Slnečnice

Nevšedný príbeh lásky troch ľudí. Ľudí, ktorí boli pre seba stvorení a robili si navzájom život krajší. Majú medzi sebou čisté city, ktoré si nijak nezávidia ani nevyčítajú a i keď sa takýto vzťah niekomu môže zdať čudný, ja som im ho priala.
Táto kniha je neobyčajná v tom, že aj keď v podstate všetko smeruje ku tragickému koncu, človek si ju aj tak zamiluje. Určité informácie autorka ani nemusí písať, pretože ich čitateľ nachádza medzi riadkami sám a práve to dodáva človeku pocit, že sa vie vcítiť do hlavných postáv a pochopiť čo prežívajú.
Slnečnice odporúčam fanúšikom spoločenských románov, ľuďom, čo nehľadajú v knihách iba šťastné konce a tým, ktorých neodrádza náklonnosť medzi rovnakým pohlavím.

Ty brďo! Tak táto kniha mi zachutila. Veľkosťou malá knižka, ale o to väčší a silnejší príbeh. Je to ten typ príbehu medzi dvoma (možno aj troma) ľuďmi, ktorý musíte čítať aj medzi riadkami a vôbec vás nenechá chladným ba práve naopak! Vyvolá vo vás celú škálu emócií. Priam poetický nám autorka vykreslila lásku, osamelosť, žiaľ pri strate milovaných i nenaplnené túžby. Jednoznačne to bola láska, ktorá by sa vyvíjala inak keby....

Anna Melišová

Kníhkupec - špecialista/Kníhkupec - špecialista nákupu

17. marca 2020

Malá – veľká kniha o láske, strate a osamelosti.
Román Slnečnice je príbehom dvoch, v podstate troch ľudí, Ellisa, Michaela a Annie.
„Medzi knihami v spálni je zastrčená farebná fotografia. Zblízka zachytáva troch ľudí v tesnom objatí – ženu a dvoch mužov. Svet nad nimi je rozmazaný, svet po bokoch mimo záberu. Vyzerajú šťastní. A nie je to len úsmevom. Z očí im čosi sála, pohoda, radosť, niečo, čo ich spája.“
Michael s Ellisom sa spoznávajú ako dvanásťročný, keď sa Michael po otcovej smrti presťahuje do Oxfordu. Vzniká medzi nimi priateľstvo a spoločne prekonávajú smrť Ellisovej matky Dory a čelia Ellisovmu neľútostému otcovi.
„Teraz ma dobre počúvaj. To, čo chceš robiť, a to, čo budeš robiť, sú dve rozdielne veci.“
K Ellisovi a Michaelovi v dospelosti pribudne Annie, s ktorou sa Ellis ožení. Ich vzťah „v trojici“ sa nedá presne označiť.
„Kto sme boli, Ellis, ja a Annie? Veľakrát som to chcel vysvetliť, ale nikdy sa mi to nepodarilo.“
Jedného dňa však Michael odíde a o pár rokov sa vráti bez vysvetlenia. Znova sa z nich stane nerozlučná trojica. To však nie je koniec príbehu. Od chvíle, kedy chytíte knižku do rúk však viete, že toto nie je príbeh, ktorý má happy end (a žili šťastne až kým nepomreli).
Autorka v románe Slnečnice rozoberá množstvo tém. Osamelosť, vyrovnávanie sa so stratou, nenaplnené sny, homosexualita, epidémia AIDS v USA, prvá láska, čo ak... a všetko to rozžaruje obraz Van Goghových Slnečníc.
V príbehu sa striedajú časové línie a priama reč nie je oddelená úvodzovkami, čo môže byť spočiatku mätúce. Nemalo by to však odradiť čitateľov, pretože román Slnečnice je hlboký príbeh a skrýva v sebe množstvo myšlienok hodných na zamyslenie. Chytí vás za srdce a tých citlivejšícj aj rozplače. Ja osobne som možno čakala niečo iné, ale to čo som našla na stránkach knihy bolo oveľa lepšie, než moje očakávania. Rozhodne sa k slnečniciam plánujem v budúcnosti ešte vrátiť.
„Premýšľam, ako znie, keď sa zlomí srdce. Usúdim, že sa to stane v tichosti, nečujne, bez drámy. Ako keď vysilená lastovička mäkko spadne na zem.“