Prečítané (2025) Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Prečítané (2025) Moje aktivity
Toto je pre mňa presne ten typ knihy, po ktorej by mal človek siahnuť, keď chce len proste "vypnúť", má chuť na trochu romantiky, no nechce čítať o žiadnej dráme. Knižka sa mne osobne čítala dobre a rýchlo, postavy boli sympatické, no musím súčasne priznať, že samotný príbeh nebol pre mňa nejak extra zaujímavý. Najviac som sa však asi nevedela stotožniť s vecami, ktoré si hlavné postavy niesli z minulosti a ktoré akože mali ovplyvňovať ich správanie vo vzťahu alebo k iným ľuďom. Každopádne, bola to fajn nenáročná oddychovka na jedno posedenie, avšak nič také, na čo by som si ja sama o nejaký čas spomenula. Skúste, uvidíte. :)
Za mňa jedno veľké ÁNO! Po dlhej dobe som konečne natrafila na román, ktorý bol skvelý od prvej až po poslednú stranu a nevedela som ho nabažiť (a to aj napriek tomu, že príbeh s podobnou zápletkou som už predtým viackrát čítala). Postavy boli skvelé (jedného Daniela do každej rodiny, och!) , romantická linka krásna a celé to bolo (aj napriek pár "klišé") naozaj uveriteľné, čo sa mi väčšinou pri romantických knihách nestáva. Musím však uznať, že najviac sa mi páčil spôsob, ako sa Abby Jimenez v knihe venovala vnútornému citovému a myšlienkovému prežívaniu oboch hlavných postáv vo vzťahu k tomu druhému. Najmä u Alexis sa mi páčilo, ako sa autorka venovala dôvodom (vek, pôvod, práca, rodina, názor okolia), ktoré ju od Daniela takpovediac "odrádzali". Presne v týchto častiach som si opäť uvedomila, aké hlúposti niekedy ľudia riešia a často ich uprednostnia pred tým, čo naozaj cítia (na to však v živote prídu až vtedy, keď je už neskoro). To, či tomu tak bolo aj v tejto knižke, prezrádzať nejdem, musíte to zistiť sami, takže šup-šup, neváhajte. :)
Po skvelej serii o Hrobarovi som sa s ocakavanim pustila aj do tejto knizky, a teda musim povedat, ze Katova dcera ma oslovila dokonca este viac. :) Dej je putavy, historie je tam akurat, clovek sa zaroven dozvie vela zaujimavych veci z dejin, detektivna zapletka je originalna, no najma hlavne postavy (Jakob, Simon, Magdalena) su strasne sympaticky vykreslene a hned som si ich oblubila. Skoda, ze dalsie knihy zo serie su zatial len v cestine, no uz citam druhy diel a je rovnako paradny, ako tato jednotka (ak nie aj viac). Nevahajte s citanim, najma ak Vas uz omrzeli klasicke detektivky a chcete nieco “ine”. :)
Ano, je pravda, co tu uz viaceri pisali, ze tento diel je v podstate takmer cely o Chaolovi (ak neratame kapitoly o Nesryn) a je v nom menej “akcie”, ale to je fuk, pretoze to bolo UZASNE! Milujem postavu Chaola od sameho zaciatku tejto serie, a sice ano, aj mna osobne mrzelo, ako sa jeho postava menila akoby k “horsiemu”, nakolko jediny nevedel prijat zmeny, ktore nastali vo svete a aj v okruhu jeho blizkych, no ja som stale vedela, ze je za tym nieco viac. Nieco, na odhalenie coho sme si museli pockat. A prave tento 6. diel nam ukazuje, ale vnutorne boje dlhe roky viedol a preco sa za vsetko obvinoval. Samozrejme, najkrajsie na tejto knihe bolo, ze ho na tejto ceste sprevadzala prave Yrene, ktora sa hned stala mojou novou oblubenou zenskou postavou celej serie. :) A hoci som predtym k Nesryn nemala nejaky citovy vztah, musim povedat, ze vdaka tejto knihe u mna stupla v rebricku a zeriem ju! A hoci je teda tato predposledna knizka z celej serie jedina bez Aelin a jej kruhu., pride mi, ze je paradoxne o to viac klucova a bez udalosti na Juznom kontinente, ktory bol dovtedy citatelovi neznamy, by nikdy nikto nezistil take dolezite informacie, ktore mohli pomoct k zachrane sveta. Za mna pecka, dokonca priznavam, ze na konci padli aj nejake tie slzicky... :)
Neviem, či som už niekedy čítala knihu, ktorá by ma tak veľmi zasiahla a na ktorej konci som sa cítila tak akosi ľudsky prázdno... Kým som si na začiatku priala, aby sa Charliemu splnil sen a aby sa jeho IQ 68 podarilo experimentálnou operáciou zvýšiť, na konci som priala, aby ju nikdy nepodstúpil a nestal sa inteligentným. Pri čítaní toho, ako sa k Charliemu ľudia správali pred a po tom, čo zmúdrel, som si opäť raz uvedomila ľudskú krutosť a nepochopenie voči niečomu "inému". Je naozaj veľká škoda, že práve príbeh s takouto hĺbkou a myšlienkami nie je v čitateľských kruhoch oveľa viac známejší a na rozdiel od iných titulov nie je ani súčasťou povinnej literatúry na školách (hoci ja sama nie som zástanca povinného čítania ako takého). Ak ste knižku ešte nečítali a máte náladu na emočne náročnejšie dielo, ktorého dej však rýchlo odsýpa, odporúčam vám ju bez zaváhania všetkými desiatimi.
Poslednú dobu mám neuveriteľné šťastie na skvelé romány, no tento sa zatiaľ radí medzi to NAJ, čo som tento rok čítala. :) Príbeh Izzy a Natea, ktorých dala dokopy letecká havária a ktorých cesty sa následne počas rokov schádzali a rozchádzali, je napísaný tak brutálne neskutočne krásne, emotívne a bolestivo, že pocity z neho vo mne rezonujú aj mesiac po tom, čo som knihu dočítala. Ani nemá zmysel to tu viac rozpisovať, proste si knižku IHNEĎ prečítajte a pochopíte, prečo sú v tomto prípade akékoľvek ďalšie slová zbytočné. Viac takýchto kníh do literárneho sveta, prosím prosím prosím!
Tak to zatiaľ vyzerá, že tu budem asi prvá, koho knižka vôbec nenadchla.
V prvom rade musím priznať, že takmer vôbec nečítam tento druh literatúry (s prvkami autobiografie atď.). V tomto prípade ma však knižka po prečítaní obsahu, ako aj množstva pozitívnych recenzií zaujala a tak som sa do nej (s očakávaniami pustila.). No a výsledok? Žiaľ, sklamanie. Pre mňa to proste bolo celé také nijaké, nedokázala som sa vcítiť do prežívania postáv, nesedel mi ani spôsob rozprávania (bože, a najmá tie dlhočizné vety cez pol strany bez ukončenia, to bola moja smrť) a do čítania som sa dokonca premáhala, a to sa mi teda nestáva často (úprimne, bola som rada, že celá kniha má tak málo strán). Aby som to možno lepšie vysvetlila - samotná podstata knihy v podobe “zakázanej” láske medzi dvomi mladými mužmi bola sama o sebe pekná a dojímavá, no mne teda asi proste len nesadol spôsob, akým je celý príbeh autorom vyrozprávaný. Čo je pritom škoda, lebo knižka mala za mňa značný potenciál. Ja teda dávam knižke len 2*.
P.S.: Každopádne, nenechajte sa odradiť, očividne je veľa čitateľov, ktorých príbeh chytil za srdce. :)
Vzhľadom na množstvo komentárov ohľadne zdĺhavých a podrobných opisov prírody som sa tejto knižke dlhý čas vyhýbala (hm, ako to povedať, nie som proste typ čitateľa, ktorého baví tento typ kvetnatej “vaty” v knižkách a zároveň nie každý autor má talent písať opisy tak, že vás neunudia k smrti). A teda musím sa priznať, že prvých cca 70 strán som naozaj trošku bojovala. No prekonala som sa (samej sebe ďakujem!) a odmenou mi bol prekrásny, dojemný, citlivý, bolestivý, originálny a veľmi prepracovaný román. A síce by som našla pár výhrad (napr. šanca, že malé dieťa sa vychová kvázi úplne samé, mi prišla celkom nereálna), nič to nemení na celkovom zážitku a nadšenia zo samotného príbehu. Osobne oceňujem hlavne detektívnu (sčasti vedľajšiu) linku, ktorá bola skvelým prvkom a “oživením” a vo finále pre mňa skončila dosť nečakane. Z postáv by som rovnako našla veľa toho, čo by sa dalo vyzdvihnúť, no mne sa najviac páčil Tate a jeho dlhoročné hlboké city ku Kyi. Mňa tento román vo finále chytil hrozne za srdce a ľutujem, že som ho tak dlho obchádzala. Odporúčam!!! :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pri tejto knižke sa mi len potvrdilo staré známe “100 ľudí, 100 chutí”. Ja som sa do nej pustila po tom, čo som si na ňu videla kopu pozitívnych reakcií, no po prečítaní sa s nimi neviem vôbec stotožniť.
Príbeh sa pritom začal sľubne - pekné prostredie, tajomný a krásny Archer, ktorý sa s nikým nerozpráva, príťažlivosť medzi ním a Bree, prvé intímnosti… Akonáhle však došla polka knihy, išlo to hrozne dolu vodou. Mala som pocit, akoby autorka zrazu nemala absolútne o čom písať, všetko sa točilo buď okolo každodenných maličkostiach alebo sexu, ktorý sa pomaly stal jedinou aktivitou medzi hlavnými postavami (keby aspoň opisy tých scén boli zakaždým originálne, ale nič z toho). A najviac nedotiahnutá (odfláknutá? slabá?) mi prišla linka ohľadne toho, čo si Bree zažila pred tým, ako utiekla z mesta.
Keď to proste za seba nejako zhrniem - samotný príbeh mal na začiatku naozaj veľký potenciál, no autorka ho vôbec nevyužila. Za prvú (dobrú) polovicu knihy a sympatické postavy dávam 2,5*.
Ja nie som žiadny extra fanúšik kníh typu “romantická komédia”, no poviem vám, Hypotéza lásky ma absolútne dostala do kolien. Och!
Príbeh o falošnom randení študentky Olive a vyučujúceho Adama bol pre mňa prudko čitateľný už od prvej strany. A hoci som vedela, ako celá ich love story skončí (c’mon, kto pri takejto knižke čaká niečo iné ako happy end?), vôbec mi to v tomto prípade neprekážalo.
Zbožňovala som Adama, ktorý bol vykreslený ako kôpka mužskej dokonalosti a zbožňovala som aj Olive, ktorá bola totálne zlaté nemehlo. Najviac som však milovala ten ich vzťah-nevzťah s večným podpichovaním a extrémne fungujúcou chémiou (bože, ako som tej Olive závidela a chcela sa s ňou po celý čas vymeniť, haha).
Aby tých superlatív z mojej strany nebolo málo, tak pridám ešte jedno. Ono to celé bolo nielen romantické a sexy, ale navyše aj mega vtipné! Nie však v zmysle, že som sa len pre seba v duchu usmievala. Ja som sa pri čítaní reálne neskrývane chichotala (neverím, že som práve sama použila toto slovo :D). Ak niekomu táto kniha nepríde zábavná, tak je totálny suchár bez štipky humoru (sorry not sorry).
Zaujímavý pohľad do akademického (doktorandského) sveta na akademickej univerzite bol pri tejto knižke pre mňa už len pomyselnou “čerešničkou” na torte.
Keby môžem, tak Hypotéze lásky dám oveľa viac než len 5 hviezdičiek. K tomuto názoru sa pripájajú aj tie motýliky v mojom bruchu, ktoré mi tam pri čítaní nonstop lietali. :)
Ak ste knižku ešte nečítali, rýchlo to napravte. Určite neoľutujete!
