Tereza Trajlinková

5

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

~

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

~

Zobraziť viac

Moje odznaky

Verný zákazník
Google Translate
Šťastných 7
2023
Šťastných 7
2022
Plány do budúcnosti
Máte čitateľský profil
Zobraziť viac

Moje aktivity

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

25.02.2024 17:24

To, že niekto nemá na akú modrinu ukázať prstom, ešte neznamená, že nie je posiaty nekonečnami hematómov na duši.

Neuveriteľne poetické, pre mňa zľahka evokujúce tvorbu Andrewa McMillana.

Trochu bojujem s tým, že by som Srpny chcela označiť až nepatričným množstvom superlatívov. Ako prvé sa poddám nutkaniu, a ako to už býva, potom sa pokúsim vyjasniť, prečo som si dovolila poddať sa.

Geniálne.
Brilantné.
Perfektné.
Skvelé.

Nuž a teraz - nehovorím o obsahu a nevyzdvihujem to, čo bolo podané, ale že to bolo spravené neuveriteľne kvalitne. Tieto hyperbolické pochvaly znejú ako na michelinskú 7-chodovú večeru, ale povedzme, že po tom, ako mnou prešli Srpny, by ste po mne na záchod ísť nechceli. Je to takmer nestráviteľné. Nikdy nebude. Na bolesť sa dá zvyknúť, ale nemá sa. Taká hlúposť, aj v našej ľudovej slovesnosti, vraj človek si zvykne aj na šibenicu. A my blázni pri týchto slovách ešte aj narazíme dlaňou o hruď, ako pri hymne.

Aj nás bili, a sme tu, ani z nás neubudlo. Aké klamstvo. Ako dlho sa nám ho ešte bude chcieť omieľať?

Tak prečo teda
Geniálne?
Brilantné?
Perfektné?
Skvelé?

Pretože z tejto knihy mrazí. Robí sa z nej fyzicky nevoľno. Niekedy doslova musíte silno zapučiť viečka, aby ste sa skryli pred tým, čo sa na strane deje. A aj tak márne.
Invazívne a účinné -
- také sú Srpny.
Naozaj výborná demonštrácia nespoľahlivého rozprávača a reprezentácia spoločenského fenoménu.

A takisto, lebo Srpny podávajú ruku spolupatričnosti tým, ktorým nikto nikdy neveril, ktorých prežívanie a vnímanie bolo konštantne znehodnocované a z(a)hadzované. Zrazu na svete je niekto, pred kým by ste nemuseli obhajovať relevantnosť svojej existencie.

Jedinečný debut. Výbušný aj rozvážny. Plný bohovských metafor, prirovnaní a personifikácií - napomedzí sveta fyziologického s mentálnym.

„Něžný nástroj smrti.”

Čítať viac

Srpny - Jakub Stanjura, 2023
Srpny
  • Jakub Stanjura
5,0
14,90 €

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

10.02.2024 12:06

Pri tejto by som minula všetky tuhy na svete.

Nikto nepíše o písaní ako Annie Ernaux.
Nikto nepíše o hanbe ako Annie Ernaux.
Nikto nepíše o čase ako Annie Ernaux.
Nikto nepíše o nostalgii ako Annie Ernaux.
Nikto nepíše o živote ako Annie Ernaux.
Nikto nepíše o sebe ako Annie Ernaux.
Nikto nepíše ako Annie Ernaux.
A nikto nepíše o mne ako Annie Ernaux.

Táto kniha je o mne. Som tam. Som (s) ňou. Netuším, kde končí ona a kde začínam ja. Nemám potuchy, či sú tie pocity moje, jej, kto začal, kto ich z druhej ruky chytil, či som cítila ja prvá a naprojektovala to do Ernauxovej spomienok, alebo napokon či ich cítim zachytené až teraz cez Annie.

Preklad je absolútne brilantný. Text má simplistickosť, ktorú rozoznávam v knihách francúzskych originálov. A zároveň je ostrý a presný. Nie však ako drahý nôž, ale ako skalpel. Predmet taký, až neveríte, že ho mohol objaviť, vymyslieť a vytvoriť človek.
Ernauxovej štýl je invazívny, dušou sa prerezáva ako maslom.

A nakoniec len spravím ozvenu autorkinho “vidím ju”. Vidím ju. Vidím Ťa, Annie. A chcem veriť, že takto raz (u)vidím aj seba.

Čítať viac

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

24.01.2024 19:46

??—>????—>??

V krátkosti, vysvetlenie mnou zvoleného nadpisu tejto recenzie:
- Prvé srdce je kartové, ako symbol toho, že karty nám rozdané si nevyberáme.
- Zlomené srdce nemusím bližšie vysvetľovať, eventuelne sa stáva, keď vieš čítať a dočítal si sa až sem, tak s najvyššou pravepodobnosťou vieš, o čo tu beží.
- Nuž a posledné je srdce celé, skutočné, to najklasickejšie, obyčajné, a tým krásne. Je to srdce, ktorým chcem vlastnou vierou podporiť posolstvo komiksu Štěpánky Jislovej - že ľudia sa môžu meniť, majú moc kompresnúť prach, na ktorý život ich srdce rozomlel, do diamantu, ktorým usmerňujú svetlo len na tých, ktorých si vyberú a ktorí si to zaslúžia. Posledné je srdce, ktorému sa treba neustále učiť - učiť sa vážiť si ho aj ho mieniť.

Rozrevalo ma už venovanie, čo viac dodať. Lepšie skrátka nevymyslím do svojej vlastnej potenciálnej a možno nikdy neuskutočnenej knihy.

Srdcovka je pevne, krásne a zdravo psychologicky podkutá. Tento rozmer individuálnej zodpovednosti, sebauvedomenia a starostlivosti o seba nekonečne cením.

Detailne a do akej miery sa s dielom identifikujem či existuje prienik životných skúseností mňa a autorky, to si nechávam pre seba. Avšak, chcem vyjadriť vďaku za guráž podať toto svedectvo.

Je to jedinečné dielo o dospievaní, ľudskosti a nádeji.

Vizuálna stránka komiksu mi prišla citlivá a jemná. Práca s jednoduchou farebnou škálou dala geniálne vyniknúť kontrastu, izolovanosti protagonistky od zvyšku diania, prípadne - dvojfarebnosť evokuje polaritu - dva póly magnetu, verím, že nenadarmo boli vybrané práve červená a modrá farba, aby značili všeobecnú tendenciu vzťahovať sa práve k tým ľuďom, ktorí evokujú protipól našich odžitých problémov a nespracovaných tráum.
#silnoodolávamnutkaniuspraviťztohtomotivačnýprejav
o tom, ako dva konce svojko magnetu treba najskôr spojiť dokopy, a až potom sa navliekať na jednu spoločnú šnúrku okolo krku osudu (chokuj ho, čo to dá). Alebo až potom, ako uzavretý kruh, sa navleč na prst niekomu hod(not)nému - ako zlatá obrúčka.
#hupsstalosasmolaneskoro
Červená a modrá ako okysličená a neokysličená krv na zobrazení srdca. Srdcovka.
~ Mocne nadinterpretujem, som si vedomá.

V autorkinom štýle cítim detskú ostrosť zaoblenú životnou skúsenosťou a dospievaním. Pretože ostrosť je destká vlastnosť. Vekom, časom, rastom sa zaobľuje, približuje sa dokonalosti a tomu prírod(ze)ne najoptimánejšiemu tvaru - guli. Keď Vám niekto bude tvrdiť, že vekom sa z Vás brúsi diamant, Vaše vnímanie sa zostruje ako aj hrany, pošlite ho do hája. Taký životný pohyb je spiatočníctvom, utvrdzovaním sa v tom, že mám právo nerásť skutočne a môžem hranami rezať iných namiesto starania sa o ich zaoblenie. Zostrovanie je alibizmus, zaobľovanie pokor(e)ný osobnostný rast.

„Někteří lidé v mnoha ohledech nikdy nedostali od života šanci.”
„Vyšší síla neodměňuje ctnosti jako v pohádkách.”
„Nebyl to konec světa. Byla to věc, co se mi stala.”

Ďakujem.

Čítať viac

Martinus
5
Tereza Trajlinková

Tereza Trajlinková získala odznak Verný zákazník

19.12.2023 11:25

Bolo nám cťou vás obslúžiť už 30 krát. Vaša domáca knižnica musí byť skutočne výstavná!

Verný zákazník
Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

09.12.2023 16:55

alebo aj “nie je to obyčajný klobúk”

Nuansa.
Nonšalantnosť.
Sofistikovanosť.

Opisy spravené s citom a precíznosťou. Naozaj veľmi jemne a presne. Ako rukami znamenitého chirurga.

Koktejl mágie a mondénnosti.

Ženy sú v tejto knihe ženami, muži mužmi, a mne to výnimočne nevadí.

Veľký Gatsby cestujúci v čase (a tak trochu aj v priestore), frivolnosť a dekadencia, luxus, ba až jeho prebytok. A možno len francúzska inakosť z pohľadu našinca.

Ako sa chytiť zdanlivo banálnej zhody okolností a na jej základe si nielen rozbombardovať, ale aj romantizovať život.

V postupnosti silver lining, zlatá stredná cesta, je Mitterandov klobúk platinou. Menej vzletne položené: perfektne odvedené literárne remeslo. Účelne. Všetko má svoje miesto a úmysel. Tempo deja a detaily okolo tvoria nenapodobiteľnú mozaiku.

Normálne ma až serie, že neviem nájsť, čo Mitterandovmu klobúku vytknúť.

Priznám sa, že v úvode som bola mierne zmätená, kadencia nebola práve chytľavá svojou závratnosťou, ale ono to všetko do seba zapadne, keď tomu dáte čas. Pochopíte, čo pochopíte, a zároveň Vám Mitterandov esprit nenútene vdýchne vyrovnanosť s tým, že to, čo ste nepochopili, ste práve pochopiť nemali, ale to vôbec nevadí, pretože vychutnávať a užívať, a žiť sa dá aj tak. A má sa.

„… to čosi v sebe nieslo závan osudu.”
„… svet nie je ideálny, je dokonca ironický…”

Táto kniha ma robila šťastnou, kým mi robila spoločnosť, a na záver už len - (aj keď žiaľ nie Mitternadov) klobúk dolu.

PS: Berte túto recenziu ako “iracionálne gesto, ktoré som spravila v literárnom ošiali…”
PS2: „Zaplavil ho pocit, ktorý bol príjemný ako teplý kúpeľ, pocit, že si môže veriť.”

Čítať viac

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

19.09.2023 16:38

a Aciman

Po Poslednom lete v meste som siahla kvôli autorovi doslovu. Rátala som s tým, že kapacita ako André by sa nezahadzovala s people-pleaserským písaním na zákazku, skrátka nespojil by svoje meno s niečím, čo považuje za nedostatočné a nehodné toho, aby to s jeho menom spojené bolo. A na tomto mieste si dovolím pochváliť sa za svoje rozhodnutie.

A teda hneď o knihe samotnej, len ešte podotknem, že z Acimanovho štýlu, hoci v preklade, som sa skoro urobila. Ako inak. Spravte si (akebo jednoducho sa a bodka) tú službu a prečítajte si aspoň interpretačné dobrodružstvo velikána - a síce doslov.

Ale teraz seriózne ku knihe ako takej.

Zasiahol ma štýl autora, závidím mu, že som toto dielo nenapísala ja. Absolútny vrchol literárnej umeleckej formy.

Na tomto mieste chcem vyzdvihnúť ešte verbálne krásny - írečitý - preklad, za ktorý môže Stanislav Vallo.

V Poslednom lete v meste sa, tak ako peniaze, aj čas prestal diať. Niečo mi našepkáva, že za to môže (tentoraz už nie Stanislav Vallo, ale) Rím.

Sládkovič môže ísť handry fajčiť, ako hej, on tiež koketoval s tým likvidovať či likvidifikovať hranice medzi láskou k žene a láskou k m(i)estu, ale tuto pán Talian sa tohto konceptu zhostil s neprekonateľnou bravúrou. A zároveň zabŕdol do vôd braňomojsejovčiny, nakoľko dakedy nielen, že je nerozlíšiteľné, či sa Leo rozplýva nad Ariannou alebo nad Rímom, ale sa do tejto šlamastiky primiešava aj alkohol, takže z už beztak turbulentnej dvojice sa stáva milostný trojuholník s expozívnym stredomorským temperamentom.

V celkovom súčte hovorím: kniha dočiahla na večnosť a dýchla dokonalosťou.

Čítať viac

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

10.09.2023 20:48

Táto kniha má všetko.

Piliére klasickej literatúry sú tu obrastené brečtanom detského optimizmu - ktorý chladný mramor reality robí tak krásne mäkkým, živelným a prístupným pre mladšie publikum.

Od pr(a)vého priateľstva, cez platonickú lásku dospievajúcej rozprávačky, až po nezabudnuteľné dynamické dialógy, je tento výpravný román výnimočným dielom. Možno stále nedokážem naplno obsiahnuť, ako sa mu darí tak krásne fungovať ako detská kniha a zároveň hádam všetkým prekračovať medze žánru a formátu. Nedokážem si totižto predstaviť, že by trebárs muža s krízou stredného veku a otvoreným umeleckým citom Jaternice nechali chladným.

Druhý raz ma donútilo prečítať sí túto knihu to, že som ju odporúčala zákazníčke až tak, že som na ňu sama dostala chuť. A ani druhý raz nesklamala. Dokonca aj na raz druhý ma dokázala rozplakať a nahlas rozosmiať na verejných miestach, kam som ju so sebou vláčila. Pretože Jaternice sú môj komfort, a Jaternice sú hlavne návykové. Skutočne, nech sa mi ozve niekto, kto ich načal a nedočítal.

Mireille má svoje Slnko (možno by sa hodilo povedať to životne: svojho Slnka) a ja vďačím tomu, ktorý sa do môjho života priplietol medzi dvoma prečítaniami Jaternice tiahnu na Paríž za to, že im vdýchol nový rozmer a realistickosť. Tentokrát ustrelenosť tohto diela pôsobila, vďaka mojej osobnej dennej hviezde, oveľa dosiahnuteľnejšie. Lebo rúbať treba vysoko a žiadne také, že strieľať sa má na mesiac a omylom zasiahnuť hviezdu - jediný správny cieľ je Slnko samotné.

Úplne z iného súdka, ale aj formátovanie textu bolo nezvyčajné, ja vlastne neviem, ako sa to technicky volá, ale text nebol zarovnaný zľava. A pôsobilo to organicky.

Nuž a práve som si prečítala postrehy po svojom prvom prečítaní, tak z nich ešte doplním, že cesta z provinčného mestečka do Paríža je paralelou pre dospievanie a vnútorný rast tria hlavných hrdiniek. A napokom sa ešte zacitujem: “Kniha Jaternice tiahnu na Paríž má všetko, no nie je príliš. A verím, že v komkoľvek, kto jej dá šancu, zanechá znesiteľnú, ba až žiadúcu, ľahkosť bytia.”

Čítať viac

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

26.08.2023 14:23

Rakovina nie je taký ojedinelý motív v umení, o tom by Vám Solženicyn mohol vravieť svoje, avšak frekvencia jej výskytu v realite, jej nevyspytateľnosť a invazívnosť (tá na telo, i tá na spoločnosť, na tých čo tu zostanú) z nej robia tému stále akútnu a tvárnu. Niekedy sa obávam, že skĺzne do klišé, Vo vlnách sa tomu podarilo vyvarovať.

Takisto analógia žiaľu s prívalovými vlnami či správaním vody nie je práve zriedkavá, ale toto prevedenie bolo veľmi veľmi úderné. A krásne. Nikdy nezabudnem na snímky, na ktorých pomyselná, graficky však expliticne znázornená vlna zaliala nemocničnú izbu.

Ako citlivý a čistý nápad vnímam skombinovanie spomienky na Kristen s tribútom tomu, čo milovala, a čo napokon naučila milovať aj autora samého - surfovaniu. Ono je tým, čo ich spojilo, spájať neprestalo a čo AJ Dungovi pomáha vyrovnávať sa so stratou.

Farebne je tento grafický román jednoduchý a rozlíšený nasledovne: odtiene tyrkysovej patria Kristen, okrová škála zase histórii surfingu.

Musím sa priznať, že na mňa o niečo viac zapôsobil príbeh než autorov vizuálny štýl, osobne mi prišlo, že symplistickosťou občas skĺzaval do bezemočnosti.

Celkovo ma ale tento textovo vizuálny zážitok nie len raz dohnal k slzám a pripomenul mi väčšinou implicitné presvedčenie, s ktorým niekedy stratím kontakt, a síce, že žiť sa má a žiť treba - naplno - vlastne navzdory konečnosti života.

Čítať viac

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

06.08.2023 21:33

A robí to kurva dobre.

Konzistentná zbierka poézie, naozaj precízne a autenticky spravená.

Témy, ktoré otvára sú akútne a univerzálne. Telo, jeho zdieľanie; cítenie, prežívanie. Dospievanie, starnutie, kontinuálna a konštantná zmena tela. Mikroskopické prvky - týkajúce sa indivídua - v mozaike širších spoločenských javov.

Ostro grafická práca so zmyslovosťou mi veľmi sadla, bola až invazívna, nedovoľovala uniknúť a odtrhnúť sa.

Krásna práca s nuansou.

Také citlivé vykreslenie mužskosti, až z toho vrieskala ľudskosť. A skúsenosť. Toto musí byť odžité, verím tomu, že je, a bolo to krásne to čítať. Autor to jednoducho robí veľmi dobre a bodka.

Básne boli také vplyvné, že som mu závidela, že som tie najbrilantnejšie pasáže nenapísala ja. A boli také mocné, že vo mne vyvolávali fyzickú reakciu - čo viac si priať.

Budem sa opakovať, ale Telo aj Čas hier sú perfektné zbierky poézie.

Bravo slovenskému prebásneniu Michala Talla. Pátos ho obišiel a neobzrel sa, cit formy aj emócie obsahu sa podarilo zachovať a preniesť až k prijímateľovi.

Užila som si a bola som smutná po dočítaní, že už som prelúskala všetko.

Čítať viac

Martinus
5
5

Tereza Trajlinková napísala recenziu

01.08.2023 20:03

Dôvod na radosť nie je dostatočne dobre napísaný, aby som mu prepáčila či akceptovala neinventívnosť tém a motívov na našej domácej scéne.

Skutočne, ak tam nejaký dôvod na radosť mal byť, tak bol signifikantne prevážený - Slovákom a Slovenkám tak vlastným - rochnením sa v sebaľútosti a neotrasiteľnom pocite menejcennosti.

Poviedky mi neprišli prevratné námetom a ani forma ich nevytiahla z otravnej priemernosti.

Vytáčala ma vulgárnosť čisto pre vulgárnosť a drsnosť, nedostatočne účelná.

Jediná poviedka ma chytila atmosférou - Marika, stavila totižto na prostredie dysfunkčnej rodiny v prieniku s náboženským spolkom. A mala pomerne klasickú dejovú krivku aj koniec. Čo mi vlastne nevadilo, keď je niečo klasické, funguje to, tak to asi treba vydojiť, čo to dá. Až kým sa to nepreklopí v trpké klišé. V záujme čitateľa tejto recenzie týmto ukončujem motivačnú kázeň.

Niekto by mohol namietať, že príbehy sú predsa realistické. Mohli by sa stať. Vlastne je možné, že sa už aj odohrali. A to práve je, podľa mňa, problém. Nezaujíma ma realita, na to sú reportáže, memoáre, svedectvá, (auto)biografie. Fikcia a táto odnož beletrie sa má vyznačovať osobnosťou a originalitou, ktorá Dôvodu na radosť chýba.

Čítať viac

„Nikdy sa nezavďačíš každému. Nemôžeš celý život lietať od jedného k druhému a robiť to, čo sa na tebe páči ostatným. A zakaždým sa vzdať toho, čo chceš ty sama.“

Časodejovia: Srdce času - Natalja Ščerba, 2017
Časodejovia: Srdce času
Natalja Ščerba