Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Skladajte z hlavy klobúky. Juraj Červenák znova dokázal, že mu patrí titul kráľa v slovenských historických detektívkach. A právom. Prekliata kniha je znova skvelým príbehom plným akcie, záhad, zvratov.
Po sólo jazde Jaroša v predchádzajúcej časti sa zase naše známe trio spojilo a konečne dorazilo aj do Košíc. Tam majú vypátrať istého astrológa Scottu a vzácnu knihu, ktorú mal získať a o ktorú má záujem aj sám Rudolf II. Čo však Stein, Barbarič a Jaroš netušia je, že pátranie po Scottovi a knihe nebude jedinou záležitosťou, ktorej sa v tomto meste budú venovať. Scottovo zmiznutie je len jednou časťou siete zločinov v tomto meste. Narastajú tiež nepokoje medzi protestantskými a katolíckymi obyvateľmi. Nad mestom visí aj otázka nepokojov a povstania proti monarchii.
Červenák je pre mňa PÁN autor a každou ďalšou knihou prekonáva svoju latku. V Prekliatej knihe sme sa konečne dostali do sľubovaných Košíc. Autor si pre nás znova prichystal dokonale premyslený a vyskladaný príbeh. Zápletka je znova veľmi dobre vystavaná a prípad sa rozvíja do viacerých vedľajších dejových liniek, ktoré sa na konci pekne krásne spoja. Červenák vie ako písať. O tom niet pochýb. Vy hltáte stránku za stránkou aby ste zistili ako to bolo so Scottom, čo sa naozaj stalo s knihou a čo sa to v tých Košiciach vlastne deje.
Počas toho ako pátrate s týmto triom po pravde, sa zároveň svojím spôsobom aj "učíte". Autor do príbehu vkladá totižto množstvo historických reálií, dobových faktov, historických osobností a udalostí. Je vidno, že si na tom dáva záležať a vie o čom píše. Do príbehu ich vsúva tak šikovne, že ani nepostrehne, že sa niečo "učíte" a počas čítania sa na vás čo to nalepí. Celé je to doplnené dobových jazykom. Postavy hovoria tak ako sa v tých časoch hovorilo a z úst im nejde ani jedno neprirodzené slovíčko.
Prekliata kniha je už povinnou jazdou pre každého Červenákovho fanúšika. Ak váhate nad touto sériou, len smelo do nej. Určite však siahnite po prvej knihe. Nemusíte sa báť, tých 9 pred Prekliatou knihou dáte naozaj rýchlo. Po autorových knihách sa oplatí siahnuť. Tvorba Juraja Červenáka je zaručene jedným z toho najlepšieho čo u nás máme. A ja by som teda mohla už konečne siahnuť aj po iných knihách.
Lucinda Riley je pre mňa autorka po ktorej knihách vždy rada siahnem. Jej knihy sú pre mňa takým comfort readingom. Vždy dokážu príjemne pohladiť a zahriať. Lucinda mala jednoducho úžasný talent, vďaka ktorému vzniklo množstvo kníh. Dievča z Neapola je jednou z jej prvých kníh a ktorá pôvodne vyšla pod názvom Ária. Neskôr Lucinda dostala ponuku knihu znova vydať a tak sa vrátila k príbehu lásky Rosanny a Roberta. Vždy sa teším až preložia nejakú jej ďalšiu knihu. Po sklamaní z Olivovníka a rozpačitých pocitov z Čiernej orchidey som po tejto knihe siahala s menšou opatrnosťou. No po pár stranách sa moje obavy rozplynuli a ja som si túto Lucindu užila do poslednej strany.
Rosanna nemala ani 12 rokov keď sa na oslave zaľúbila do Roberta a do denníka si zapísala, že si ho raz vezme. Robert si ju na oslave tiež všimol, ale inak. Upútal ho jej hlas a jej rodičom povie, žeby svoj talent mala rozvíjať. Rosannina cesta na dosky operných sál nebude však taká jednoduchá. Jej talent ju však donesie ďaleko a otvorí jej cestu do slávnych opier po celom svete. Jej život a kariéra sa znova postupne prepletajú s Robertom. Spája ich nielen vášeň pre operu a spev, ale aj vzájomná príťažlivosť, ktorá prerastie do osudovej lásky. Bude však tá pravá?
Na začiatku treba povedať, že Dievča z Neapola sa od väčšiny Lucindiných kníh líši. Pri Lucinde je asi väčšina z nás zvyknutá na dve dejové línie, teda prítomnosť a minulosť. V tejto knihe tomu tak je aj nie je. Prítomnosť predstavujú listy, ktoré Rosanna píše svojmu synovi a v ktorých mu rozpráva príbeh jej a Robertovej lásky. Aj keď mám na autorkiných knihách práve rada tie dve časové línie, tu mi to tak nejak nevadilo a nechýbalo až tak ako pri Olivovníku.
Dievča z Neapola je príbehom o láske, ktorá je tá síce tá osudová a možno aj tá pravá, ale aj tak jej nie je súdené byť. Láska Rosanny a Roberta jednou takou bola. Ich láska bola veľká plná vášne. Bola však od začiatku odsúdená na to aby nevydržala, aj keď si to človek prial. Bolo tu viacero dôvodov prečo- veľký vekový rozdiel, on známy svojimi početnými avantúrami, ona mladučká a naivná a tajomstvá, ktoré prinesú len bolesť. Tajne som dúfala, že to zvládnu a prekonajú všetky prekážky. No tie však boli silnejšie ako ich láska. Občas je možno lepšie dať si slobodu ako sa trápiť, ubližovať si a dávať dookola ďalšie šance, aj keď toho druhého milujeme.
Rosanna podriadi vzťahu s Robertom všetko. Svoju kariéru, svoj život, priateľstvá a vzťahy s jej blízkymi. A čo on? Pre neho bola dôležitá kariéra a áno miloval Rosannu, vďaka nej bol aspoň na okamih iným človekom. No on ich láske neobetoval tak veľa ako ona. V istom bode sa Rosanna bude musieť zamyslieť či to čo dala Robertovi nie je veľa, čo všetko mu bola ochotná podriadiť a obetovať. Práve na nej autorka ukazuje ten vnútorný konflikt a dilemu čo je dôležitejšie či kariéra alebo osobný život a rodina. Rosanna postupne dospieva, zreje a to všetko čím si v kariére či osobnom živote prejde ju formuje. Priala som jej aby našla konečne to šťastie, ktoré si zaslúžila.
Príbeh sa netočil však len okolo lásky Rosanny a Roberta, ale takou ďalšou linkou, síce menšou ale o to silnejšou bol vzťah Luca a Abi. Luca po celý svoj život bojoval so svojou vierou, láskou k Bohu a láskou k Abi. Musel prejsť veľkou cestou aby našiel svoje šťastie aj on. Luca bol krásnou postavou, ktorá to príbehu vnášala pokoj, teplo, lásku a pocit bezpečia.
Dievča z Neapola je ďalšou krásnou a silnou knihou z pera Lucindy Riley. Je príbehom o láske, o sile odpustenia ale aj nájdení samého seba. Zavedie nás do sveta opery a do jeho zákulisia. Trochu ma však zamrzelo, že sme v ňom neostali trocha dlhšie. Nič to nemení však na mojom zážitku z knihy a na tom čo som si z nej odniesla. Určite ju zaradím medzi moje obľúbené od Lucindy.
Mesto kostí. Kniha ktorou to všetko začalo a ktorou Cassandra Clare pred pár rokmi odštartovala vznik tieňoloveckeho univerza a ktorý v dnešnej dobe tvoria už viaceré série. Nástroje smrteľníkov ale boli tou prvou sériou, aj keď v ich chronologickom poradí majú tretie miesto. Jedno je isté aj po rokoch. Cassandre Clare sa s touto časťou a sériou podarilo vytvoriť niečo výnimočné a dokonalé. Niečo čo dokáže zaujať aj s odstupom rokov ďalšie skupiny čitateľov.
Clary je mladé 15 ročné dievča, ktoré žije so svojou mamou. Spolu s jej najlepším priateľom Simonom sa jeden večer vyberú zabaviť sa do klubu. Clary však niečo uvidí. Niečo čo vidieť nemala a to vraždu, ktorú mali spáchať traja mladí ľudia so zvláštnymi symbolmi po rukách. Čo však ak by to nemala byť schopná ani vidieť. Stačí pohľad mimo a to čo videla zmizne. Aby toho nebolo málo jej mama zmizne a ju napadne démon. Clary sa po tejto príhode dostáva do sveta Tieňolovcov, ktorí bojujú s démonmi. Celý jej život sa tak otočí hore nohami a ona tak zisťuje, že život ako ho poznala bol plný tajomstiev. Kto a prečo chcel ublížiť jej mame? A ako to všetko súvisí s tajomnou Čašou smrteľníkov? A prečo zrazu vidí svet Tieňolovcov? Spolu so Simonom, Jaceom a jeho priateľmi pomaly začína odhaľovať pravdu o tom čo pred ňou skrývala jej mama a ako ona sama zapadá do sveta Tieňolovcov.
Na túto sériu som sa tešila asi najviac keď som začínala s týmto veľkým re-readingom. Počas čítania som cítila neuveriteľnú nostalgiu ako som čítala o starých známych postavách a znova sledovala ako to všetko začalo. Re-readingy majú vždy niečo do seba. Príbeh už poznáte, možno ste však niečo zabudli alebo aj nie. Ale vnímate ho už trochu inak, viete čo si všímať, vidíte veci s odstupom, pod novým svetlom, všímate si detaily, ktoré ste si predtým nemuseli všimnúť. Ja som si moje druhé čítanie Mesta kostí užívala od prvej strany a pripomenula som si tak prečo som sa do tejto série vtedy tak zaľúbila.
V prvom rade to bol príbeh, ktorý je skvelo vystavaný už od prvej strany. Clary je do sveta tieňolovcov vhodená a my spolu s ňou. Postupne sa s týmto svetom zoznamujeme, zisťujeme ako to v ňom chodí, kto je ten dobrý a kto ten zlý, kto stojí na koho strane. V Meste kostí je jasné, že so svetom Tieňolovcov ešte len začíname a že Cassandra to má premyslené a celé rozvrhnuté na viacero častí. A teda nám nám teraz z celkovej veľkej zápletky poodhalí len to čo potrebujeme vedieť. Čo nemôže chýbať je akcia. Už od prvej strany sa stále niečo deje, postavy sa nezastavia. Keď tak len na chvíľu aby načerpali sily a vrhli sa do pátrania po čaši a Clarinej mame znova s novými informáciami a stopami. Cassandra nám postupne podsúva jednotlivé stopy, aby sme si to mohli dať dokopy. O množstvo zvratov nie je núdza a je ich teda požehnane. Nič nemusí byť totižto také ako sa zdá a kým zistíme tú pravú pravdu možno to ešte pár častí potrvá (myslím teba Jace). Pamätám si ako ma zvrat na konci pred pár rokmi dostal.
Ďalším dôvodom prečo Mesto kostí funguje ako funguje sú samotné postavy. Keďže už mám prečítané všetky knihy od Cassandry, viem čo s nimi bude ďalej ale bolo príjemné vrátiť sa na začiatok a spoznávať ich znova. Byť znova pri tom ako sa budú vyvíjať ich charaktery. Niektoré z nich som teraz nemusela, ale viem, že si ich neskôr obľúbim. S postavami súvisí aj hovorená a nespisovná reč, ktorú používajú. Postavy rozprávajú normálne, tak ako medzi sebou rozprávajú mladí ľudia. Nič nepôsobí umelo či strojene. Celé to dodáva teda na uveriteľnosti a vtipnosti.
Mesto kostí ani rokmi nestráca svoje čaro. A ja už sa teraz teším na ďalšie časti a na to ako bude príbeh Clary, Jace a spol. pokračovať ďalej.
Hra na smrť je už štvrtou knihou zo série o Kim Stone od Angely Marsons a ja som zas o niečo závislejšia na tejto sérii. Autorkin štýl mi proste sadol, rovnako ako táto séria. Preto sa vždy neviem dočkať až sa mi do rúk dostane ďalšia časť. Myslím si, že autorka sa každou časťou zlepšuje a vždy čitateľovi predloží dokonale vymyslený prípad, so skvelo vyskladanou zápletkou, ktorá ho trochu potrápi. Moja zvedavosť bola vzbudená anotáciou a tak som sa pustila do pátrania po vrahovi spolu s Kim a jej tímom.
Kim s jej tímom sa zúčastnia prehliadky vo výskumnom zariadení, kde skúmajú rozklad ľudských tiel v rôznych štádiách a podmienkach. Krátko po začiatku prehliadky Kim objaví telo mladej ženy, ktoré tam niekto podhodil. Nález ďalšieho tela na seba nenechá dlho čakať a Kim si uvedomí, že ma dočinenia s vrahom, ktorý našiel ideálne miesto pre svoje obete a vyzerá to tak, že ešte nekončí. Vraha treba teda čo najskôr zastaviť, odpoveď na jeho vyčíňanie sa skrýva v minulosti. Aby toho Kim nemala málo dôjde aj k zmiznutiu jej "obľúbenej" reportérky. Kim tak znova začína boj s časom aby vraha čo najskôr zastavila.
V Hre na smrť autorka znova postavila Kim s jej tímom pred zaujímavý prípad. Jeho vyriešenie nemusí byť také jednoduché a po odpovede bude treba poriadne nazrieť do minulosti vraha, kým jednotlivé stopy do seba zapadnú. Angela Marsons vie ako si zaručiť čitateľovu pozornosť a to najme krátkymi kapitolami, ktoré mu vždy čo to poodhalia, pátranie o trochu posunú ale stále ho nechajú na vážkach rozmýšľať ako to vlastne všetko je, či je to naozaj tak. Čitateľ bude preto otáčať stránku za stránkou aby zistil pravdu.
Ďalej tomu určite napomáha tempo, ktoré je napísané od prvej strany a postupne s každou novou stopou, odhalením, smerovaním prípadu naberá na obrátkach. Autorka vie kedy, ktorú stopu podsunúť tak aby si čitateľ mohol postupne dávať všetko dokopy. Počas čítania som nejaké typy mala. Pri jednej postave som si hovorila, že jej správanie mi tam nesedí, že pozor niečo na nej je. Pomaličky som sa teda snažila si to dať všetko dokopy. Typ na páchateľa mi vyšiel, ale aj tak ma záverečné rozuzlenie toho celého dostalo. Dôvod prečo to dotyčná osoba robila bolo dosť smutný. Autorka poukazuje na to ako to čo sa nás môže ovplyvniť to čo sa nám v detstve stalo. Niekto sa s tým vyrovná lepšie, iný horšie. Ako som si pri autorke navykla, tak Kim nerieši len tento jeden hlavný prípad, ale vždy sa v príbehu objaví aj nejaký ten menší vedľajší. Tentoraz práve tento menší prípad do toho všetkého dokonale zasadol a bol takou tou bodkou za tým všetkým.
Čo robí túto sériu takou skvelou sú samozrejme aj postavy. Bez nich by to nemohlo fungovať akokoľvek by bol príbeh kvalitne napísaný. Kim nie je prototypom dokonalej postavy. Ako je to zvykom v krimi aj ona má svoju minulosť, ktorá ju formovala a ovplyvňuje. Postupne sa posúva a vyvíja ďalej. Znova nám je tak odhalený kúsok z jej minulosti. Na jej povahu si čitateľ postupne zvykne, tak ako si na ňu zvykli aj jej kolegovia. Niekomu nemusí sadnúť, ale vie ako prípad vyriešiť. Pri tejto časti som si musela položiť jednu otázku. Už je asi typickým zvykom, že v krimi má každý detektív v nejakej sérií má také toho obľúbeného reportéra, novinára s ktorým sa nemusí. Samozrejme v niektorej časti sa prípad bude dotýkať aj jeho. Takže sme sa tentoraz dozvedeli aj niečo o Tracy.
Ak hľadáte nejakú novú krimi sériu do ktorej by ste sa pustili určite siahnite po Angele Marson a jej sérií o Kim Stonovej. Vonku je už zopár častí, takže o čítanie na nejakú dobu budete mať postarané. Ja sa už teraz neviem dočkať ďalšej knihy a toho čo si autorka pripravila pre Kim a jej tím.
A je to tu. Posol predstavuje záverečnú časť série Žatva smrti, ktorou autor Neal Shusterman oslovil mnoho čitateľov. Fanúšikov si našla medzi každou vekovou skupinou. Autor v nej vytvoril dokonalý svet. Svet v ktorom ľudstvo dosiahlo svoj vrchol, v ktorom sa nemuselo báť smrti, lebo ovládlo aj tú. O tom kto, kedy a ako človek zomrie rozhoduje spoločenstvo Koscov, ktorí sú nad zákonom a nedotknuteľní. Svet, ktorý môže na prvý pohľad pôsobiť dokonale, ale keď sa človek pozrie bližšie pod povrch uvidí pravdu ako to naozaj je. Počas čítania som premýšľala aké pocity mám z Posla, ako ho ohodnotím. Pôsobil na mňa inak ako prvé dve časti série. To ho však nerobilo slabšou časťou, práve naopak. Autor presne vedel čo robí a preto môžem s kľudným svedomím Posla označiť za jedno z najlepších ukončení istej série. A teraz prečo.
Posol sa odohráva tri roky po udalostiach na Endure. Goddard dosiahol čo chcel a je z neho Zvrchovaný kosec, ktorý stojí nad všetkými. Zákony si ohýba a upravuje tak ako sa mu hodí a ako mu vyhovuje. Sú to ale aj tri roky kedy sa Nimbus odmlčal a všetkých ľudí označil za podivínom. Len jedného nie. A to Greysona. Z toho sa za ten čas stal Posol, jediná osoba, ktorá s Nimbom dokáže hovoriť. Aj keď Nimbus do toho čo sa deje nemôže priamo zasiahnuť, neostáva však len tak stáť v pozadí a niečo chystá aj on. Čo to však bude a ako do toho všetci zapadnú? Budú sa musieť vytvoriť nečakané spojenectvá, aby ľudstvo možno znova raz dokázalo poraziť smrť.
Záverečná časť sa niesla v miernejšom tempe ako prvé dve. A istým spôsobom aj v inom duchu. Kým v prvých dvoch častiach hrali hlavnú úlohu kosci, kosenie a ich politika, tretia časť je orientovaná skôr na nejaké finálne riešenie toho všetkého. Je tu spoločenstvo Koscov, ktoré sa stalo nadradeným nad všetko a všetkých, ale ako sa ukázalo nie je dobré keď jedna skupina má v rukách takúto priveľkú moc a rozhoduje o samotnej smrti. To čo spočiatku mohlo fungovať, postupne ovládla ľudská chamtivosť a túžba po moci. Posol nie je jednoduchou časťou. Príbeh sa v ňom rozvinul naozaj viacerými smermi a odbočkami, ktoré sa mohli zdať, že nedávajú absolútny zmysel ale ako sa hovorí, že všetky cesty vedú do Ríma, tak tu všetky cesty viedli na tajomný ostrov Nod. Tam sa skrýva poistka, ktorú tam kedysi zanechali prví Kosci.
Do každej časti autor vložil nejaký prvok, ktorý príbeh spájal a vysvetľoval čitateľovi ako daný svet či spoločenstvo Koscov funguje. V prvej časti to boli najmä denník koscov, v druhej Nimbove úvahy a v tejto tretej zase rôzne krátke citáty, úvahy, itinerácie, svedectvá o Poslovi a ich rozbory, analýzy. Práve toto všetko dodalo príbehu nový rozmer. Namiesto toho aby to autor všetko zasadil priamo do príbehu sa to rozhodol vypovedať práve takto.
Prišlo mi, že práve v tejto časti sa autor najviac venoval istej filozofii, ktorá sa odzrkadľovala v skutočnom živote a autor v nej ponúkal asi najviac myšlienok na zamyslenie sa nad tým všetkým. Nad tým čo je správne a čo nie, ako pokrok postupuje a už aj my tu máme istú AI, ktorá sa objavuje v čoraz viacerých aspektoch a oblastiach nášho života. Pri čítaní išlo pre mňa už o druhý re-reading knihy, ale aj tak som pri tejto časti akosi na to všetko zabudla a akoby som to čítala po prvý raz. Znova som si netrúfala tipovať, ako to všetko spolu súvisí, ako sa to spojí a koniec ma dostal. Neal to mal naozaj premyslené a koniec ma prekvapil. Priznávam, že som čakala, že sa to bude vyvíjať iným smerom a bude to o tom ako dať dole Goddarda alebo bolo to skôr o tej záchrane ľudstva a o tom čo bude ďalej.
Autor spolu s dokonalým príbehom vytvoril aj dokonalé postavy. Aj keď sa musím priznať, že v tejto časti mi spočiatku najviac chýbali Citra s Rowanom. Citra, Rowan a samotní Kosci zohrávali dôležitú úlohu v prvých dvoch častiach a v Poslovi sa autor rozhodol ukázať druhú stranu toho všetkého, ktorú teda predstavovali ľudia. Príbeh sa teda akoby už netočil už len okolo nich, ale hlavné úlohy zohrávali ostatní ľudia ako napr. Greyson, Munira či Loriana. Pretože aj oni boli dôležitou súčasťou príbehu a to čo sa dialo sa ich dotýkalo. Autor zároveň poukazuje aj na to, že aj keď sa Kosci môžu zdať ako postavy, ktoré sú nad zákonom ale to, že práve oni sú tými kto rozhoduje o tom kto zomrie, robia niečo čo by asi nechcel robiť každý. A aj keď by mali mať v sebe istý morálny kompas, ale aj oni môžu byť tiež tými omylnými či sebeckými.
Aj keď som počas čítania váhala koľkými hviezdičkami Posla ohodnotiť. Priznám sa boli isté časti, ktoré boli možno trochu slabšie či zdĺhavé na môj vkus. Najme stred knihy, kedy sa len dookola niečo riešilo a plánovalo a postavy sa presúvali. Nemôžem knihe dať menej ako 5*, pretože to čo sa Nealovi Shustermanovi v tejto časti ale aj v tejto sérií podarilo vytvoriť je niečo čo sa človeka dotkne, donúti ho zamyslieť sa a zanechá v ňom niečo. Je to určite séria, ku ktorej sa budem rada pravidelne vracať.
Vždy rada siahnem po knihách s témou mýtov a legiend. V tých antických sa už celkom dobre orientujem, keďže práve z tejto oblasti je ich na knižnom trhu asi najviac. Nemôžeme však zabúdať ani na vlastné korene. Práve v slovanskom folklóre sa ukrýva rovnako veľké množstvo zaujímavých príbehov o bohoch, mytologických bytostiach či démonoch. A to sa rozhodla vo svojej knihe využiť autorka s poľskými koreňmi A.B. Poranek. V knihe Kde aj temnota zamrzne tak vytvára atmosférický príbeh s prvkami slovanského folklóru v spojení s prostredím tajomného lesa. Na príbeh a atmosféru v ňom láka už len obálka, ktorá je viac než magická.
Liska žije v osade Stodola. Už od mala sa u nej objavovali magické schopnosti, tie bola však nútená potláčať. Mágia sa v tých časoch považuje za niečo neprirodzeného a zlého. Po istej tragickej udalosti sa rozhodne utiecť do tajomného lesa o ktorom sa hovorí, že je plný démonov a zlých duchov. Chce v ňom nájsť kvet papradia, ktorý jej má splniť želanie. To sa však zmení keď sa stretne so samotným strážcom lesa Lešijom. Ten jej ponúkne dohodu. Strávi rok u neho v službe a on jej na konci splní čo bude chcieť. Postupne sa zoznamuje s tajomným sídlom a plní si svoje povinnosti. Zisťuje však, že nie je prvá kto s Lešijom uzavrel takúto dohodu a neskôr sa dozvedá aj jej pravú podstatu. Ak to chce zvládnuť a prežiť, musí zistiť pravdu, ktorá sa skrýva za tajomstvami jej nového pána. Za tajomstvami, ktoré môžu byť nebezpečnejšie ako samotný les a to čo skrýva.
Musím sa priznať, že pred samostatnými knihami skôr uprednostňujem série. Predsa len v nich má autor väčší priestor pohrať sa s príbehom a svetom, ktorý vytvoril. Kde aj temnota zamrzne je síce z kategórie standalone tj. samostatných príbehov, no aj tak autorka v ňom dokázala na tých necelých 400 stranách vytvoriť krásny a atmosférický príbeh so všetkým čo treba. Môže sa zdať, že príbeh spočiatku plynie pomalšie. Ale to hlavne preto lebo autorka kladie dôraz na vybudovanie atmosféry a vzťahov medzi postavami. Príbeh však neplynie ani rýchlo, ani pomaly. Má presne také tempo aké si tá ktorá scéna vyžaduje. Keď Liska spoznáva panstvo a jeho tajomstvá je to také pomalšie. Keď dôjde k nejakému útoku je to zase rýchlejšie. Je to proste také aké to má byť.
Dalo by sa povedať, že Kde temnota zamrzne je takou temnou fantasy rozprávkou. Atmosféra v nej je silná a je plná temna, nebezpečenstva, chladu. Ale zároveň je to celé také hrejivé, príjemné, magické. Autorka sa v nej opiera hlavne o folklór a prostredie lesa a vytvára tak niečo jedinečného. Všetko má svoje dobré a zlé vlastnosti stránky. Na jednej strane môže byť les nebezpečný a tajomný, ale zároveň aj podmanivý a čarovný. Lešij Liske postupne ukazuje, že mágia nie je zlá tak ako jej to vtĺkali celý život. Nemusí sa jej báť. Práve naopak môže byť dobrá a pomáhať ľuďom, len netreba mať predsudky. To, že ju ovláda z nej nerobí monštrum. Autorka práve na tomto spracovala ten rozkol medzi nastupujúcim kresťanstvom, ktoré postupne vytláča tú pôvodnú vieru ľudí a z toho čo verili robí niečo zakázané, zlé. A aj preto postupne tieto bytosti sa môžu postupne vytrácať ako v nich ľudia prestávajú veriť. Však napr. takých čarodejníc už neostalo veľa.
Príbeh, ktorý vás pohltí už od prvej strany. Jeho stránky sa vám budú otáčať samé. Budete chcieť vedieť ako sa to celé vlastne má. Čo sa skrýva za Lešijovým správaním. Ako to dopadne a tak budete otáčať stránku za stránkou až sa ocitnete na konci. Kým začiatok mohol pôsobiť trochu pomalšie, v poslednej tretine autorka nasadila ozaj rýchle tempo. Tajomstvá sú odhalené, krutá pravda zistená, teraz už len treba poraziť nepriateľa a všetko zachrániť. Koniec ma emočne dostal a áno upadla mi aj slzička. Aj keď som možno dúfala v iný, tento smutnokrásny koniec k príbehu ako jeho zavŕšenie sadol. Jednoducho to tak asi malo byť.
Rovnako ako príbeh si zamilujete aj jeho postavy. Liska, ktorú som pravidelne pri čítaní premonovávala na Lásku, bola sympatickou hrdinkou, ktorá to v živote nemala ľahké a ako videla jediné možné riešenie jej príbehu a to vzdať sa svojej mágie, aby mohla byť ako ostatní. Lešij jej však ukáže pravdu a ona sa to naučí vnímať v inom svetle a prejde si ako postava silným vývojom. Lešij bol tiež zaujímavou postavou s jeho tajomnou a chladnou povahou. No mal však na to svoje dôvody. Netreba opomenúť domáceho škriatka, či chlapca ktorý nemusí byť chlapcom. Spolu tak vytvorili zaujímavú a rôznorodú skupinku.
Ak máte dosť knižných sérií a hľadáte samostatný príbeh, určite siahnite po Kde aj temnota zamrzne. Dostane krásnu temnú fantasy rozprávku s prvkami slovanského folklóru. Tak smelo do čítania.
Sebastian Fitzek je pre mňa zárukou kvality. Viem, že môžem čakať nečakané a to vždy aj dostanem. Viem, že aj keď mám prečítanú každú knihu, ktorá od neho u nás vyšla, že ma niečím prekvapí a príbeh bude zase iný ako tie predchádzajúce. Kde ten chlap na tie nápady chodí je dobrá otázka. Občas mám pocit, že to v hlave nemá v poriadku. Jedno je však isté. Jeho knihy u nás vychádzajú ako na bežiacom páse a viem, že keď jednu dočítam tak sa čoskoro môžem tešiť na ďalšiu. Len si budem musieť medzi ich čítaniami robiť asi väčšie prestávky. Neuplynulo totižto veľa času odkedy som prečítala Pozvánku a ja som sa pustila do Osemnoci. Niežeby ma kniha nebavila, to práve naopak, len som z toho celého mala trochu rozpačité pocity.
Internetom sa šíri šialená a nebezpečná výzva. Osemnoc, alebo lepšie povedané lotéria smrti. Predstavte si, žeby ste mohli nominovať niekoho koho naozaj nemáte radi. Z týchto ľudí bude vybrané jedno meno a dotyčný sa tak stane štvancom. Ktokoľvek v krajine ho bude môcť zabiť a nič sa mu nestane. V jeden deň na pár hodín bude vražda človeka ospravedlnená a dokonca vyhrá aj slušný balík peňazí. Tým "vyvoleným" sa stane Ben, ktorý nie je v najlepšom momente jeho života. Kto a prečo ho nominoval? Dôvody by boli. Nie je v tom však sám. Ďalšou "vyvolenou" je mladá študentka psychológie Arezu. Čo začalo ako celospoločenský psychologický experiment sa rýchlo zvrtne do boja o život. Podarí sa Benovi a Arezu to všetko zastaviť a zvládnu prežiť až do konca?
Námet môže pripomínať film Purge (Očista), čo aj sám autor v poďakovaní spomenie. Práve táto myšlienka môcť v jednu noc za rok spáchať akýkoľvek zločin a nebyť za to potrestaný ho zaujala tak, že sa ju rozhodol rozvinúť vo svojej knihe. Námet je teda viac než zaujímavý a donúti človeka zamyslieť akoby reagoval on. Nominoval by niekoho, zúčastnil by sa tej štvanice? Čo spôsobí, že človek podľahne svojím pudom a stane sa lovcom. Stačí vidina výhry? A ako si ospravedlní to čo robí? Len preto, že sa objavia o dotyčnom isté informácie, ktoré ho nevykresľujú v najlepšom svetle je ospravedlniteľné, že ho iní lovia a chcú zabiť? Kde je pravda? Celé to zároveň poukazuje na silu médií, ktorú v dnešnej dobe majú. Stačí jedna informácia, ktorá nemusí byť pravdivá a už je z nej oheň na streche, ktorý sa šíri rýchlosťou blesku. To spolu s výhrou je nebezpečnou kombináciou.
Sebastian Fitzek spracoval námet v štýle jemu vlastnom. Človek môže mať prečítaných xy kníh od neho, no aj tak ho stále dokáže niečím novým prekvapiť. Jeho sila spočíva aj v krátkych a úderných kapitolách, ktoré sú vždy napínavé a ktoré vás donútia povedať si "a ešte jednu kapitolu". Ale pri nej to nikdy neskončí a vy sa ani nenazdáte a ste na konci knihy. Autor píše tak, že tomu čo píše uveríte aj s navijakom a potom o pár strán Vám ukáže, že ale však to predsa len nie je. Bude sa s vami hrať od prvej strany po poslednú.
Celé to aj vďaka tomu odsýpa rýchlo, stále sa niečo deje a postavy idú z extrémnej situácie ešte do extrémnejšej. Znova je to teda plné zvratov a odhalení, z ktorých môžu niektoré pôsobiť pritiahnuté za vlasy, ale to už k Fitzekovej tvorbe patrí. Nevedela som sa však zbaviť dojmu, že celé to bolo ukončené moc rýchlo. Fitzek každou scénou, situáciou hnal postavy ďalej ďalej až na ich hranice. Adrenalín len tak z toho sršal a potom zrazu buuum a koniec.
Suma sumárum ide o ďalšiu skvelú fitzekovku. Pre jeho fanúšikov povinná jazda. Autor každou knihou dokazuje, že stále má čo povedať a písať. Ja už som teraz zvedavá čo ďalšieho si pre nás prichystá.
Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je kniha ktorá vzbudila diskusie na slovenskej knižnej scéne a medzi ľuďmi vytvorila dve skupiny. Jedna skupina ňou bola nadšená, chválila jej myšlienku a rozplývala sa nad ňou. Tá druhá mala práve opačný názor a vyčítala jej priveľký pátos a klišé. Knihám okolo, ktorých je priveľké halo až má človek pocit, že je jediný, ktorý ich nečítal sa snažím vyhýbať. Je potom totižto trochu ťažšie si urobiť vlastný názor, lebo už je človek chtiac nechtiac ovplyvnený inými recenziami a názormi. Avšak niekedy na tom všetkom niečo je a ja predsa len dám knihe šancu a prečítam si ju. Dopadnúť to môže jedným alebo druhým spôsobom. Alebo aj tretím, že moje dojmy z knihy budú neutrálne. Kniha Kde si sa vydala tam, si mlieko pýtaj patrí do tejto tretej skupiny. Plne rozumiem nadšeniu ľudí z nej. Bol to jeden krásny a silný príbeh. Ale rozumiem aj tým, ktorí z nej až takí nadšení neboli. Každá skupina čitateľov má svoju pravdu.
Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je generačným príbehom autorkinej rodiny z obce Poluvsie v Rajeckých Tepliciach. Na príbehu a osudoch svojich predkov tak vyrozprávala príbeh štyroch generácií v rokoch 1860-1944. Autorka zozbierala kúsky príbehov jej blízkych. Tých, ktorých poznala za života ale aj tých o ktorých počúvala len z rozprávania. Hlbšie sa ponorila do ich príbehov, osudov a nie vždy ľahkých životov. Spolu s ňou a jej predkami tak prežijeme jednotlivé historické obdobia a momenty, ktoré formovali tak ako ich ale aj našu krajinu.
Dalo by sa povedať, že kniha je krásnym a silným rozprávaním o tom ako to ľudia nemali kedysi ľahké a jednoduché. Je to rozprávanie o časoch kedy život bol ťažký, plný driny a práce a aj tak ste nemuseli mať čo do úst a kedy ste museli počítať s tým, že vaše deti sa nemusia dožiť ani druhého dňa, kedy nebola tá pomoc a možnosti ako teraz. O časoch kedy rozhodovalo o tom koho si zoberiete majetok a postavenie namiesto citov a lásky. O časoch kedy hrdosť a meno rodiny bolo všetko a prespať sa znamenalo hanbu pre celú rodinu. O časoch kedy vzdelanie bolo len pre tých vyvolených a namiesto toho aby rodičia poslali deti do školy, tak ich od malička zapriahli do prác okolo domácnosti. A dalo by sa tak pokračovať ešte veľmi dlho. Áno nemáme to ľahké ani teraz, ale je to zas iné ako to mali naši predkovia. Nemali tie výhody, vymoženosti a možnosti ako máme my. Museli sa prebíjať životom aj s tým málom čo mali.
Kniha je teda plná krásnych a silných myšlienok a momentov, ktoré donútia človeka sa zamyslieť nad tým čo má a vážiť si to. V príbehoch autorkinej rodiny môže ľahko nájsť a spoznať osudy aj jeho predkov. O to silnejšie je posolstvo knihy. Z knihy, z osudov a príbehov jednotlivých postáv išla pokora, pokoj, láskavosť ale aj smútok, hnev či zatrpknutosť. Osudy jednotlivých generácií neboli jednoduché a častokrát boli formované pod vplyvom udalostí danej doby. Každý z nich sa s tým čo mal vyrovnal inak a postavil sa inak. Niektorých budete mať radšej a iných menej. Najviac ma asi zasiahol osud Františky, ktorý bol bohužiaľ smutný a práve na ňom vidieť tu mienku verejnosti, ktorá bola v tej dobe dôležitá pre niektorých. Práve k nej sa viaže aj názov knihy, keď pochopíte čo to znamená a ako jedna obyčajná a prostá veta dokáže poznačiť život človeka, bude vám smutno a ťažko.
Jediné čo ma na tom celom rušilo boli práve časti z prítomnosti. Chápem, že práve prostredníctvom nich sa snažila autorka o vytvorenie nejakého jej prepojenia na svojich blízkych a predkov, ale kľudne by sa to zaobišlo bez toho a stačilo by keby to celé zhrnula na začiatku a konci knihy. Niektoré tie prepájania mi prišli rušivé a nehodiace sa do celkovej atmosféry knihy ako tá časť kedy hlavná postava poučuje chalanom na bývalom cintoríne.
Druhá vec bolo historické pozadie a udalostí, ktoré sa za časové obdobie, ktoré kniha opisuje, stalo. Spomenuté boli tak ako dôležité historické osobnosti ako Gabčík, tak aj udalosti ako 1 či 2 svetová vojna a transporty a iné. Toto všetko však bolo len spomenuté, naznačené a ďalej len prejdené a nejak viac nerozvinuté. Pričom išlo o dôležité a podstatné momenty, ktoré ovplyvňovali život v vtedajšej dobe. Aj keď pri udalostiach, ktoré sa týkali 2SV autorka viackrát spomenula to, že tento príbeh by bol na ďalšiu knihu, tak ktovie.
Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je krásnym a hrejivým príbehom ktorý zahreje pri srdci pohladí dušu ale aj zarmúti, vyvolá slzy či hnev nad osudmi postáv. Ide z neho láska a pokora našich predkov, na to čo nám dali a zanechali by sme mali byť pyšní a vážiť si to. Ak nad knihou váhate, určite ju skúste. Myslím, že každý si v nej niečo nájde a niečo si z nej odnesie.
Rozohraj 13, kniha ktorá ovládla knižnú scénu a samozrejme aj tú slovenskú. Knihu som síce registrovala, ale nejak sa nenáhlila do jej prečítania. Tento žáner športovej romance si raz za čas na zmenu žánrov rada prečítam, no nie je u mňa na prvom mieste. Z tohto žánru som si obľúbila predovšetkým série od Elle Kennedy a Teaghan Hunter, a aj preto som sa rozhodla knihe dať predsa len šancu. Kým Kennedy s Hunter sa skôr zameriavajú na prostredie vysokej školy či života po nej, Chloe Walsh nás s jej sériou Chlapci z Tommenky zobrala na strednú školu. Toto prostredie so sebou prináša množstvo zaujímavých, vtipných či trápnych situácií. Veď aké iné to bolo na strednej škole.
Shannon to v živote nemala ľahké. Odkedy si pamätá bola cieľom šikany. Pre jej vzhľad, preto odkiaľ je, ľudia si vždy niečo našli. Neunikla tomu ani doma. Je z nej malá sivá myška, ktorá chce len pokoj a kľud. Ľudom sa vyhýba a nikomu nedôveruje. Nemôže si to dovoliť. Teraz má nastúpiť na Tommenovú strednú školu. Má to byť pre ňu nový začiatok, ktorý tak nutne potrebuje. Nečaká však, že sa stretne s NÍM. Johnny je neskutočne talentovaným hráčom rugby, ktorý má pred sebou naozaj sľubnú budúcnosť. Tej podriadil každú aj tú najmenšiu časť jeho života. Jeho sen sa však môže ľahko rozplynúť pre zranenie, ktoré má a ktoré sa nelieči tak akoby malo. Nemôže, nechce dovoliť aby ho niečo rozptýlilo. Potom však príde ONA.
Rozdielnejší asi ani nemôžu byť. On populárny žiak a hráč, ona sivá myška, ktorá sa pozornosti vyhýba. Keď sa však stretnú, ich životy už nebudú rovnaké. Shannom mu jeho život otočí hore nohami a rozhodne sa ju chrániť lebo cíti, že to potrebuje. Začne sa medzi nimi formovať krehké spojenectvo a priateľstvo. Obidvaja však bojujú aj so vzájomnými citmi, ktoré sú silnejšie ako čakali. Môže to však medzi nimi fungovať a má takýto vzťah budúcnosť?
Neviem prečo som do jej čítania išla s tým, že po celý čas budem prevracať očami, že toto ma nemôže ani náhodou baviť. Tým dupľom ak má kniha cez 700 strán. Preboha čo tam môže autorka toľko písať. Dopredu som si povedala, že ja teda cieľovka asi už nebudem. Nemohla som sa viac mýliť. Kniha ma dostala. Dostala ma od prvej strany. Nečakala som absolútne nič. Teda čakala a to skôr príbeh, ktorý bude hlavne oddychový, jemne naivný a plný romantických klišé. Dostala som však jeden neuveriteľný krásny, silný, smutný ale zároveň aj vtipný príbeh. Počas čítania som si prešla asi všetkými emočnými stavmi. Boli momenty kedy som sa smiala nahlas, kedy cítili úzkosť, bolesť a strach, kedy som plakala a kedy som sa hnevala. Proste kvalitný emocionálny kokteil. Všetko čo sa dialo dávalo perfektný zmysel. Mohlo sa síce zdať, že po čase dochádza k opakovaniu istého vzorca, konania postáv a udalostí, ale všetko malo svoju úlohu a opodstatnenie.
Autorka krásne opísala problémy, city a trápenia mladých ľudí, ktorí dospievajú a ktorí sa hľadajú. Postavy boli obyčajní teenagery z mäsa a kostí, so všetkými ich problémami. Zároveň do príbehu dokázala zapracovať aj ťažkú, hnusnú, smutnú tému akou je šikana. Či už zo strany spolužiakov, ale aj vlastných rodičov. Shannon to v živote nemala ľahké, tam kde mala nájsť bezpečie a oporu na ňu čakalo ešte niečo horšieho. Nájde to však tam kde najmenej čakala. Práve tieto časti s jej rodinou doma sa čítali naozaj ťažko a ja som mala zakaždým stiahnuté hrdlo. Johny je športovec každou časťou jeho tela. Nebol to však len taký namyslený športovec, ktorý sa po škole nosí ako páv. Vedel čo chce a išiel ďaleko za hranice svojho tela. Na jeho postave autorka ukázala tú odhodlanosť športovcov a to všetko čo musia tomu obetovať aby to dosiahli a udržali si to.
Chémia medzi nimi bola neskutočná. Proste dvaja mladí ľudia, ktorí sa stretnú a ťahá ich to k sebe. Súčasne však obaja so svojimi citmi bojujú, lebo ani jeden si nemôže/nechce dovoliť cítiť to čo cíti. Shannon a Johnny sú krásnym príkladom slowburne romance. To čo medzi nimi je sa vyvíja krásne pomaly a prirodzene. Obaja nájdu v tom druhom oporu v ťažkých momentoch. Za spomienku určite stoja aj ostatné postavy. Každá z nich má v príbehu svoje miesto a úlohu. Bol by ale hriech nespomenúť Gibsieho, na ktorého príbeh sa už teraz teším.
Suma sumárum nečakala som, že ma táto kniha tak chytí. Vyše 700 stranovú knihu som priam zhltla za tri večery, čo už o niečo svedčí. Čakala som typickú teen presladenú, precukrovanú, gýčovú a plnú klišé romancu, ale dostala som oveľa viac. Záver bol poriadne dramatický a tak ako aj Johny aj Shannom postavil pred isté rozhodnutia, ktoré budú musieť urobiť a zvládnuť. Ja už som teraz zvedavá ako to s nimi dopadne a dúfam, že nájdu šťastie a pokoj, ktoré si tak zaslúžia.
4,5*
Grécku mytológiu mám rada od mala. Resp. akúkoľvek mytológiu ale prevláda tá grécka. Preto som si aj obľúbila retellingy nejakých tých mýtov. Vždy prinesú nový pohľad, náhľad na to čo som si myslela, že už poznám a uvidela som to tak z novej stránky. Preto sa vždy teším keď sa mi do rúk dostane nejaká nová kniha. Už mám samozrejme okruh autorok/autoriek pri ktorých viem, že keď po nich siahnem, tak neoľutujem. Herc bol mojím prvým stretnutím s touto autorkou. A dopadlo celkom fajn. S tým čo som dostala som bola spokojná. A čo som vlastne dostala?
Herkules, Heracles, Herc. Hrdina z antických mýtov a báji, možno aj jeden z najznámejších a najväčších. Keď sa povie Herkules, väčšine z nás sa asi vybaví jeho 12 úloh. Ale jeho život netvorilo len týchto dvanásť úloh. Herc bol po celý jeho život hrdinom, ktorý išiel z úlohy do úlohy. Musel vždy niečo robiť, zúčastniť sa nejakej výpravy. Herc od Phoenicie Rogerson je teda jeho príbehom od narodenia až po smrť. Hovorí o tom kde bol, čo prežil a čo vykonal. Nie je to však len kniha o ňom.
Nikdy nebol totižto sám, vždy ho niekto v istú etapu jeho života sprevádzal. Či už to boli jeho rodičia, brat so sestrou, synovec, priateľ, manželka. A práve to je táto kniha aj ich príbehom.
Existuje už množstvo príbehov o Herkulesovi a každý z autorov sa k nemu postaví inak. Zvolí si iný uhol pohľadu, inak ho vykreslí. Jeden ako kladného hrdinu, ďalší ako toho záporného. Phoenicia Rogerson sa rozhodla vyrozprávať jeho príbeh práve z pohľadu ľudí, ktorí okolo neho boli. Ktorí ho nejak vnímali a videli. Ani jeden ho nevnímal rovnako, na každého z nich vplýval inak. Pre jedného z nich bol bratom, pre ďalšieho synom, manželom, milencom, priateľom. Jeden ho mohol vidieť ako úžasného hrdinku, ktorí bojoval s monštrami. Ďalší sa ho mohol báť práve pre jeho silu, náladu a temperament. Každý z nich o ňom hovorí v inom momente, období jeho života.
A práve vďaka týmto pohľadom ukazuje jeho dobré aj zlé stránky. Milujúceho človeka, ale aj človeka, ktorý nebol dobrý. Ukazuje ho komplexnú, zložitú ale aj nepochopenú postavu. Hrdinu a monštrum v jednom. Jeho život sprevádzali aj úspechy, ale aj pády. Svojich blízkych miloval najviac ako mohol a ako vedel. Množstvo z nich ale však jeho láska priviedla k smrti. Jeho život bol teda plný aj smútku a strát. A presne takého ho ukazuje autorka.
Občas sa môže zdať akoby sa autorka snažila o trochu modernejšie podanie príbehov o tomto hrdinovi, čomu je prispôsobený predovšetkým jazyk a výrazy, ktoré postavy používajú. Zároveň však prináša aj zaujímavé štýly rozprávania, ktorými sú listy, rôzne správy či zoznam v 50 bodoch.
Musím sa priznať, že kniha sa mi čítala ozaj dobre a aj rýchlo. Užila som si ju od prvej strany po poslednú, aj keď ku koncu sa mi tie všetky mená a s kým bol pri ktorom jeho dobrodružstve či vzájomné vzťahy, trochu mýlili. A tak je to predsa grécka mytológia a tam bol pomaly každý s každým v nejakom príbuzenskom vzťahu a príbehy jednotlivých hrdinov sa často v istých momentoch prelínali. Ak teda máte radi knihy tohto žánru a rozmýšľate po akej siahnete najbližšie, určite skúste Herca.
