Jediná ruža

Jediná ruža je kniha, ktorá vás vtiahne do čarovného Japonska a poeticky vám rozpovie príbeh Francúzky Rose, ktorá prichádza do krajiny vychádzajúceho slnka, aby si prečítala poslednú vôľu svojho otca, Japonca, ktorého nikdy nestretla.

Spolu s asistentom svojho otca, Paulom, navštevuje chrámy a záhrady v Kjóte a dozvedá sa všetko podstatné o minulosti i o sebe samej. Dej plynie pomaly, je plný krásnych opisov prostredia, nádherných sviežich dialógov a múdrych myšlienok: ,,Ten, kto nie je pripravený trpieť, nie je pripravený žiť."

Knihy z japonského prostredia človeka nadchnú - zenové záhrady, sakury, kláňajúci sa ľudia pri poďakovaní, pokoj a skromnosť. Taktiež sú v knihe pekne zakomponované japonské reálie. ,,Matcha čaj nemal takmer žiadnu chuť, no napriek tomu v ňom bola chuť všetkého." ,,Tým ste práve vystihli podstatu Japonska."

Metamorfóza ženy prebieha postupne, cez nádherné príbehy o rôznych stromoch a kvetoch vložené do príbehu. A preto ani meno hlavnej hrdinky Rose, pôvodne pesimistickej a zartrpknutej, nie je náhodné, ale plní istú úlohu. Témy ako premena človeka, láska, utrpenie i strata sú vysvetlené citlivo a do hĺbky. Postavy sú uveriteľné. Skromnú a starostlivú Japonku Sajoko si zamilujete od prvej chvíle.

Veľmi mi ,,chutil" poetický štýl autorky, aj keď zvyčajne neobľubujem knihy s množstvom opisov. Opisy japonského prostredia však pôsobia ako balzam na dušu. Vždy si vtedy pomyslím, ako je na svete krásne. Kniha má veľmi príjemnú romantickú a zároveň sentimentálnu atmosféru.

Tento senzuálny príbeh je napísaný vynikajúco. Autorka Muriel Barbery si ma získala, chystám sa na jej ďalšiu knihu s názvom S eleganciou ježka.

Knihu odporúčam milovníkom všetkého japonského, milovníkom poetického jazyka a košatých vetných konštrukcií.

Príbeh štyridsaťročnej Rose, ktorá prichádza do Japonska, pretože jej otec, ktorého nikdy osobne nestretla, zomrel. Prichádza, pretože musí navštíviť notára kvôli dedičstvu. Kým čaká, pár dní trávi s Paulom, kamarátom svojho otca, ktorý jej o otcovi rozpráva.

Mám rada ázijskú kultúru aj tie typické staré „múdrosti“ a opisy. Práve preto som si knihu kúpila. Pochválila by som názov, ktorý nám napovedá, že príbeh sa bude niesť v línii kvetov a v istom zmysle ide aj o meno hlavnej postavy. V diele sa stretávame hlavne s opisom kvetov, prírody, okolia. Hlavná postava Rose je geobotanička, ktorá vníma kvety rozumom, nevidí ich krásu. Životné múdrosti sa zas skrývajú v replikách od Paula, ktorý ju celý čas sprevádza. Musím, bohužiaľ, skonštatovať, že knižka ma neoslovila :) Vďaka opisom síce niekedy môžete mať pocit, že ste tam, v Japonsku, ale tá atmosféra mi prišla celkovo taká depresívna, že ma to nebavilo. Chápem zmysel knihy, že dôležitá je cesta a že počas nej Rose prešla metamorfózou, zmenou, ale pre mňa to bola jedna z tých pseudofilozofických kníh, ktoré sa snažia presvedčiť „životnými múdrosťami“, aby si sa pozeral na svet/život z iného uhla. Možno ešte nie som cieľová skupina a keby som čítala knihu o pár rokov neskôr, tak by ma nadchla tak, že by som rovno odcestovala do Japonska :D No zatiaľ v tej životnej fáze nie som :)
A ešte malú drobnosť by som vytkla - v knihe sa nachádzajú aj anglické repliky - chápem, že je to preto, aby sa zachovala tá autentickosť. Ja by som však v záujme slovenského čitateľa preložila aj tieto úryvky aspoň v poznámke pod čiarou alebo do zátvorky :) Síce nejde o nejakú zložitú angličtinu, ľudia so základmi angličtiny by tomu rozumeli, ale som zástankyňa plynulého nerušeného čítania :)