Tiché roky

Čítaná

Lucie Hartmannová

Sociální sítě a obsah

14. júla 2021

Mornštajnová už několikátým příběhem dokázala, že její technika zasazení obyčejných postav do různých tuzemských historických období je skvěle funkční. Se Slepou mapou byly Tiché roky za mě nejlepším čtením, které jsem od autorky četla. Přečtu si vše, co vydá, i když si příběh nejspíš nebudu pamatovat navždy. :)

pribeh otca a dceryn ich zivotnej pute a aj okamihn ktory vsetko zmeni. krasne. citlive. realne. musite si precitat

Román vás uchváti neskutočným rozprávačským talentom autorky. Dievčinu Bohdanu sprevádzajú tiché roky života popri svojom mrzutom otcovi. Jej príbeh je popretkávaný rozprávaním z pohľadu jej otca, jeho komunistickej a láskyplnej minulosti. Čo všetko sa udialo v jeho živote, že sa z ambiciózneho a svojrázneho muža stal zatrpknutý a nevrlý človek? A ako to vníma jeho dcéra keď odhaľuje jeho minulosť a rany na duši? Veď aj ona chce milovať a byť milovaná. Nájdu si k sebe cestu? Poodhaľte dvere do útrob obyčajných ľudí s neobyčajným osudom, ktorý si budú pamätať mnohí z nás.

Alena Mornštajnová je skvelá pozorovateľka. Dokazuje to aj svojím najnovším románom, v ktorom rozpráva príbeh jednej rodiny s veľkým tajomstvom. Výborne vypozorované životné situácie a vykreslené rodinné vzťahy a charaktery. Kniha, ktorá si vás získa od prvej strany.

Monika Zbínová

Publico manager & eknihy

14. mája 2021

Okolo Mornštajnovej je taký hype, že každá jej novinka rozvíri jej početnú čitateľskú obec už dlho pred jej vydaním. Ja takýto ošiaľ neprežívam, ale uznávam, že je to autorka, ktorá písať vie a keď si chcem prečítať niečo lokálne, čo ale nie je ani povrchné, ani príliš intelektuálne, je to jasná voľba. Po jej knihách však siaham úplne náhodne, takže bez ohľadu na aktuálnu novinku som teraz prečítala cca 2 roky staré Tiché roky.
Sú príbehom jednej rodiny rozprávané striedavo z dvoch perspektív. Otca, bývalého oddaného komunistu a dnes mrzutého domaseda, a dcéry žijúcej v zvláštnom ovzduší, ktoré jej uzavretej povahe vôbec nepomáha. Obe línie sa začínajú v inom čase, ale postupne sa k sebe približujú, aby sa nakoniec stretli.
Mornštajnovú všetci chvália za to, ako vie vykresliť charaktery postáv a vie sa zamerať na detaily vo vzťahoch a celkovo na odpozorované situácie z reálneho života. To jej nemôžem uprieť a ak hľadáte práve takúto literatúru, určite po jej knihách siahnite (asi po hociktorej). Mňa čítanie Tichých rokov bavilo, ale neohúrilo; je to ako monotónna jazda regionálnym vlakom, kde vás buchotanie koľajníc ukolíše k vedomiu, že sa onedlho bezpečne dostanete do cieľa. Je to cesta, na ktorej si skôr podriemete, lebo viete, čo vás čaká. Ospalé viečko nadvihnete len v momente, keď vlak nečakane na pár minút zastaví niekde v poli, čo v knihe predstavuje kľúčová pasáž, po ktorej už budete mať jasno v tom, ako to bude pokračovať a aká bude záverečná pointa. Na doplnenie čitateľskej skladačky fajn, ale inak not great, not terrible.