Chris Carter sa kedysi venoval práci sériovými a viacnásobnými vrahmi, kedy ich vypočúval a skúmal ich správanie. aj "vďaka" tomu má bohaté skúsenosti s takýmito ľuďmi a pozná ich zmýšľanie. tieto svoje skúsenosti poznatky sa rozhodol zúročiť pri písaní a tak uzrela svet séria o Robertovi Hunterovi. jeho vrahovia majú vždy neuveriteľne zvrátenú myseľ, až sa jeden musí čudovať kde na to ten autor chodí, ale keď človek pozná jeho životopis a vie čomu sa predtým venoval vo svojej práci, je mu to hneď jasné. o to strašidelnejšie a nepríjemnejšie to celé pôsobí.

pri Carterových knihách viem, že môžem staviť na istotu a dostanem všetko čo potrebujem. veľkým plusom sú krátke kapitoly, ktoré vždy skončia v TEN moment, pri ktorom si poviete ešte jednu stranu a ani sa nenazdáte a ste o sto strán ďalej. a k tomu sú písané prudko čitateľným štýlom, ktorý vás núti otáčať stránku za stránkou a tak tieto bichličky dať aj za dva večery.
Carter znova predstavuje čitateľovi vraha s poriadne zvrátenou mysľou, ktorý sa neštíti ozaj ničoho. a už od prvej strany rozohráva s Hunterom a Garciom hru na mačku a myš. dráždi ich, provokuje aby ho odhalili a chytili, ak ho teda dokážu spoznať. Carter vie čo kedy čitateľovi a vyšetrovateľom podsunúť a kedy je ten správny moment na ten ktorý zvrat, odhalenie či novú stopu. knihe teda nechýba patričná dávka napätia, ktorá sa stupňuje s každou novou vraždou a tým ako sa sťahuje slučka okolo vraha. o mrazivé, nepríjemné až extrémne momenty tiež nie je núdza.

ako už je jeho zvykom príbeh máme možnosť sledovať z pohľadu viacerých postáv, čo do neho vnáša ten ďalší zaujímavý aspekt. väčšinou teda ide o pohľady vyšetrovateľov, obetí ale aj samotného vraha. Carter však nenecháva nič na náhodou a pre čitateľa má pripravený jeden veľký zvrat, ku ktorému keď dôjde a človek si potom všetko spätne pospája, ide o dobrý mind blow. konečná. aj keď teda ten samotný zvrat mi napadol niekde v polovici knihy, aj tak ma dostal. plus mi ešte pri samotnom odhalení napadlo ešte jedno napojenie na iný Hunterov príprad, len teda neviem či to bude tým, že som danú knihu čítala nedávno a vidím spojenie, aj tam kde nie je, alebo je to ozaj tak a ak áno, tak nemám slov.

čo si budeme klamať Chris Carter je PÁN. o tom niet najmenších pochýb a presvedčuje o tom čitateľa každou jeho ďalšou knihou.

Toto je pre mňa 7. kniha od tohto autora a po každej si hovorím a pýtam sa sám seba, prečo to vôbec čítam. Áno, dej je fajn, zápletka je OK, odhalenie páchateľov je vždy podané zaujímavo, avšak s čím sa neviem stotožniť, je autorov štýl písania. Neuveriteľne rozvláčne, otravné opisy prostredia aj na dve strany, čo ma vracia k dielam realistov spred 150 rokov, vsuvky, ktoré majú asi vygradovať napätie, ale pôsobia úplne opačne (história kávy, naozaj?), obrovské množstvo zbytočností, ktoré deju v ničom nepridávajú, ale naopak uberajú.... Každou ďalšou knihou je to u autora horšie a horšie. Opäť opakujem - z hľadiska deja, prípadu, odhaľovania, vsetko OK. No ten štýl písania..... ach.