Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha je viac-menej odlišná od ostatných Kingoviek, a to predovšetkým v tom, že autorovi nejde o to čitateľa vystrašiť, ale skôr v ňom vyvolávať rôzne iné pocity, či už radosť, smútok alebo lásku. Všetkého je v knihe akurát tak primerane a hoci King použil ako primárnu dejovú líniu klišé tému "fanatik spisovateľa a jeho kníh sa pokúsi stoj čo stoj dostať jeho posmrtné diela, ktoré ešte nedokončil", akú sme mohli vidieť sčasti v Misery (1987) a vo veľkej miere v Stratených Nájdených (2015), šlo mu hlavne o autorovu minulosť, pričom sa zameriaval taktiež na vzťah Scotta a Lisey.
Je tam, pravda, trocha nadprirodzena, je tam dosť krvi (obzvlášť v "Híha") a je tam dosť emócií.
King tu navyše celkom prekvapuje osobitým štýlom písania, aký nebol predtým využitý - aspoň sa mi tak zdá - v žiadnej jeho knihe.
Ponúkol tu čitateľovi plnohodnotný a emotívny zážitok, pričom prvá polovica deja je viac-menej pozvoľná, miestami až nudná, no napriek tomu je to asi - aspoň za mňa - jedna z jeho najlepších kníh...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ono, táto kniha je vskutku miestami vtipná, miestami emotívna, miestami dosť smutná, miestami napínavá... a miestami aj trochu nudná, avšak nestalo sa mi pri nej to, že som si prelistoval zopár strán dopredu, aby som zistil, koľko "toho utrpenia" mi ešte treba zniesť - táto 'Kingovka' bola aj napriek tomu, že posledných stodvadsať strán ide o popis toho 'ako písať', vytvorená zaujímavým a ľahko čitateľným štýlom, prvá časť knihy je tvorená tým tzv. CV, kde popisuje to, ako mal svoju vášeň pre písanie už od raného detstva, až to napokon prerástlo do relatívne nebezpečných rozhraní, kedy napokon bol schopný písať už len vďaka tomu, že bol na drogách, z čoho ho však zachránila Tabitha (pozn.: jeho manželka).
Je asi celkom obdivuhodné, za akých okolností King písal túto knihu - to, prečo tomu tak je, tam bolo popísané celkom detailne - a bolo relatívne fascinujúce, že svoju (fyzickú) bolesť nedal najavo ani počas písania. Vonkoncom môže druhá časť knihy pôsobiť čosi ako návod 'ako napísať knihu' a poslúži hlavne začínajúcim spisovateľom, je doplnená o jeho zápisky, poznámky a úpravy z niektorých predchádzajúcich diel (1408), cvičenia a podobne, avšak dokázal to na sto stranách popísať tak, že sa pritom nenudil ani čitateľ, ktorý nad napísaním vlastnej knihy neuvažuje.
V stručnosti: Zaujímavá - na Kinga krátka - kniha o tom, čo sa stalo jeho životným "poslaním" a jeho teraz už viac než štyridsaťročným remeslom, doplnená o tom, ako sa z chudobných pomerov dostal na vrchol spisovateľskej komunity, píše knihy pre milióny ľudí a prešiel si kadečím (či už zatknutím za krádež, drogovú závislosť (pozn.: osemdesiate roky), TAKMER tragickú haváriu, úspechy, neúspechy a mnoho iného).
Za mňa tak 9/10.
...a nezabúdajte, že cesta do pekla je dláždená príslovkami!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ono, táto kniha je vskutku miestami vtipná, miestami emotívna, miestami dosť smutná, miestami napínavá... a miestami aj trochu nudná, avšak nestalo sa mi pri nej to, že som si prelistoval zopár strán dopredu, aby som zistil, koľko "toho utrpenia" mi ešte treba zniesť - táto 'Kingovka' bola aj napriek tomu, že posledných stodvadsať strán ide o popis toho 'ako písať', vytvorená zaujímavým a ľahko čitateľným štýlom, prvá časť knihy je tvorená tým tzv. CV, kde popisuje to, ako mal svoju vášeň pre písanie už od raného detstva, až to napokon prerástlo do relatívne nebezpečných rozhraní, kedy napokon bol schopný písať už len vďaka tomu, že bol na drogách, z čoho ho však zachránila Tabitha (pozn.: jeho manželka).
Je asi celkom obdivuhodné, za akých okolností King písal túto knihu - to, prečo tomu tak je, tam bolo popísané celkom detailne - a bolo relatívne fascinujúce, že svoju (fyzickú) bolesť nedal najavo ani počas písania. Vonkoncom môže druhá časť knihy pôsobiť čosi ako návod 'ako napísať knihu' a poslúži hlavne začínajúcim spisovateľom, je doplnená o jeho zápisky, poznámky a úpravy z niektorých predchádzajúcich diel (1408), cvičenia a podobne, avšak dokázal to na sto stranách popísať tak, že sa pritom nenudil ani čitateľ, ktorý nad napísaním vlastnej knihy neuvažuje.
V stručnosti: Zaujímavá - na Kinga krátka - kniha o tom, čo sa stalo jeho životným "poslaním" a jeho teraz už viac než štyridsaťročným remeslom, doplnená o tom, ako sa z chudobných pomerov dostal na vrchol spisovateľskej komunity, píše knihy pre milióny ľudí a prešiel si kadečím (či už zatknutím za krádež, drogovú závislosť (pozn.: osemdesiate roky), TAKMER tragickú haváriu, úspechy, neúspechy a mnoho iného).
Za mňa tak 9/10.
