Manifest mladej ženy

Prečo ste sa rozišli? Kedy si už konečne niekoho nájdeš? Kedy bude svadba? Poeticko-esejistická knižka s názvom Manifest mladej ženy odpovedá na najnepríjemnejšie otázky, ktorým sú ženy nútené pravidelne čeliť od istého veku, akonáhle prekročia prah rodného domu. Ako vraví autorka textov, Žaneta Morovská, nie je potrebné sa týmto a podobným otázkam vyhýbať. Oveľa dôležitejšie je nenechať si nimi nahlodať myseľ a ostať slobodná. Od všetkého, čo by sa malo len preto, že sa to tak v našej spoločnosti zaužívalo. O nádhernú oranžovú grafiku sa postarala druhá z dvojice kreatívnych sestier a autoriek instagramového účtu popysky, Laura Morovska.

Veľmi mätúca kniha. Dvakrát som si rozmyslela, či strávim čas negatívnou recenziou a či chcem uškodiť… ale práve by som dievčatám, ktoré sa boria s podobnými témami odporučila iné knihy.
Spočiatku nie je jasné, koho si autorka určila ako cieľovku. V odsekoch je silno cítiť aj roztrieštenosť autorky v snahe osloviť čo najväčšie spektrum žien. Kniha ma nevedela vtiahnuť a osloviť.
Je cítiť, že autorka nie je spisovateľka, rýchlo sa mení jej štýl písania a slovník. Chýba akákoľvek plynulosť reči, stálosť jazyka, čitateľ nestíha zmenám a odrázda v ďalšom čítaní.
Autorka spája najmodernejšie postoje k uvedeným témam príliš kostrbato a okato. Nie je to ani príbeh, ani odborná literatúra. Na konci si autorka ďakuje.
Nakoniec je to pohľad do hlbokého, nefiltrovaného autorkinho vnútra, ktoré by si ale zaslúžilo nemalú úpravu.
Je to takto zbierka myšlienok a úvah jednej ženy. Nedá sa vnímať ani súlad medzi autorkou a uvedenými modernými postojmi. Zrazu v texte píše o “operačných systémoch” a onedlho na to o slobode ktorú sa jej podarilo rozvlniť.
Snaží sa preniknúť do hĺbky vecí, no na to chýba dostatočná informovanosť, myšlienkové prepojenie tém a kapacita obsiahnuť takúto snahu.
Vytýkam tejto knihe, že nestojí za tie peniaze pretože niečo pododbné dokáže napísať takmer ktokoľvek. Kniha si vyžaduje oveľa viac a manifest si môže napísať každý z nás do denníka, no tam by mal aj zostať.
Nie každý máme vlohy a zručnosti na spisovateľa a preto ním aj nie sme a nevydávame knihy, či naše nezrelé spleti myšlienok na oči sveta.
Navyše, jedna kapitola je nenapísaná, lebo podľa slov autorky “je nefér písať o nej, keď ju nezažila”, ale v ziačiatkoch píše o dňoch ženy, ktorá má deti. Chápem, že toto je len akési obrazné stvárnenie pre príklad toho, čo sa snaží povedať, no takýchto logických chýb je tam veľa.
Knihe chýba aj uvádzaná poetickosť.