázia. Zvolila si zvláštny štýl kosenia, svojím obetiam dáva mesiac na uzavretie potrebných vecí a rozlúčenie sa. To však nie je všetkým po chuti. Predstavuje niečo totižto niečo nového a iného. Nový smer akým by sa mohlo spoločenstvo vydať. Rowan si zvolil osamelejší život a stal sa z neho samozvaný kat, ktorý vynáša rozsudky nad koscami, ktorí zabudli na to čím kosci majú byť a stali sa skazenými. Spoločenstvo koscov nie je teda také dokonalé akoby si jeden myslel a aj v ňom vládne korupcia a skazenosť. Sú tu kosci, ktorí sa za každú cenu držia starých tradícií a zvykom ale aj takí, ktorí síce predstavujú nový rád a ktorí sa vydávajú úplne iným smerom. Dva extrémy medzi, ktorými treba nájsť zlatý stred. Kto alebo čo ním však bude. Citra teda Anastázia je však len malý kosec na to aby to zvládla sama, aj keď práve ona môže byť tým dôležitým bodom, ktorý všetko zmení. Jej život je však v ohrození. Kto je za útokmi na ňu? Odpoveď sa môže pokojne skrývať aj vo vlastných radoch. Jediný kto by mohol ešte pomôcť je Nimbus. Ten však s koscami nekomunikuje a len sa prizerá. Dokedy sa však zvládne len prizerať na to ako dokonalý svet, ktorý vytvoril upadá?
Autor zobral príbeh a pozdvihol ho na ďalšiu úroveň. Presne vedel čo robí na každej strane a kam a ako ho chce posunúť ďalej. Čo kedy urobiť a čo kedy odhaliť. Druhá časť môže pôsobiť inak ako tá prvá. V tej sme sa so svetom a spoločenstvom koscov zoznamovali najmä z vonkajšej strany, tak ako sa Citra s Rowanom zúčastňovali výcviku a skúšok, ktoré mali rozhodnúť o tom kto z nich bude koscom. V tejto časti sme dostali pohľad zvnútra. Vidíme fungovanie či už koscov a ich spoločenstva alebo celkového sveta z iných stránok vďaka postavám, ktoré pribudli.
Zaujímavý náhľad do toho všetkého predstavuje aj Nimbus. Kým v prvej časti prechody medzi jednotlivými kapitolami tvorili rôzne zápisky z denníkov koscov, tu sú to vyjadrenia samotného Nimba, ktorý rozpráva o tom ako o tom všetkom zmýšľa, prečo vytvoril tie pravidlá. Nimba si neradno neobľúbiť, aj keď by človek občas za to jeho zmýšľanie najradšej zresetoval. Nimbus síce nemôže priamo do všetkého zasiahnuť, ale on si svoju cestu nájde. Tú predstavuje aj jedna z nových postáv, ktoré do príbehu pribudli a tou je Greyson Tolliver. Ten v tom celom ešte zohrá isto veľkú a dôležitú úlohu.
Čo viac povedať ako, že to bola jazda. Od začiatku do konca. Začali sme pomaly, miernym tempom, ktoré sa každou stranou zvyšovalo až vyústilo do skvelého konca. A ten teda bol famózny. Ja už po toľkých knihách, filmoch, seriáloch hovorím len jedno "neverím, že daná postava je mŕtva kým nevidím telo. A zas a znova sa mi to potvrdilo. Zmŕtvychvstanie tejto postavy stálo za to a vrátila sa naozaj vo veľkom. Posledné strany boli jedným veľkým masakrom. A to doslova. Bude zaujímavé sledovať ako sa to bude po tejto udalosti vyvíjať ďalej.
3,5*
Túto sériu som začala čítať s nulovými očakávaniami. Dostala som nakoniec ale celkom príjemnú, milú a nenáročnú sériu, ktorá síce zaujala ale nebola som z nej odvarená. Aj napriek tomu som si jej čítanie užila. Kliatba pravej lásky je treťou a záverečnou časťou tejto série. Bohužiaľ za mňa osobne ide o najslabšiu časť. Záver nebol taký silný a veľkolepý a nevyužil poskytovaný potenciál ako som čakala, ale viac nižšie.
V príbehu znova plynule nadväzujeme na koniec predchádzajúcej časti. Evangeline našla svoj šťastný koniec v náruči krásneho princa. Za svoje šťastie zaplatila totižto veľkú cenu. Cíti, že niečo nie je v poriadku. Len si nedokáže spomenúť na to čo je to. Dokáže ešte raz znova prekonať prekážky a nájsť svoje šťastie s jej pravou láskou? Jedno je však isté tak ľahké to nebude.
Po twiste na konci druhej časti som bola zvedavá ako sa s tým bude autorka ďalej pracovať. Už od prvej strany som mala pocit, že táto časť pôsobí inak. Niečo mi na nej chýbalo. Nebolo to vyslovene zlé, ale na druhú časť, ktorá bola vynikajúca, sa to nechytalo. V druhej časti si autorka prichystala pôdu pre toľko vecí, ktoré mohla v tejto časti ďalej rozvinúť ale nič z toho. Na všetko ostatné z predchádzajúcich častí sa bohužiaľ akoby zabudlo alebo to bolo vysvetlené len tak aby sa nepovedalo. Z toho čo je za bránou autorka robila prvé dve časti veľké a potenciálne nebezpečenstvo, z ktorého v tejto časti nebolo takmer nič. Čo je škoda keďže na tajomný rod Valorovcov som bola asi najviac zvedavá . Práve v nich sa skrýval obrovský potenciál, ktorý keby autorka využila, tak to má iné grády. Teda trochu tam postrašili isté postavy, sem tam zasiahli do deju a koniec. Autorka sa však rozhodla vydať iným smerom, takým tým rozprávkovejším a romantickejším. A tak bola táto časť už len akoby o tom aby Evangeline s Jacksom našli svoje šťastie a porazili kliatbu lásky.
Na poslednej časti bola cítiť absencia dvoch vecí. Tá prvá bola chýbajúca naivita a tuposť Evangeline, ktorá sa konečne správala normálne, čo je pozitívum. Už tam nestále len ako dievčina, ktorá čaká až ju niekto zachráni ale zobrala veci do vlastných rúk a niečo robila. Konečne prešla tým vývojom, ktorým mala prejsť už dávno. Tá druhá absencia je ale negatívum. V tejto časti totižto bolo minimum Jacksa, ktorý v príbehu chýbal a bolo to cítiť. Akoby po tom čo nám v druhej časti autorka odhalila jeho pozadie, už nevedela čo viac s ním. Keď sa objavil akoby to nebol ani on. Čo síce malo svoj dôvod, no aj tak.
Áno bolo to krásne ukončenie celého príbehu, ale nemôžem si pomôcť, aspoň na mňa to pôsobilo tak prázdno, nijako a uponáhľane. V jednu chvíľu sa nedialo takmer nič a potom zase príliš veľa. Záver nebol vyslovene zlý, práveže naopak, ale aj tak sa nedokážem zbaviť pocitu, že prišiel až moc rýchlo. Proste šup šup aby to autorka rýchlo uzavrela, čo tam po nedoriešených veciach.
Ak by som to mala uzavrieť a zhodnotiť celé, tak isto išlo o celkom príjemnú sériu, ktorá svojím príbehom neurazila. Po celý čas to bolo milé, rozprávkové, romantické a jednoduché. Iné od toho asi nečakajte. Pozornosť je skôr venovaná ten romantickej linke a boji za pravú lásku, ako nejakému prepracovanému svetu, ktorý tu je ale len tak na dotvorenie atmosféry. Takže ak hľadáte niečo jednoduchšieho pričom sa nebudete musieť nejak zamýšľať ale skôr si chcete užívať príbeh, tak siahnite po tejto sérií.
3,5*
Táto séria predstavuje pre mňa príjemnú, nenáročnú a vtipnú oddychovku, po ktorej raz za čas rada siahnem. Viem, že sa nad príbehom nebudem musieť nejak hlbšie zamýšľať a čítať medzi riadkami, proste si budem len užívať daný moment, otáčať stránku za stránkou a usmievať sa pri tom ako slniečko. Na trestnej lavici je už štvrtou časťou v poradí zo série Carlina Comets, vedela som teda do čoho idem a znova som dostala to čo som od knihy čakala. Musím priznať, že predchádzajúca tj. tretia časť ma zatiaľ bavila asi najviac. Ale tejto sa k nej podarilo priblížiť.
V tejto časti prišiel rad na Smitha, jedného z najstarších hráčov aby aj on našiel konečne svoje šťastie v živote. Tým by mala byť od neho o 10 rokov mladšia Emília, ktorá pracuje pre tým ako manažérka pre sociálne siete. O to ako ich to k sebe ťahá sa už presvedčili pred pár rokmi, odvtedy si však zakázali jeden na druhého myslieť a vyhýbajú sa si navzájom. Vzťahy na pracovisku sú totižto zakázané a oni spolu nemôžu byť. Teraz však musia spolu pracovať. Zvládnu to? Odolajú tomu čo medzi nimi je alebo znova podľahnú vzájomnej príťažlivosti? Zvolia si šťastie a lásku či kariéru?
Zápletka nie je nijak komplikovaná a príbeh je v podstate veľmi jednoduchý. Príbeh Smitha a Emilie bol už naznačený v predchádzajúcej časti, kde sme dostali jemné náznaky toho, že sa medzi nimi niečo stalo a celý sme ho ešte nepoznali. Táto časť sa odohráva viac-menej rovnobežne s tou treťou a tak sledujeme aj Lowella s Hollis z druhej strany. Tentoraz taký ten hlavný tróp, tému predstavuje vekový rozdiel medzi našou dvojicou, ktorý bol v ich prípade 10 rokov, čo nebolo až také strašné a človek to až tak nevnímal.
Celé to bolo znova milé, vtipné ale samozrejme aj horúce. Chémia medzi Smithom a Emiliou bola neskutočná a to napätie istého druhu by sa medzi nimi dalo priam krájať. Obidvaja boli príjemnými postavami, ktoré stáli nohami na zemi ale boli osamelí. Obidvaja práci obetovali viac než dosť. Teraz prišiel čas aby si dovolili byť šťastnými. Bolo príjemné sledovať ich cestu, to ako sa zbližujú, hľadajú sa a volia si ďalšie smerovanie v ich živote. Človek len čaká na ten moment kedy sa to na chvíľu zkomplikuje, ale našťastie sa všetko vyrieši tak ako má.
Samozrejme by sa to nemohlo zaobísť aj bez ostatných hráčov a ich polovičiek. Vidno tak tú súdržnosť a priateľstvá v tíme. To, že aj keď majú každý z nich vlastný život, stále sú jedna veľká rodina. Objavili sa tu aj menšie náznaky toho na koho ďalšieho by mohla byť zameraná piata časť a ja už sa teraz teším.
Autorkin štýl písania mi sadol a ja vždy rada siahnem po jej knihách ako som už spomínala. Píše ľahko s vtipom a jej knihám nechýbajú aj láska, vzrušenie. Ak hľadáte nejakú oddychovku, určite siahnite po oboch jej sériách, ktoré u nás vyšli.
Mám rada knihy, ktoré sa zameriavajú na nejaké miesto a k udalostiam, legendám, ktoré sa k nemu viažu. Povesť o Deviatych krížoch som nepoznala a ani som si ju pred čítaním knihy nevygooglila. Chcela som ísť do toho s čistým štítom ako sa hovorí. Zároveň to bolo mojím prvým stretnutím s autorovou tvorbou. Na moje potešenie som dostala príbeh, ktorý ma zaujal už od prvej strany a ja som otáčala stránku za stránkou aby som zistila čo sa tam vraj pred mnohými rokmi udialo.
V príbehu sledujeme dve roviny. V prítomnosti je to príbeh Adama a jeho rodiny, ktorí sa vybrali na výlet do zoo v Brne. Adam ako milovník povestí a záhad sa im rozhodne povedať príbeh o jednom mieste neďaleko Brna, na ktoré by sa tiež chcel ísť pozrieť. Na tom mieste je pri ceste vysadených deväť krížov. Kto a prečo ich tu vztýčil, čo sa na tomto mieste vlastne odohralo? O tom práve hovorí dejová linka v minulosti, v ktorej sledujeme mladého obchodníka Petra, ktorého osud zanesie na jeden statok v Hlubokom, kde spozná mladú Miladu. Ich láske však niekto nepraje.
Už len samotná anotácia znie zaujímavo. Takéto príbehy ja môžem. A ešte mám radšej keď je to celé zabalené do takej tajomnej a napätej atmosféry, kde si človek nemôže byť istý pravdou viď Karika a jeho knihy, či naposledy Ignis Factuus. Autor Roman Kulich ide na to trochu inak. Namiesto toho aby rozprával mrazivý príbeh zo súčasnosti, ktorý sa viaže k istým nevysvetliteľným javom z daného miesta, sa zameral na povesť, ktorá hovorí o vzniku tohto miesta. Stránku po stránke tak zisťuje čo sa na tomto mieste malo vlastne stať.
Časti v minulosti striedajú tie v prítomnosti. Spočiatku ma to trochu vyrušovalo čo bolo spôsobené najmä tým, že som nechápala aký zmysel majú. Čo ťahá Adama na toto miesto, prečo sa tam vlastne chce ísť pozrieť. Na konci to však do seba všetko pekne krásne zapadne a pred čitateľom sa tak odhalí krutá, smutná a tragická pravda, ktorá sa skrýva za oboma dejovými linkami. Ani jedno uzatvorenie som nečakala, najmä to pri Adamovi a jeho rodine.
Občas sa našli niektoré časti/ rozhovory, ktoré pôsobili ako výplň- opakovane sa v nich riešilo to isté a trvali zbytočne dlho. Ak si teda toto odmyslím, tak v konečnom dôsledku ma kniha príjemne prekvapila. Bolo to to čo mám rada, len v trochu inom šate. Takže ak máte radi knihy tohto typu určite Deväť krížov odporúčam. Kniha sa číta dobre a rýchlo.
Nehanbím sa priznať, že na túto knihu ma predovšetkým nalákali obálka s oriezkou, ktoré sú naozaj nádherné. Potom tu bola samozrejme anotácia, ktorá sľubovala zaujímavý a nevšedný príbeh. A nakoniec skúsenosti s autorovou tvorbou. Začiatkom roka som prečítala jeho Svetlo, ktoré nevidíme a vedela som, že určite siahnem po jeho ďalších knihách a tak prišiel rad na Mesto v oblakoch. Po jeho prečítaní ju s kľudným svedomím môžem zaradiť medzi moje top knihy za tento rok. Mesto v oblakoch je zvláštnou ale zároveň aj krásnou a čarovnou knihou s nie jedným silným príbehom, ale rovno troma. Nielenže sa v ňom spájajú tri zdanlivo nesúvisiace časové línie, ale zároveň je aj spojením rôznych žánrov
V príbehu sledujeme tri príbehy, z ktorých sa každý odohráva v inom čase. V minulosti sledujeme príbehy Anny a Omaira, ktorý každý zažívajú obliehanie Konštantínopolu z inej strany. V súčasnosti sa zase stretávame so starým mužom Zenónom, ktorý nacvičuje v knižnici hru s deťmi a s mladíkom Seyomorom, ktorý je nespokojný s tým čo sa deje so svetom. Svoju nespokojnosť sa rozhodne riešiť radikálnym riešením a v knižnici nastraží bombu. A potom je tu budúcnosť, v ktorej sa odohráva príbeh Konštancie, ktorá so svojimi rodičmi a ďalšími rodinami putuje vo vesmírnej lodi na nové miesto aby ho osídlili. Môže to vyzerať, že príbehy a postavy nemajú nič spoločného a predsa ich niečo spája. Tým niečím je komédia Mrakokukučkovo od antického autora Diogena. Každý z nich sa k nej dostáva v inej podobe a každému zmení a ovplyvní život istým spôsobom.
Ako som už spomínala Mesto v oblakoch v sebe nespája len tri rôzne časové obdobia, ale aj žánre. Raz je to historická dráma, potom magický realizmus, spoločenský román či scifi. Človek si povie, že takéto niečo spolu ani fungovať nemôže. Ale ono funguje a vytvára to tak niečo magického a čarovného. Niečo pri čom budete otáčať stránku za stránkou aby ste zistili ako sa postavy dostali tam kde sú, čo ich motivuje a čo s nimi bude. S postavami sa stretávame v istých momentoch v ich životoch. Potom sa vraciame o chvíľu dozadu a bližšie ich spoznávame. Minulosť strieda budúcnosť a tá zase prítomnosť. Neustále tak skáčeme medzi dejovými linkami a postavami. Vôbec však nerobí problém sa v tom všetkom orientovať.
Mesto v oblakoch v sebe nesie mnoho krásnych a silných myšlienok či posolstiev. Rieši aj vážne témy ako ekoterorizmus, orientácia, vojna, inakosť, postihnutie ... Ale všetko takým nenásilným štýlom, že to netlačí príliš na pílu a nesnaží sa vyvolať nejaké emócie za každú cenu. Sila autorovho štýlu spočíva v tom ako dokáže pracovať s ťažkými témami, ako dokáže vykresliť jednotlivé postavy a celkový príbeh.
Knihu môžem len a len odporúčať. Pod krásnou obálkou sa skrýva ešte krajší a silnejší príbeh, stačí sa začítať len do jeho strán a sledovať ako plynie.
Úplne iný príbeh je voľným pokračovaním série o Fabianovi Riskovi od Stafana Ahnhema. Pre mňa je prvým stretnutím s jeho tvorbou. To, že voľne nadväzuje na spomínanú sériu som zistila až neskôr, ale nevadí. Možno keby ju mám prečítané, som lepšie oboznámená s autorovým štýlom. Takto ma kniha na jednej strane zaujala anotáciou a príbehom. Na druhej mám však z toho celého na konci rozpačité pocity.
V jednom z hotelov v Štokholme dôjde k brutálnej vražde lifestylovej blogerky. Čo je za jej smrťou? Prípad začne vyšetrovať Malin. Tá má však vlastné vyšetrovacie metódy, ktoré sa nie vždy stretávajú s pochopením vedenia, čo vedie k problémom a napätým vzťahom. Jej šéf však prípad nepovažuje za prvoradý a chce sústrediť pozornosť hlavne na prebiehajúce vyšetrovanie obchodu s ľuďmi.
Už len anotácia sľubovala zaujímavý príbeh, ktorý má v sebe obrovský potenciál a v ktorom autor rozohral viacero liniek. Samotný námet, dejové linky za mňa fungovali na výbornú, mali v sebe niečo čím zaujali moju pozornosť. Bola som teda zvedavá na to ako sa to všetko bude vyvíjať a ako to do seba na konci zapadne. Autor dokázal v príbehu vytvoriť neskutočnú atmosféru, z ktorej mi občas naskakovala husia koža a ktorá ma neustále držala v napätí. S týmto som nemala najmenší problém.
Ten však prišiel pri tom ostatnom, najmä pri záverečnom rozuzlení, ktoré mi prišlo tak narýchlo a polovičato vyriešené. Bohužiaľ to za mňa teda celé skončilo akoby niekde na polceste. Prepojenie samotných liniek bolo také šup šup aby sa nepovedalo. Žiadne bližšie vysvetlenie toho prečo dotyčný robí to čo robí, aký má na to motív. Treba si to len vyčítať medzi riadkami. Žiadne poriadne vyšetrovanie, ktoré by ich viedlo od stopy k stope, od odhalenia k odhaleniu. Na jednotlivé stopy a odhalenia sa len sem tam akoby prišlo. Mnoho potenciálnych prepojení bolo naznačených, ale uzavreté boli veľmi rýchlo až povrchne. V konečnom dôsledku to nešlo až tak do hĺbky akoby si takáto vážna téma pýtala. Určite sa z toho dalo vyťažiť oveľa viac, len kniha mala prikrátky rozsah na to aby tomu tak mohlo byť. A pri tom ten potenciál tam na to bol.
Ako je to zvykom pri krimi, tak samozrejme hlavný hrdina, v tomto prípade hlavná hrdinka má samozrejme problémy tak ako v práci, kde bojuje so šéfom, ktorý ju nechápe, tak aj doma. Malin mi teda ako postava nesadla. Neskutočne sebestredná postava, ktorá videla len seba. Prípad si riešila sama, ona na všetko prišla, akoby nemala kolegu/ partnera. Na toho tak maximálne nadávala, lebo jej nesadol ani ten. Ostatné postavy tam boli akoby len do počtu.
Úplne iný príbeh bol mojou prvotinou od autora a aj keď mám z nej skôr rozpačité pocity, určite sa na neho nechystám zanevrieť a plánujem skúsiť aj jeho sériu s Fabianom Riskom.
