O psaní, memoáry o řemesle

Ono, táto kniha je vskutku miestami vtipná, miestami emotívna, miestami dosť smutná, miestami napínavá... a miestami aj trochu nudná, avšak nestalo sa mi pri nej to, že som si prelistoval zopár strán dopredu, aby som zistil, koľko "toho utrpenia" mi ešte treba zniesť - táto 'Kingovka' bola aj napriek tomu, že posledných stodvadsať strán ide o popis toho 'ako písať', vytvorená zaujímavým a ľahko čitateľným štýlom, prvá časť knihy je tvorená tým tzv. CV, kde popisuje to, ako mal svoju vášeň pre písanie už od raného detstva, až to napokon prerástlo do relatívne nebezpečných rozhraní, kedy napokon bol schopný písať už len vďaka tomu, že bol na drogách, z čoho ho však zachránila Tabitha (pozn.: jeho manželka).
Je asi celkom obdivuhodné, za akých okolností King písal túto knihu - to, prečo tomu tak je, tam bolo popísané celkom detailne - a bolo relatívne fascinujúce, že svoju (fyzickú) bolesť nedal najavo ani počas písania. Vonkoncom môže druhá časť knihy pôsobiť čosi ako návod 'ako napísať knihu' a poslúži hlavne začínajúcim spisovateľom, je doplnená o jeho zápisky, poznámky a úpravy z niektorých predchádzajúcich diel (1408), cvičenia a podobne, avšak dokázal to na sto stranách popísať tak, že sa pritom nenudil ani čitateľ, ktorý nad napísaním vlastnej knihy neuvažuje.
V stručnosti: Zaujímavá - na Kinga krátka - kniha o tom, čo sa stalo jeho životným "poslaním" a jeho teraz už viac než štyridsaťročným remeslom, doplnená o tom, ako sa z chudobných pomerov dostal na vrchol spisovateľskej komunity, píše knihy pre milióny ľudí a prešiel si kadečím (či už zatknutím za krádež, drogovú závislosť (pozn.: osemdesiate roky), TAKMER tragickú haváriu, úspechy, neúspechy a mnoho iného).
Za mňa tak 9/10.