Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
3,5*
Prvá časť ma svojím spôsobom zaujala, aj keď som z nej nepadla na zadok. Príbeh mal v sebe potenciál a bola som zvedavá ako ho autorka ďalej rozvinie. Je však známe, že druhé časti sérií bývajú zradné. Buď autor bez problémov naviaže tam kde skončil a ďalej rozvíja potenciál príbehu a vytvorí tak dokonalé pokračovanie. Alebo to ostane niekde na pomedzí a z druhej časti je tak len vata medzi tou prvou a treťou. S kľudným srdcom môžem povedať, že som znova dostala príjemný, magický a čarovný príbeh, ktorý bol o kúsok lepší ako prvá časť. Možno by som dala aj vyššie hodnotenie, nebyť jednej veci, ktorá príbeh ťahala dole.
Druhá časť plynule nadväzuje na koniec tej prvej. Evangeline pochopila, že Jacks ju zradil. Po celý čas ju využíval na dosiahnutie jeho cieľov a len sa s ňou zahrával. Nechce mať s ním nič spoločné. Verí, že svojho princa zachráni aj sama. Znova sa však musí potykať s ďalšou kliatbu, resp. s kliatbami. Tu tentoraz niekto uvrhol na ňu a na jej princa. Ak chce prežiť, musí prísť na to ako ju odstrániť. Odpoveď sa môže skrývať za tajnou bránou Valorovcov a práve Evangeline by mala byť kľúčom, ktorý ju otvorí. Chce, nechce musí sa znova obrátiť na Jacksa aby jej pomohol. Dokáže Evangeline bojovať so svojimi citmi voči nemu a znova mu dôverovať? Zradí ju znova Jacks?
Príbeh si stále zachováva tú svoju čarovnú a rozprávkovú atmosféru. Hlavným motívom, ktorý všetko spája je hľadanie tej pravej lásky a svojho šťastného konca. No však cesta za tým nebude práve najľahšia a Evangeline bude musieť prekonať zopár prekážok. Jednou z nich sú aj samotné kliatby. Kliatba sem, kliatba tam, až som mala pocit, že lietajú z každej strany. Dalo by sa povedať, že sa toho v tejto časti udialo viac než dosť. A to teda dosť podstatných a dôležitých vecí, ktoré príbeh posunuli o niečo ďalej a poodhalili zas o kúsok niečo z celkovej zápletky. Stále však nevieme všetko, aj keď k pravde sme o krok bližšie. Príbeh je znova plný zvratom a odhalení, ktoré menia jeho smer a to ako budete zmýšľať o tom všetkom.
So zápletkou, celkovou premisou príbehu nemám absolútny problém. Po tejto stránke to funguje na výbornú. Čo to však za mňa osobne ťahá celé dole je postava Evangeline. Už v prvej časti som s ňou bojovala. Našťastie od tej jej naivity upustila, viac menej. Nahradila to však bohato svojou tuposťou a rozhodnutiami, ktoré sa menili častejšie ako aprílové počasie. Akoby nevedela čo chce a nestále si pevne za niečím. Proste ako to autorke v tom ktorom momente vyhovovalo, tak sa milá Evangeline správala. Tá asi dobré rozhodnutie za knihu nespravila, vždy ju to totižto priviedlo do situácie z ktorej ju musel niekto zachraňovať. Na to aká má byť jej krv dôležitá, sa nejak často pichala do prstov aby ňou niečo otvorila.
V tejto časti sme sa konečne dozvedeli aj niečo bližšieho o Jacksovi. Evangeline sa totižto pri pátraní o pravde o rode Valorovcoch dostáva nebezpečne blízko aj k pravde o ňom. To čo sa jej ale nemusí páčiť. Vytvorila si o ňom akoby istú predstavu, aj keď má priamo pred očami to aký je a kto je. Chémia medzi nimi bola v istých momentoch dokonalá, inokedy to bolo celé také meh.
Suma sumárum táto časť bola o chlp lepšia ako tá prvá, ale bohužiaľ má za hlavnú hrdinku Evangeline a ja sa na ňu nedokážem naladiť. Príbeh skončil v ozaj TEN moment, po ktorom otáčate posledné strany a nič tam nie je. Som zvedavá ako sa k tomu autorka postaví ďalej a ako s ním bude pracovať v poslednej časti. Ešte treba poriešiť pár vecí aby sa príbeh mohol uzavrieť.
Patrick Rothfuss je autor, ktorý dal knižnému svetu prvé dve časti série Kroniky kráľovraha a to Meno vetra a Strach múdreho muža. Odvtedy však prešlo už trochu viac rokov a my stále čakáme na poslednú časť. Podobná situácia ako pri ujovi Martinovi,že? Štýl, ktorým píše ma očaril a získal si ma, preto som rada za každú možnosť aspoň na chvíľu vrátiť sa do tohto sveta. Preto som aj siahla po tejto krátkej novele.
Príbeh nie je nijako komplikovaný a stretávame sa v ňom s Bastom. Sledujeme jeden jeho deň od rána až po večer. Bast rád vyjednáva. Vie ako na to, je to pre neho prirodzené. Niečo dá a niečo za to získa. Raz však ostane niečo dlžný, čo je pre neho niečo nové a teraz nastal čas aby to splnil.
Na knihu sa dá nazerať dvoma spôsobmi. Buď ste fanúšikmi Rothfussovej tvorby a máte už nejakú predstavu o svete a o postavách, ktoré vytvoril a chcete sa do toho znova ponoriť, dozvedieť sa niečo nového, spoznať postavy o niečo lepšie. V tomto prípade kniha funguje skvelo. Potom je tu tá možnosť, že vás pred pár rokmi Meno Vetra a Strach múdreho muža obišli, ale natrafili ste na túto útlu knižočku a jej anotácia vás zaujala. Myslím si, že knihu sa určite užijete aj tak, bez akýchkoľvek predchádzajúcich poznatkov.
Rothfussov štýl je špecifický. Pamätám si, že keď som prvýkrát čítala Meno vetra, prehryzávala som sa ním dlhšie. Pri druhom čítaní už som na to dokázala lepšie naladiť a užívať si jemné odtiene príbehu. Vedela som teda čo asi môžem čakať. Príbeh ako som už spomínala nie je nijak zložitý, zamotaný. Vo svojej podstate je úplne jednoduchý, ale čo ho robí výnimočným sú atmosféra a emócie, ktoré vytvára. Na tak krátkom rozsahu a priestore ich zažijete určite mnoho. Rothfuss vie ako si čitateľa získať, ako si ho podmaniť a ako mu predostrieť príbeh, ktorý sa pred ním odkrýva stránku za stránkou. Vie vytvoriť príbeh, ktorý je plný vtipným, odľahčených a humorných momentov a bez problémov z nich prejsť do tých vážnejších, ponurejších, silných momentov. Vie ako príbehu dodať na hĺbke. Spolu tak vytvára dokonalý celok. To všetko dopĺňajú aj krásne ilustrácie, ktorých je kniha plná. Až ma lákalo chytiť do ruky pastelky a oživiť ich.
Tenká hranica túžby na človeka zapôsobí dvoma spôsobmi. Tých pre ktorých je prvým stretnutím s Rothfussom a jeho tvorbou, môže nalákať tak, že siahnu po Mene vetra a Strachu múdreho muža. U tých, ktorý už majú tieto knihy za sebou môže vzbudiť chuť dať ich re-reading (aspoň u mňa isto). Môže však zanechať aj trochu trpký pocit, že tretia časť je zatiaľ v nedohľadne. Ostáva len veriť, že raz sa jej predsa len dočkáme.
Dalo by sa povedať, že na knihách Sebastiana Fitzeka som sa stala už tak trochu závislou. Vždy keď vyjde nejaká jeho nová kniha napäto čakám až ju budú mať u nás v knižnici aby som si ju mohla rezervovať. Viem, že na večer dva mám s knihou od neho o program postarané a vždy sa teším až sa večer usadím a začítam. Jeho knihy budem čítať dokedy bude písať, tak nech len pekne píše ďalej.
V Pozvánke sa stretávame s Marlou, ktorej detstvo a dospievanie boli poznačené tým čo spravil jej otec. Druhým zlomovým momentom v jej živote bola bizarná nehoda, o ktorej všetci okolo nej pochybujú, že sa stala a spravila tak z nej ešte väčšiu samotárku. Aby toho nemala málo, má ešte aj istý zdravotný problém. Po 10 rokoch však dostane pozvánku na maturitné stretnutie v chate na horách. Dlho uvažuje či by tam mala ísť, so spolužiakmi predsa len až také vzťahy nemala. Až na jedného. A práve možnosť stretnúť ho, ju presvedčí aby tam išla. Keď tam však dorazí, nikto tam nie je, akoby zrazu zmizli. Postupom času sa však ukáže, že nič nemusí byť také ako sa zdá. Všetci tam boli pozvaní z toho istého dôvodu a niekto sa s nimi hrá nie práve peknú a poriadne nebezpečnú hru. Kto však za tým stojí? A ako s tým súvisí ich posledné stretnutie a to čo sa kedysi stalo Marle? Prostredie chaty odhalí pravdu.
Chata odrezaná od okolitého sveta, partia spolužiakov a ich temné a nebezpečné tajomstvá, šialenec, ktorý sa s nimi zahráva a ktorý chce svoju pomstu. Prostredie, ktoré už bolo v knihách už mnohokrát použité, ale ktoré vždy sľubuje tú správnu atmosféru a ktoré má vždy v sebe obrovský potenciál byť tým nervy drásajúcim, nechty obhrýzajúcim príbehom. Ak ho teda autor správne uchopí. Čo Sebastian Fitzek vie, nebudeme si predsa klamať. Vie ako uchopiť čo má k dispozícií a navodiť atmosféru, ktorá na vás bude dýchať z každej jednej strany až budete mať pocit, že ste na tom mieste zatvorení spolu s postavami.
Sebastian Fitzek znova v Pozvánke ukázal, to ako vie z jednoduchého prostredia vytvoriť dokonalý príbeh, v ktorom sa s čitateľom pohrá tak dobre, že nebude vedieť kde je ľavá/pravá strana či sever. Po celý čas ho drží v napätí, človek nevie čo si myslieť, čo je pravda a čo nie je. Čo je takým jeho ďalším poznávajúcim znamením je to, že do deja rád vždy zakomponuje pri postave nejakú poruchu, chorobu. Tentoraz to je prosopagnóziu, teda neschopnosť rozoznávať tváre ľudí. A práve okolo nej sa točí aj značná časť zápletky, čo núti človeka o tom všetkom čo sa deje, pochybovať ešte viac. Postupne mu predhadzuje drobné omrvinky v podobe rôznych zvratov a odhalení, ktoré vedú k tomu čo sa to tam vlastne deje. Trochu toho však bolo na mňa ku koncu akoby až príliš, ale on to má odpustené. Hovorím si, že toto človek či život nevymyslia, toto dokáže vymyslieť len Sebastian Fitzek.
V dnešnej dobe je na knižnom trhu veľa trillerov, psychotrillerov. Niektoré vynikajúce, niektoré slabšie. U Sebastiana Fitzek máte však istotu, že patrí do tej prvej skupiny. Ak teda hľadáte niečo kde sa s vami autor dobre pohrá a každú vašu teóriu o tom čo sa deje zmetie zo stola, tak určite siahnite po Pozvánke alebo niektorej jeho ďalšej knihe.
K tejto knihe som sa dostala úplnou náhodou v knižnici. Ani som nevedela, že niečo také je a pritom krimi mám rada. Keď som ju však náhodou zbadala v knižnici, zaujala ma tak ako obálkou, tak aj anotáciou, ktorá sľubovala dobre zvráteného vraha a zaujímavý prípad. Vrah zvrátený bol, aj prípad bol zaujímavý, len tá zvrátenosť bola trochu slabšia. Ale tak Chris Carter je len jeden, že. Nič to však nemenilo na tom, že išlo o celkom fajn krimi.
Nina pracuje ako komisárka vyšetrovacej služby v Mníchove. V jeden večer ju navštívi jej otec s ktorým sa dlho nevidela a ktorý jej oznámi, že niekto uniesol pred 48h jej mamu a tá je teraz mŕtva. Čoskoro Sabine dostane správu o tele v kostole a zistí, že patrí jej mame. Kto a prečo by mal chcieť ublížiť takýmto zvráteným spôsobom jej mame? Rozhodne sa len tak nevzdať a prísť na to čo sa naozaj stalo. Kým sa však stihne dostať k nejakej sľubnej stope, prípad je predaný ďalej a je k nemu prizvaný svojský vyšetrovateľ a profilovač z Holandska. So Sabine tak vytvoria nesúrodú dvojicu, ktorá sa vydá po stopách vraha aby sa ho pokúsila zastaviť kým je ešte čas. Nie sú však jediní, ktorí sú vrahovi na stope.
Už len samotná anotácia sľubuje celkom zaujímavý prípad. Predsa len vrah, ktorý niekomu zavolá, že uniesol jeho blízkeho a má 48h na to aby ho našiel inač zomrie, v sebe skrýva dobrý potenciál. Škoda len však, že počas príbehu k takémuto niečomu došlo asi len 2x a ostatné zvrátené vraždy sa udiali na pozadí. Žiadnu z nich "nevidíme" priamo, ale dočítame sa o nich až potom ako sa stali. Ale všetko odpustené. Príbeh máme možnosť sledovať z troch pohľadov:
1. Sabine+ Sneijder, ktorí sa snažia pátrať po vrahovi a zastaviť ho v čas. Títo dvaja tak tvoria tak trochu nesúrodú až bizarnú dvojicu. On týpek, ktorý hulí marišku a má svojské metódy vyšetrovania. Ona vyšetrovateľka, ktorá prišla o mamu a chce nájsť jej vraha. Aj napriek počiatočným nezhodám si k sebe nájdu cestu a naučia sa spolu pracovať.
2. Helen, psychoterapeutka, ktorá jedného rána obdrží tajomný a hovor od vraha. Má 48h na to aby zistila koho uniesol a prečo. Vydáva sa tak na cestu, počas ktorej zistí veci, ktoré sa jej nemusia páčiť ale ktoré jej otvoria oči.
3. Rose, psychoterapeutka, ktorá dostala nového klienta a jej snaha pomôcť mu, pochopiť ho, ju môže stáť život. Neuvedomuje si s kým sa zahráva.
Môže sa zdať, že na prvý pohľad títo ľudia nemôžu mať nič spoločného, že nie je spôsob akoby sa mohli tieto tri dejové linky preťať a zapadnúť do seba. Ale každá jedna z nich má svoje opodstatnenie a zmysel. V každej z nich sa pomaly objavujú stopy, náznaky, nové odhalenia, ktoré vedú k odhaleniu vraha, jeho motívu a toho ako to všetko do seba zapadá. Po tejto stránke je to naozaj dobre vymyslené a premyslené. Príbeh má celkom fajn tempo, aj keď stred môže pôsobiť trochu pomalšie, ale na konci to znova naberie na obrátkach. To kto je vrah, je síce jasné pomerne skoro, ale aj tak je zaujímavé sledovať tú cestičku, ktorá vedie k jeho odhaleniu a prepojeniu všetkého. Tu som si myslela, že jeho motív bude trochu iný, ale nevadí aj keď išlo o jeden z takých klasickým motívoch v krimi žánri.
Bolo fajn si prečítať krimi z nejakého iného prostredia ako je Amerika, Anglicko či severské krajiny. Čas smrti je prvou časťou z tejto série a ja dúfam, že preložia do slovenčiny aj ďalšie.
Cassandru aj po rokoch radím medzi moje obľúbené autorky. Svet Tieňolovcov, ktorý vytvorila prvý krát v Meste smrteľníkov, si ma získal prvou stranou a preto sa do neho rada vraciam každou novou knihou a každou novou sériou. Cassandra si stále drží taký ten svoj štandard a tak vždy dostaneme rovnakú zmes drámy a vzťahov, ale aj bojov, akcie a démonov. Inak tomu nebolo ani pri Tŕňovom pute, ktoré je záverečnou časťou zo série Posledná hodina. Tŕňové puto bolo jej celkovo príjemným zakončením, aj keď malo menšie muchy.
Po udalostiach z minulej časti, kedy skončila Cordelia so zlomeným srdcom a tak sa rozhodne utiecť s Matthewom do Paríža, kde chce zabudnúť na všetko čo sa stalo a začať odznova. Belial však stále nie je porazený, naďalej tak spriada svoje plány a znova ohrozuje všetko na čom jej záleží. Londýn sa pomaly prepadá do chaosu a pod nadvládu Beliala. Na povrch preniká aj tajomstvo Herondaleovcov, ktoré môže ohroziť ich postavenie medzi tieňolovcami. Nejde však len o jediné tajomstvo. Tajomstvá majú medzi sebou aj priatelia, ktorí si boli kedysi tak blízky ale teraz sa pod ich vplyvom čoraz viacej odsudzujú jeden druhému. Dokážu vyriešiť medzi sebou všetky nezhody kým je čas a postaviť sa spolu nepriateľovi a zastaviť ho? Predsa len v jednote je sila a v hre je všetko.
Tŕňové puto teda pekne pokračuje tam kde skončila predchádzajúca časť. Žiadne pokojné momenty, hneď sa na to ide. Kniha by sa dala tentoraz po príbehovej stránke rozdeliť na dve časti. V tej prvej zohrávajú hlavnú úlohu najmä dráma, osobné vzťahy a problémy, ktoré vychádzali z množstva tajomstiev, ktoré postavy medzi sebou mali. A ktoré teda napáchali riadne škody a problémy medzi všetkými priateľmi. Mala som pocit, že je tam pohádaný každý s každým a že nič iného sa takmer 300 strán neriešilo. Pomedzi to sa samozrejme objavovali aj nejaké náznaky toho, že Belial, ich nepriateľ niečo chystá. Ale aby sa mu mohli postaviť, museli si najprv vyriešiť veci medzi sebou, aby sa mu dokázali postaviť. Len keby to toľko netrvalo a nebolo na úkor bojov a celkovej zápletky.
Našťastie všetko sa stihlo urovnať a vysvetliť sa. Čuduj sa svete, stačilo na to pár obyčajných a tak dlho odsúvaných rozhovorov a všetko bolo na dobrej ceste aby sa to spravilo. V druhej polovici knihy sa to teda zlomilo a do popredia sa dostalo to čo bolo potrebné. A to plány na porazenie nepriateľa a boj s nimi. Každá s postáv mala svoju linku a úlohu, ktorú v tom všetkom mala zohrať. Druhá polovica bola plná akcie, stúpajúceho napätia, zvratov, odhalení, bojov ale aj smutných chvíľ. Keď už má človek čo to od Cassandry prečítaného, radšej sa preventívne o každú z postáv bojí, lebo je jasné, že niekto z nich to nemusí zvládnuť do konca. Môj tip bol na inú postavu a keď to padlo práve na XY, ostala som mimo a nedokázala som čítať ďalej. Zasiahlo ma to rovnako ako postavy.
Posledné strany kedy došlo k tej veľkej konfrontácií boli výborné. Človek ozaj nevedel čo môže a má čakať, ako sa to Cassandra rozhodne všetko uzavrieť. A ono jej to zas a znova vyšlo. Epilóg bol takou horko sladkou bodkou za tým všetkým. Každá z postáv si niečím prešla, niečo nechala za sebou aby mohla začať znova a tentoraz bez strachu o to čo bude.
Čo sa týka postáv, každá z nich si prešla istým vývojom. Na moje prekvapenie mi tu nevadila Grace, ktorej som síce plne neodpustila, ale beriem ju na vedomie. Skôr som najmä v prvej polovici bojovala s Cordeliou, ktorú by som najradšej za jej správanie prefackala aby sa konečne spamätala. Áno prešla si niečím čo ju zlomilo a nebola to len strata manžela, ale aj smrť otca a zistenie, že je paladínkou Lililth, ale trochu moc dlho sa ľutovala na to, že mala byť tou silnou bojovníčkou, ktorá ovláda Cortanu. Tiež čo sa týka liniek niektorých postáv ak by v príbehu neboli, nestalo by sa tomu nič.
Aj keď mám teda menšie výtky voči tejto časti, pri Cassandre som ochotná nevšímať si ich. Nevidím nič, užívam si príbeh a som spokojná. Tŕňové puto je tak celkom fajn záverom tohto príbehu a prinieslo všetko čo treba. Zároveň sa mi páčili tie easter-eggy a náznaky liniek do ďalších sérií. Na koniec mi len ostáva dúfať, že Cassandra tak skoro svet Tieňolovcom neopustí a ešte na nás bude čakať zopár príbehov z neho.
3,5*
Bolo raz jedno zlomené srdce je pokračovaním série Caraval od autorky Stephanie Garber. Keď sa pred pár rokmi objavil Caraval, tak ma prvotný záujem oň minul a dostala som sa k nemu až neskôr. Vtedy sa mi páčil, označila som ho dokonca za svoje quilty pleasure, s odstupom času sa však môj názor naň menil. Nebolo to zlé, bolo to celkom fajn, malo to svoje muchy, ale nebola som z toho až tak odvarená. Preto aj keď som zistila, že vyjde jeho pokračovanie, moc som sa do neho nehrnula. Povedala som si však to skúsim. Možno som bola ovplynená mojimi pocitmi z Caravalu, ale moje dojmy z tejto knihy boli rovnaké. Bolo to celkom fajn, príjemné a milé čítanie, také ako občas človek potrebuje, ale nepadla som z toho na zadok.
Evangeline verí na lásku na prvú, na takú lásku ako zažili jej rodičia. Myslí si, že ju našla. No jej srdce skončí zlomené keď zistí, že jej milý sa rozhodol zobrať si niekoho iného. A to jej nevlastnú sestru. Skončí tak so zlomeným srdcom a preto sa rozhodne vyhľadať Osud, Princa sŕdc aby ho požiadala o to aby svadbe zabránil. Nevie však čo s tým spúšťa. Jacks bude od Evangeline žiadať tri bozky a len on rozhodne o Tom kedy a koho pobozká. Evangeline tak preto využije na dosiahnutie svojich cieľov. A samozrejme je tu aj tajomné proroctvo. Akú úlohu v ňom zohrava Evangeline a o čo ide vlastne Jacksovi?
Ak ste čítali Caraval, viete asi čo čakať. V príbehu sa objavia sem tam aj narážky na udalosti z neho. Ak ste ho však nečítal, myslím, že to nevadí a knihu si užijete určite aj tak. Celé je to také milé, magické, kúzelné, rozprávkové až snové a občas trochu naivné. Má to teda v sebe takú tú atmosféru, ktorá vás obalí príjemnými pocitmi a vy si to budete užívať. No po čase bolo toho všetkého chvíľami, aspoň teda na mňa až príliš. Príbeh som si však užila a strávila v ňom príjemné dva večery.
Autorke sa v ňom znova podarilo vytvoriť čarovný svet plný osudov, hľadania lásky, dobrodružstva a tajomného proroctva. Samozrejme keďže ide o prvú časť z trilógie, autorka si v tejto časti len pripravuje pôdu na to všetko čo nás čaká a tak sme dostali hlavne množstvo otázok a minimum odpovedí.
S čím som trochu bojovala boli postavy a hlavne s milou Evangeline, ktorá bola prototypom milej a naivnej hrdinky. Verila v lásku na prvú, v každom chcela vidieť len to dobré, aj keď bolo jasné akí naozaj sú a že ju len využívajú. Tiež nerobila väčšinu času práve najrozumnejšie rozhodnutia, ale nechávala sa až príliš viesť svojimi emóciami a naivným pohľadom na svet. Ku koncu sa to s ňou trochu začalo aj zlepšovať, najmä keď jej konečne začala dochádzať pravá podstata vecí a toho ako sa nechala využívať ostatnými. Zatiaľ si teda prešla len minimálnym vývojom a ja dúfam, že počas tých dvoch častí, ktoré ma čakajú si v nich prejde vývinom z naivnej a milej hrdinky na silnú a rozumnú hrdinku.
Čo napísať k Jacksovi. Ten je isto zaujímavou postavou a neriadi sa ničím. Je jasné, že s Evangeline sa zahráva a využíva ju tak ako sa mu to hodí. S udalosťami v príbehu manipuluje priamo ale aj nepriamo, tak aby dosiahol svoj cieľ. Čo je však tým cieľom? Zatiaľ to bolo len naznačené.
Bolo raz jedno zlomené srdce je príjemným rozprávkovým a čarovným fantasy príbehom, ktorý určite ničím neurazí, no nemusíte byť z neho až tak paf. Určite sa oplatí dať mu šancu. Príbeh má v sebe isto potenciál a ja som zvedavá ako sa bude ďalej vyvíjať.
Kosec je prvou časťou zo série Žatva smrti od Neala Shustermana, ktorý je na našom knižnom trhu už známou osobou. Keď pred pár rokmi táto kniha vyšla u nás, dostalo sa jej istej pozornosti. Vtedy som sa do nej púšťala s malou dušičkou, predsa len čo ak budem mať na knihu opačný názor. Ale nemohla som sa viac mýliť. Kniha si ma získala už od prvej strany pri jej prvom čítaní a zaradila sa medzi moje top knihy. Po pár rokoch som dostala možnosť znova sa do nej pustiť. Bola som zvedavá či bude mať na mňa rovnaký účinok. Niektoré veci z nej som si viac menej pamätala, ale aj napriek tomu som si ju užila rovnako ako prvý krát. A Kosec tak obhájil svoje čestné miesto medzi mojimi top knihami.
Predstavte si svet, v ktorom ľudia už nezomierajú tak ako teraz na choroby, dlhý vek, nehody atď. Môžu žiť koľko chcú, dokonca môžu zresetovať svoj vek a omladiť sa. Neexistujú ani žiadne vojny, vlády, nič. Všetko riadi Nimbus (umelá inteligencia). Avšak aby nedošlo k preľudneniu planéty bol vytvorený cech Koscov (smrtiek), ktorí majú na starosti zachovávanie rovnováhy a vyberať tak ľudí, ktorých zkosia. Vyberú im aj spôsob akým z tohto sveta odídu. Stali sa novodobou smrťou a úplne ju tak nahradili. V takomto svete žijú aj Citra s Rowanom, ktorí svojím správaním zaujmú kosca Faradaya, ktorí si oboch zvolí za svojich učeníkov. Koscom však môže byť len jeden z nich, toho druhého čaká iný osud. Kto z nich to bude? Zároveň dochádza na pozadí k mocenským bojom medzi koscami, ktorí zastávajú tradície a medzi tými, ktorí sú za pokrok.
Kniha teda sľubuje zaujímavý príbeh, ktorý v sebe skrýva viacero vrstiev. Nejde len tak o jednoduchý a obyčajný príbeh. Áno môže sa zdať, že primárne sa sústreďuje na výcvik Citry a Rowana za koscov, ale zároveň poukazuje aj na to, ako sa obaja postupne vyrovnávajú s tým čo ich čaká až sa z jedného z nich stane kosec. Ako budú oni pristupovať k tomu čo budú musieť robiť, akú cestu si vyberú? Kosec je tak plný zaujímavých a hlbokých myšlienok, ktoré človeka donútia zamyslieť sa nad tým všetkým. Je to však podané spôsobom, ktorý pôsobí nenútene, netlačí zbytočne na nič. Poukazuje proste na to, že aj dokonalý svet nemusí byť dokonalý a aj v ňom sa môžu vyskytnúť trhliny. Najmä ak sú v ňom tí, ktorých ambície nepoznajú hraníc a vždy sa nájdu aj takí, ktorí chcú proste viac. Ako sa hovorí povaha ľudí je nevyspytateľná a práve to zohrá dôležitú úlohu v príbehu.
Zaujímavým prvkom v knihe sú aj zápisky z denníkov koscov, ktoré ukazujú ich pohľad na to všetko a prostredníctvom, ktorých sa môžeme bližšie zoznamovať so svetom, ktorý autor v tejto sérií vytvoril. Ide naozaj do detailov premyslený svet, kde každý má svoje miesto, úlohu. Spočiatku sa zoznamujeme aj s jednotlivými postavami a postupne sa tak plynulo dostávame do príbehu a aj prostredníctvom nich bližšie spoznávame tento svet a cech koscov. V istý moment dôjde k zvratu, ktorý ovplyvní osudy Citry a Rowana a ktorý ich postaví proti sebe. Samozrejme nejde o jediný zvrat a v knihe ich bude ešte niekoľko. Samotný záver určite stojí za to. Celé to vyvrcholí a skončí v ten správny moment. Lepší moment si na koniec autor asi ani nemohol vybrať. Autor tiež v príbehu naznačil potenciálne dejové linky, ktoré isto zohrajú dôležité úlohy v ďalších častiach.
Čo robí Kosca tak skvelým príbehom sú aj postavy. Citra a Rowan nemôžu byť odlišnejší. Aj keď každý začínajú niekde inde, nadchádzajúce udalosti ich postupne zbližujú ale aj rozdeľujú. Obaja si počas knihy prešli veľkým vývinom, na ktorý malo aj vplyv pochopenie toho ako to v tomto svete chodí. S ich charakterom sa mení aj ich pohľad na toto všetko a každý z nich si nakoniec zvolí svoje miesto v ňom.
Ak ešte váhate nad touto sériou, určite sa do nej pustite. Neoľutujete ani jednu stránku, to vám garantujem. Ja už sa teraz teším na druhú časť aby som znova zistila ako to bude so Citrou a Rowanom a svetom plným koscov ďalej.
4,5*
Riján je druhou časťou série z pera slovenskej autorky Ivety Pernišovej. Kým k prečítaniu prvej časti som sa dokopávala dlhší čas, po jej prečítaní som vedela, že druhú časť budem musieť v rukách držať čo najskôr. A neprešiel ani mesiac a ja som čítala Riján. Nevedela som sa dočkať až sa znova začítam do príbehov Lyry, Shadeea a Vanille.
V príbehu pokračujeme v momente kedy sme našich hrdinov opustili v prvej časti. Lyre a jej priateľom pokus o útek nevyšiel. Ona je navyše zranená. Keď sa dostane z najhoršieho, bude sa musieť zaradiť späť a pokračovať vo výcviku. Na to čo sa ona a jej priatelia pokúsili im nedajú len tak zabudnúť, ich režim bude sprísnený a na to aby zvládli nadchádzajúce skúšky budú musieť vynaložiť ešte viac síl. Oporu však nachádza tam kde by ju nečakala. Shadee je stále na Rijáne, kde sa dočkal povýšenia a prevelenia na tajomné oddelenie P+. Dostáva sa tak bližšie k pravde ako je bezpečné. Vanille tiež pokračuje v odhaľovaní pravdy a zradcu z radov neriatov.
Príbeh znova sledujeme z troch pohľadov a každý z nich prinesie nový kúsok do skladačky. Hneď na začiatku sme vrhnutí do akcie a už od prvej strany sa stále niečo deje. Postavy nemajú ani chvíľu pokoja. A ak aj náhodou hej, tak sa len stihnú nadýchnuť, nabrať nové sily a buuuum znova sa niečo deje. Riján je teda akciou popretkávaný od prvej strany po poslednú. Celé je to teda plné už spomínanej akcie, ale nemôžu chýbať ani napätie, intrigy, humor či romantické linky, ktoré sú písané príjemným a nenúteným spôsobom.
Príbeh sa pekne krásne posúva a rozvíja ďalej. Autorka znova ukázala ako to má všetko do detailu premyslené. Kým v prvej časti načrtla čo všetko môžeme v príbehu čakať a ako sa budú veci vyvíjať. Tu všetko nabralo rýchly spád. Za čo určite môže aj množstvo rôznych zvratov a odhalení, ktoré sú pre príbeh a jeho smerovanie dôležité. A je ich teda požehnane a niektoré sú teda ozaj veľké a hru meniace. Jedno je isté, záver s príbehom, postavami a aj s čitateľom dobre zamáva a nechá ho sedieť s otvorenými ústami.
Tak ako sa vyvíja príbeh, sa vyvíjajú aj postavami a vzťahy medzi nimi. Asi takým najväčším vývojom si určite prešla Vanille, ktorá dostala v tejto časti väčší priestor ako mala predtým a ukázala, že nie je len tou milou a poslušnou princeznou. Ostatné postavy za ňou tiež nezaostávali a prešli si istými zmenami. Priestor dostanú aj romantické linky medzi nimi, ktoré ako som už spomínala pôsobia nenútené a prirodzene. Žiadne šup šup ale pekne pomaly sa tá láska medzi nimi rodí. Pretnú sa však konečne ich príbehy v tejto časti a dôjde na vzájomné stretnutie? Treba si prečítať a odpoveď zistíte.
Som rada, že som autorke a tejto sérií dala šancu. Anarchorancia a Riján sú pre mňa príjemnými prekvapeniami a silne uvažujem nad tým, že si ich zaobstarám domov. Dúfam, že tretej časti sa dočkáme čo najskôr. Hlavne po tom konci, lebo autorka to ukončila práve v TEN moment, po ktorom dúfate, že budú nasledovať ešte ďalšie strany a ono nič. Ostala mi len kopa otázok a potreba vedieť odpovede na ne.
Mám pocit, že každú recenziu na knihu Roberta Bryndzu začínam rovnako a to nejak v tom zmysle, že jeho knihy sú mojou stávkou na istotu, že vždy dostanem kvalitný príbeh a zaujímavú zápletku, ako som neni nikdy sklamaná a pod. Stačilo by keby okopírujem názor k poslednej knihe čo som od neho čítala, upravím v potrebných miestach a voila mám názor. Nepomôžem si, keď je to proste tak. A znova to platí aj na Záhadnú obeť. Hor sa teda na názor.
V roku 1988 došlo k zmiznutiu mladého dievčaťa, jej telo sa však nikdy nenašlo. Kate s Tristanom dostávajú ponuku od kreatívnej agentúry pozrieť sa na prípad a skúsiť ho vyriešiť. Existuje totiž možnosť, že za zmiznutím Janey stojí Peter Conway, známy aj ako Kanibal z Nine Elms. Je za tým skutočne on alebo bol len v zlom čase na zlom mieste a niekto tak využíva jeho reputáciu? Kate tak znova dobieha jej minulosť, na ktorú by najradšej zabudla. No aj napriek tomu sa s Tristanom púšťajú do vyšetrovania prípadu. Stopy ich zavedú rôznymi smermi. Podarí sa im odhaliť Janeynho vraha a jej telo alebo prípad znova skončí odložený a neuzatvorený?
Záhadná obeť je už v piatou knihou v poradí zo série o Kate Marshall. Človek ak číta po poradí, má už isté knihy za sebou a autorov štýl písania pozná. Vie čo dostane a v akej podobe to dostane. Autor pred nami znova rozohral zaujímavý prípad, ktorého riešenie nebude spočiatku také jednoduché. Príbeh ma o niečo pomalší rozbeh, kým sa uvedie všetko dôležité pre príbeh. Vyšetrovanie Kate a Tristana však nebude všetkým po chuti a pár krát sa ich budú snažiť aj zviesť zo správnej stopy či odstaviť. Kate však tuší, že veci nie sú také ako im niektorí ľudia predkladajú a nemieni sa vzdať. Ako sa čoraz bližšie dostávajú k pravde, príbeh začína naberať na obrátkach.
To všetko je zabalené do darčeku, ktorým je autorov štýl písania. A ten je jednoducho dokonalý a ktorý vás núti otáčať stránku za stránkou. Prečítala by som od neho asi aj návod na zloženie nábytku a užila to napätie z jeho skladia. Autor vie ako pracovať s atmosférou, kedy čo čitateľovi poodhaliť, kedy priniesť ktorú stopu/zvrat/odhalenie. Ak človek číta pozorne, všíma si všetky detaily, dôjde mu čo sa asi v ten osudný večer mohlo stať. No to nemení nič na tom, že autor mu aj Kate s Tristanom nedá zabrať, kým pred nimi neodhalí každý jeden diel skladačky. Záverečné odhalenie kedy to všetko do seba pekne krásne zapadlo bolo ozaj dobre vymyslené.
Robert Bryndza na konci píše, že o Kate plánuje písať ešte tak dlho, kým ich my čitatelia budeme čítať a ja jeho knihy teda plánujem čítať ešte dobre dlho, takže nech len kľudne smelo ďalej píše. Tiež dúfam, že niekedy v budúcnosti dôjde na crossover medzi jeho dvoma sériami a teda na stretnutie Kate s Erikou.
S Camillou mám taký love/hate vzťah. Nejde o to, žeby ma prípady v jej knihách nebavili, to práve naopak. K jej knihám sa svojím spôsobom aj rada vraciam. S čím väčšinu času bojujem, je to ako sú prípady koncipované. Autorka v nich venuje až priveľký priestor osobným životom postáv, vzťahom a pod., čo ide na úkor vyšetrovania prípadu. Bojovala som s tým pri sérií o Ericke a preto som do čítania Kultu išla s miernym odstupom a menšími obavami.
Kult je druhou časťou z jej série o policajnej vyšetrovateľke Mine a o mentalistovi Vincentovi. Po udalostiach z predchádzajúcej časti uplynuli dva roky a Mina s Vincentom kontakt medzi nimi obmedzili. Jedného dňa však z materskej školy unesú malého chlapca. Ako sa však ukáže nejde len o obyčajný únos a ani o ojedinelý. K podobným zmiznutiam už predtým totižto došlo. Dieťa vždy našli po troch dňoch mŕtve. Páchateľov však za každým opísali inak. Ide o nejakú skupinu, ktorá za únosmi deťmi stojí? Čo je však ich cieľom? Ako jednou z možností sa teda ukáže pôsobenie nejakej sekty či kultu. Preto na pomoc zavolajú odborníčku na túto tému a to Novu. Čo však Nova skrýva, chce im naozaj pomôcť? Mina nemá pokoja a preto o pomoc požiada Vincenta. Zvládnu však odhaliť kto za tým všetkým stojí a zastaviť to včas?
Ako som už spomínala Camiline knihy mi čo sa týka príbehovej stránky, zápletky sedia. Rovnako tomu bolo aj pri Kulte. Autorka mala moju plnú pozornosť hneď od prvej strany. Zápletka je vymyslená naozaj dobre. Tu však prichádza menšia výtka. Vyšetrovanie začne samozrejme hneď, avšak naplno sa rozbehne až niekde v druhej tretine. Tá prvá tretina je totižto skôr venovaná osobným životom a linkám postáv. Áno, niektoré sú ako sa neskôr ukáže dôležité pre príbeh, ale bez niektorých by sa príbeh v pohode zaobišiel a ich zoškrtanie by mu nijak neublížilo. Často tieto linky teda idú na úkor vyšetrovania, ktoré priestor dostane o trochu neskôr alebo sa potom môže stať, že sú vsunuté tak, že prerušia rozbehnuté tempo.
Keď vyšetrovanie konečne dostane priestor, ktorý mu patrí celé to začne naberať na obrátkach. Postupne sa pred nami odhaľujú jej jednotlivé časti a spolu s Minou, Vincentom a ostatnými si skladáme celkový obraz. To kto za tým stojí je od začiatku viac-menej jasné a niet o tom žiadnych pochýb, no motív postavy však zostáva ukrytý. Treba dávať pozor na každý detail, na konci to všetko pekne krásne do seba zapadne a dá zmysel (aj to či boli deti unášané náhodne či boli vybrané). Veľkú a dôležitú úlohu zohráva aj téma siekt, kultov (je to predsa v názve knihy), ktorá poukazuje na ich nebezpečenstvo a ako ľahko im môžu ľudia podľahnúť.
Každá z postáv bola sympatická svojím spôsobom. Aj keď pri Mine a Vincentovi som mala pocit, že sa stretli Adrian Monk a Patrick Jane. Už je to proste asi taký zvyk a najmä v severských kriminálkach, že postava má nejakú závislosť, poruchu, traumu, proste niečo. Kým v prvej časti veľkú časť hrala Vincentova minulosť, v Kulte sme sa bližšie pozreli na tú Mininu. Tú Vincentovu nenecháme isto však len tak na pokoji, keďže v Kulte sa objavovali aj menšie náznaky toho, že práve okolo neho sa bude točiť posledná časť zo série.
Musím priznať, že táto séria od Camilly mi sadla asi o niečo lepšia ako tá o Erike, Patrikovi a Fjallbacke. Veci, s ktorými tam bojujem, sú síce aj tu, ale tu mi až tak vyslovene nevadia. Som teda zvedavá ako sa autorka rozhodne tento príbeh uzavrieť a čo si prichystala pre Minu a Vincenta do finále.
