Vrcholy byly bílé, obloha nezvykle modrá, pocit zázrakuChodit po horách bylo pro Pietra už odmala naprosto přirozené – bral ho do nich jeho otec, kterému učarovaly a z něhož se v kostkované košili, manšestrácích, vlněném svetru a pohorkách stával jiný člověk. Tenhle zaprášený, sluncem sežehnutý, unavený a šťastný horal nijak nepřipomínal samotářského a naštvaného chemika dusícího v sobě vztek na celý svět. Pietro putoval po horách se svým kamarádem, s nímž ho pojilo mlčenlivé, ale o to silnější přátelství, a vrátil se do nich, aby tu vlastními silami postavil dům. Hory se pro Pietra staly osudem, hory zůstaly navždycky v něm, i když jeho zavedl života jinam.Román Osm hor získal italskou literární cenu Premio strega a a stal se velmi rychle světovým bestsellerem, který vychází ve více než 30 zemích. „Snažil jsem se být mluvčím, prostředníkem mezi horami, nížinou a městem, které se zdají být tolik vzdálené. Snažím se vyprávět tento příběh těm, kdo jej neznají a žijí příliš daleko, a tím se snažím uchovat svět, ve kterém žiji.“ – Paolo Cognetti„Román jednoduše dokáže podnítit, abychom nahlédli do sebe samých: již od začátku příběh vyvolává vlastní vzpomínky z dětství, vede k zamyšlení nad vztahem k rodičům, připomíná někdejší potřebu uniknout a utéct, oživuje touhu po samotě. Nabádá také k úvahám o životních hodnotách a chápání přátelství. … Osm hor tak funguje jako odrazový můstek k cestě do vlastního nitra.“ – Eva Skříčková, iLiteratura.cz„Přímočarost Paola Cognettiho nám pomáhá vystoupat na horu bez dlouhých oklik: vede nás nevyšlapanou stezkou a neprozkoumanými zkratkami. Díky tomu brzy staneme na vrcholu. Následně nám ale už nezbývá než sejít do údolí, kde nás očekává voda minulosti.“ – Pavla Přívozníková, iLiteratura.cz„Výjimečný je román zejména stylem psaní. Každá scéna má svůj význam, každé slovo má své místo.“ – Monika Havlasová, Neoluxor
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Moje prvé rande s dielom Osem hôr od Paola Cognettiho bolo zo začiatku trochu kostrbaté. Mala som z neho zmiešaný pocit. Poznáte to, zovňajšok sa Vám páči a podľa priateľov by to mal byť niekto, kto k Vám dokonale sadne. Máte spoločné záľuby a vášne a tak nejak cítite, že Vás dokáže obohatiť. Napriek tomu to však nie je ono a chýba tomu iskra.
Keďže neverím romantickým mýtom, a viem, že prvotná iskra nemusí byť až taká dôležitá, nevzdala som to. Časom a porozumením sme si boli stále bližší a toto stretnutie rozhodne neľutujem.
Podľa autora je to príbeh o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.
Napriek tomu, že to nebolo hneď na prvú, cítila som ten čerstvý, studený horský vzduch, ktorý napĺňal pľúca Bruna a Pietra už keď boli chlapci, aj neskôr, keď sa z nich stali muži. Napriek tomu, že nedospievali spolu, ich puto bolo stále silné. Rovnako ako puto k horám, ktoré mal každý svojim svojským spôsobom iné, no pre oboch boli hory domovom.
Okrem toho, že je to príbeh o dvoch priateľoch a jednej hore, je to óda na prírodu. Nádherná, písaná s citom, vykreslená do najmenších detailov. Je to príbeh o vzájomnom rešpekte, rodine, zlyhaniach, individualizme, či odchodoch a návratoch, po ktorom sa určite oplatí siahnuť.
Paolo Cognetti dokázal napísať nezabudnuteľný príbeh, taký, čo sa do srdca vrýva. Je o dobe, ktorá sa rýchlo mení, čase, ktorý niekedy preteká pomedzi prsty. Priateľstve, jeho obrovskej sile a večnosti. Láske, ktorá sa rozdáva a nevyžaduje. Kniha opisuje detstvo, mladosť, starnutie, vracia sa späť, ale stále niekam stúpa. Je o sklamaniach i potešeniach, príchodoch, odchodoch, ťažkých a silných chvíľach. Povedie nás na vrcholy, uzrieť nížinu z výšin a vidieť perspektívu, nechať sa zamyslieť. Toto je obrovské dobrodružstvo práve kvôli hore zvanej život.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Kniha je pomalým, nostalgickým príbehom o dvoch priateľoch a ich vzťahu k horám, ktorá sa sústreďuje na každodenné prežívanie, spomienky a postupné dozrievanie postáv. Často vyniká podrobnými a poetickými opismi prírody, vďaka čomu čitateľa prenesie do horského prostredia. Tempo je rozvážne a niekoľkým čitateľom môže pripadať príliš nenáročné na dejové zvraty.
Čitatelia oceňujú
Výrazné a živé opisy hôr a prírody, ktoré čitateľa dokážu preniesť do prostredia.
Citlivo spracované priateľstvo medzi dvoma postavami naprieč časom.
Jemné, poetické a reflexívne rozprávanie bez prehnanej dramatizácie.
Kniha vyvoláva pokojnú, melancholickú atmosféru vhodnú na zamyslenie.
Čitatelia ďalej hodnotia
Pomalé tempo a absencia výrazných dejových zvratov môže niektorých odradiť.
Niektorí čitatelia sa s dielom nespojili a cítili nedostatok emocionálneho zapojenia.
Prvá polovica môže byť pre niektorých ťažšia na sústredenie kvôli detailným opisom.
Úžasná kniha ktorá sa ľahko číta. Jedna z mojich najobľúbenejších of all time mám taký pocit a pritom tak straight forward koncept. Niektoré časti sú vyslovene poetické. Síce som ju čítal v angličtine keďže moja taliančina je na veľmi basic úrovni ale jeden z mojich obľúbených citátov je:
Se il punto in cui ti immergi in un fiume il presente, pensai, allora il passato l'acqua che ti ha superato, quella che va verso il basso e dove non c' pi niente per te, mentre il futuro l'acqua che scende dall'alto, portando pericoli e sorprese. Il passato a valle, il futuro a monte.
Tak jednoduché a tak poetické!
Silný příběh hledání cest a možností. Nádherný popis hor a života v nich. Jde o prozaické dílo, ale při čtení jsem měla pocit, že jde o oslavu hor, báseň.
Jde i o příběh velkého přátelství, které si prošlo snad vším. Ráda se k této knize vracím.
Pekne napísaný príbeh z hôr, ktorý však nemá hĺbku
Paolo, respektíve Pietro začína svoje autobiografické rozprávanie najmä o svojom otcovi, ktorý miloval hory a najmä tie alpské. Ako syn dobrodruha sa najprv dostáva do horského kempu, žijú akýmsi kočovným životom až sa nakoniec usadia v obci Garna, kde sa ešte vtedy malý školák Pietro dostal do kontaktu s Brunom. Kamarátom a chlapcom z hôr, s ktorým objavujú nový domov. Dokonca aj Pietrov otec zoberie samotného Bruna na strmé ľadovce. Život v talianských Alpách je náročný avšak nakoniec to dopadne tak, že si po desiatkách rokoch nájde Bruno frajerku, z ktorej sa neskôr stane manželka, z ktorou sa však po splodení dcéry rozvedie. Na to všetko sa prizerá aj Pietro, ktorý ostáva žiť prechodne v horách, ale aj v blízkej doline.
,,Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa, je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom." Paolo Cognetti
Tak taký je to príbeh - čistý, rozprávanie ľahko plynie, rozprávač je dospelý muž, ktorý má svoj mestský život, no vracia sa v spomienkach do destva a zároveň sa aj reálne vracia do talianskych hôr, kde kedysi jeho rodičia kúpili dom. Súčasnosť, ktorú žijeme, je neoddeliteľne spätá s minulosťou, súčasné sa nezastaviteľne stáva minulým, to je náš život. Naše zážitky, spomienky, každodennosť, vzťahy - to sme my, to nás tvorí. V tejto knihe nenájdete nabubralú drámu, veľkolepé zvraty - a to sa mi páči. Je to ,,len" prežívanie a reflexia toho, čo rozprávač zažíva, nad čím uvažuje, čo sa ho dotýka, čo tvorí jeho vzťahy a život. Takéto ,,len" knihy sa mi veľmi páčia.
Jsem ráda, že se mi tato kniha dostala do ruky. A já vlastně teď nevím, co říct, jsou to pocity strašně silné. Chtěla bych se teď rozjet do mého milovaného Milána, dát si silnou kávu a pak se vydat do těch úžasných italských hor a sledovat západ slunce se sklenkou vína... Ale protože nejsem ten pravý ošlehaný horal, tak by mě pak zase zpátky zlákal návrat dolů, domů... No, alespoň na chvíli jsem tam teď utekla. Doporučuji všem dobrodružným duším!
Tento příběh byl zvláštní tím, že ho sám vyprávěl hlavní protagonista. Nejsem dost zvyklá to číst tímto vyprávěním. Na druhou stranu musím ale říct, že to bylo víc emoční, realistické a surová příroda hor byla opravdu k zamyšlení. Vůbec nevím, zda by tam plno lidí nacházelo útěchu. Já možná tak týden na dovolené a pak rychle zpět do civilizace.
Dvanáctiletý Pietr přes léto se s mamkou nastěhoval do horské vesnice. Seznámil se se stejně starým klukem Brunem, který tam žil u tety a strejdy. Společně prožívali chvíle na horách, dokud se opět kvůli škole nerozdělili. Každý žil jiným životem, ale vždy v létě se opět scházeli na horách. Kamarádství drželi až do dospělosti, v horách si pak postavili společně dům a oba se tam vždy setkávali jednou za rok. U takového kamarádství nezáleží zrovna kde jste, ale je stále uloženo v srdci až do smrti. Myslím, že tento příběh právem dostal ocenění za zfilmování.
Po přečtení a zkouknutí jsem opravdu dost přemýšlela nad takovým způsobem života a musím říct, že je to spíše předurčeno jedincům, kteří milují hory právě pro tu jejich syrovost přírody.
Bohuzial tato kniha isla uplne mimo mna, hoci mam rada prirodu a sama som vyrastala v upati hory, tento pribeh vo mne nezanechal vobec nic. Samozrejme som si vedoma, ze kniha je dobre napisana, vnimava a ma nadherne autenticke opisy prirody, zvlast teda hor, ale vo mne nevyvolala ziadne pocity, nedokazala ma vtiahnut do deja, stale som ju odklada a nakoniec som sa tesila, len na to, kedy ju docitam a budem moct citat nieco ine. Ale myslim si, ze niekomu kto je viac hlbavy ako ja a miluje hory viac nez cokolvek sa tato kniha bude pacit.
Jája Miklínová
Neoverený nákup
12.3.2023
Miluju hory v jakékoliv podobě... nejradši napřímo a když za nima nemůžu, tak v knihách. Osm hor není nic akčního, ale najdete zde sílu horských masivů a přátelství. Útlá kniha, ale obrovská obsahem...
Kniha sa síce číta ľahko, aj má milý príbeh, ale nenesiem si z nej žiaden silný moment a na môj vkus to bol celkom zvláštny a rýchly koniec. Nie je to zlé, ale asi sa k tomu už nevrátim.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Chlap musí občas v živote aj prehrať, aby si potom vedel vychutnať víťazstvá. Bez prehier to v živote jednoducho nejde, len sa nimi netreba dať zlomiť.