Kniha Pochovajte ma za lištu sa krátko po vydaní stala bestsellerom a vyvolala v Rusku veľké polemiky. Nominovali ju na cenu Veľká kniha a v roku 2009... Čítať viac
Kniha Pochovajte ma za lištu sa krátko po vydaní stala bestsellerom a vyvolala v Rusku veľké polemiky. Nominovali ju na cenu Veľká kniha a v roku 2009... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Pochovajte ma za lištu
Pavel Sanajev
Kniha Pochovajte ma za lištu sa krátko po vydaní stala bestsellerom a vyvolala v Rusku veľké polemiky. Nominovali ju na cenu Veľká kniha a v roku 2009...
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Kniha Pochovajte ma za lištu sa krátko po vydaní stala bestsellerom a vyvolala v Rusku veľké polemiky. Nominovali ju na cenu Veľká kniha a v roku 2009 bol na jej motívy nakrútený úspešný film.
Hlavný hrdina Saša Saveliev má sedem rokov a žije v Moskve u babky a dedka. Celý jeho svet, to sú samé zákazy, babkin večný hnev a strašné kliatby, pichľavé vlnené pančuchy, pravidelné kúpanie a zvláštne liečebné procedúry, ba aj zlatý stafylokok, ktorý údajne prebýva v jeho malom tele. Saša je presvedčený, že život sa skončí šestnástimi narodeninami, a za jediné svetielko vo svojom krátkom a biednom bytí považuje svoju vzdialenú matku. Tá, hoci ho veľmi ľúbi, syna vymenila za upíra trpaslíka a ako ťažké krížisko zavesila na krk babke, ktorá je k chlapcovi hrubá, ale kdesi hlboko v srdci ho taktiež veľmi ľúbi. Saša verí, že jedného dňa si matka poňho príde, odvedie ho, a všetci budú šťastní.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Hodnotenia
4,6 / 5
28
5
3
1
0
Recenzie čitateľov
Anna Tomkovicova
Neoverený nákup
8.11.2024
Vynimocna kniha
Velmi vtipna a velmi pravdiva
Je v nej mudrost zakodovanej do citatelnej a zabavnej formy
Jedna z naj knih ktore by som odporucila
Hanbím sa, ale musím sa priznať, že počas čítania som mala také záchvaty smiechu, až som začala nad sebou rozmýšlať či som normálna. Jediné šťastie bolo to, že táto kniha sa mi dostala do ruky ako štafeta. Keď som videla, že aj ostatné baby sa smiali, tak som sa trošku ukľudnila. Takže buď sme kolektívne nenormálne (prepáčte) alebo tento smutný príbeh bol naozaj tak svojim spôsobom vtipný! Boli tam aj časti, keď som už bola bezradná a nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať?!Vysvetlím...
"Ja si lámem hlavu od čoho si ochorel a ty si ochorel od toho, že si debil."
Máme tu malého Sašu, ktorý nám rozpráva svoj príbeh. Žije so starými rodičmi. Od jeho matky ho zobrali starí rodičia, ževraj sa o neho nevie starať. Pre mňa bolo nepochopiteľné, prečo dovolila, aby jej zobrali vlastné dieťa.
"Babka bola môj život, mama zriedkavý sviatok."
Na začiatku som veľmi pochybovala o tom, že malý je chorý (stále bol a babka ho kŕmila všelijakými liekmi). Myslela som si, že to je výplod jej fantázie. Nemohol chudák nič robiť a skoro nič ani jesť. A babka mu nahovorila, že keď bude mať šesťnásť, aj tak "skape".
"Myšlienky na skorú smrť ma znepokojovali často."
No áno...babka...moje nervy tá bola iron lady! Ona bola taká originálna so svojími nadávkami a kliatbami, že sa človek jednoducho musel smiať. Preto som aj písala, že sa hanbím, lebo keď sa na to pozrieme z druhej strany, vôbec to nebolo vtipné. K malému sedemročnému dieťaťu sa tak správať ako to robila ona, tak to už hraničilo so psychickým týraním. Niekedy som si vážne priala, aby mu radšej vylepila facku (a to nie som zástanca fyzického násilia) namiesto toho aby takto preklínala malého a aj vlastne dedka. Zdochni, aj tak skapeš, ty kretén, ty debil...a mohla by som ešte pokračovať. Neuveriteľné, ale napriek jej správaniu Sašu ľúbila z celého srdca. Ona sama nebola stopercentná.
Nemám skúsenosti s ruskou literatúrou, preto dielo ani neviem hodnotiť. Píšem len svoje pocity. Beriem to ako novú skúsenosť s iným žánrom, než na ktoré som zvyknutá. Ja vlastne ani neviem, komu mám odporúčať túto knihu (toto je recenzia storočia, viem)
"Poprosím mamu, nech ma pochová u seba doma za lištu, vymyslel som si raz. Tam nebudú červy, nebude tam tma."
Dlho som nerozumela ani názvu...potom keď malý začal uvažovať nad svojou smrťou (čo sa často stávalo) som pochopila. Jediná túžba malého dieťaťa byť milovaným a byť obyčajným a normálnym mi zovrelo srdce. A keď už mal na dosah šťastie, bál sa, lebo mu to bolo neznáme. A ten koniec...ma šokoval.
Natália z nathalysreading
Neoverený nákup
13.9.2023
Už rozumiem, prečo kniha vyvolala u mojich knižných priateľov ošiaľ. Som rada, že som sa k nej dostala, pretože pre fanúšikov ruskej literatúry je podľa mňa tento príbeh povinnou jazdou. Typicky smutný, plný beznádeje a fatalizmu, ale aj nefalšovaných emócií, ktoré vás zasiahnu.
Situácie v deji sú hrozné, preto sa to niektorým čitateľom nemusí páčiť. Avšak ak pochopíte, čo tým autor myslel, môže sa tento počin stať vašim obľúbeným, lebo sa dostane do vášho srdca tak, ako je pri ruskej literatúre zvykom.
Vraj je to humorné. Áno, smiala som sa, ale potom ma premohol smútok. Je to vtipné vo svojej tragickosti, takže v podstate to nie je vôbec úsmevné. Dielo nám ukazuje, čo všetko sa môže stať, keď človek iba nepláva životom, ale sa v ňom priam topí. Aké ťažké je prejavovať city, keď to neviete. Ako môžu neustále nezdary podlomiť vašu vieru v lepšie zajtrajšky a človek sa stane zatrpknutým, aj keď túži po cite, no nedokáže to svojmu okoliu povedať.
Toto bolo naozaj husté! Citový preplesk, ako keď dostaneš facku mokrou handrou a vieš o nej ešte týždeň potom! A táto kniha mi bude ležať v žalúdku minimálne 2x toľko!
Pochovajte ma za lištu je smutno-smiešny príbeh s príchuťou blenu, ktorého horká chuť vám zostane na jazyku pekne dlho a ešte dlhšie sa jej nebudete vedieť zbaviť.
Pochovajte ma za lištu je príbeh chlapca menom Saša. Sašova imunita je deravá ako povestné rešeto a preto je viac chorý ako zdravý. Je dengľavý, ale napriek tomu sa zdá, že je to chlapec ako každý iný - zvedavý, malý výmyselník, ktorý sa snaží využiť všetky možnosti mantinelov, ktoré okolo neho vystavala babka Nina Antonovna, ktorá ho takpovediac ukradla vlastnej matke.
Nina Antonovna je veľmi svojská osoba - s takýmto charakterom som sa v knihe asi ešte ani nestretla (nebudem tvrdiť, že ani v reálnom živote nie). Babka Nina je neustále frustrovaná, pľuje vôkol seba síru a nehľadí na to, koho ňou zasiahne. Najčastejším cieľom je však jej vlastná dcéra Oľa. Nina Antonovna je večne ufrflaná, neprestajne a veľa nadáva, pocit ukrivdenosti ju sprevádza celý život a toľko koncentrovanej nenávisti v jednom človeku som ešte nevidela. Je to veľmi ťažký charakter a čítať jej tirády nebolo vždy ľahké. A hoci Saša bol vtomto príbehu ten, ktorý bol permanentne chorý a potreboval pomoc lekárov, tak som mala občas pocit, že aj jeho babka by bola skvelý študijný exemplár pre nejedného lekára.
Ale nie všetko v tejto knihe bolo depresívne. Ako som už vyššie spomenula, tak Saša bol takmer normálny chalan, takže sem-tam sa dopustil aj nejakých vylomenín zodpovedajúcich jeho veku. Nesmierne ma pobavila scéna, kde chudák chalanisko spadol do tekutého betónu - už len tá predstava ako asi vyzeral bola dosť komická. Samozrejme následky už také smiešne neboli…
Celým dielom sa ako červená stuha vinul vzťah Sašu a jeho matky.
“Babka bola môj život, mama zriedkavý sviatok. Sviatok mal svoje pravidlá, život svoje.”
A preto bol Saša nútený existovať v dvoch takpovediac paralelných svetoch: vo svete, kde babka bola generál a všetko mala pod palcom a vo svete, keď v kratučkým chvíľach a okamihoch, bol s mamou sám bez dohľadu babky. Tie chvíle boli nevšedným sviatkom.
“Mama chodievala zriedkakedy. Čakal som ju už od samého rána, a keď som sa jej dočkal, chcel som si užiť čo najviac z každej minúty, čo som ju videl. Keď som sa s ňou zhováral, videlo sa mi, že slová ma odvádzajú od objatí, keď som ju objímal, znepokojovalo ma, že málo na ňu hľadim, keď som sa odťahoval, aby som ju videl, trápil som sa, že ju nemôžem objímať. Cítil som, že už-už nájdem polohu, v ktorej budem môcť robiť všetko naraz, no nijako som ju nemohol nájsť, a náhlil som sa zhrozený, ako rýchlo sa míňa čas, ktorého som mal tak málo.”
Knihu som si zadovážila po vrelom odporúčaní a mne neostáva iné, len skonštatovať, že je to naozaj skvelá kniha, ktorá sa síce miestami nečíta ľahko, ale aspoň si človek môže sám pre seba povedať, že aké má šťastie, že vyrastal v normálnej a normálne fungujúcej rodine. Táto kniha vo vás zaručene vyvolá množstvo ambivalentných emócií, najčastejšie to však bude asi nemý úžas, vášnivý hnev, bezmocný smútok či bezradnosť. Ale aj tak si knihu môžete užiť až do konca.
Pri čítaní tejto knihy ma ako prvé napadlo, že som nemala až také zlé dectvo. Potom mi bolo veľmi smutno, pretože som si uvedomila, koľko ľudí naozaj takto žije, nie len v Rusku ale aj tu na Slovensku...aké to musí byť ťažké pre matku, syna, babku aj dedka...taký život...neživot. ..
Životný pribeh vyrozprávaný iba sedemročným hrdinom Sašenkom Savelievom vo vás vzbudí širokú paletu emócií od hnevu po úžas. Sašenka býva u babky a dedka v Moskve, tam ho totiž odložila jeho mama, ktorá sa spustila s upírom-trpaslíkom… takto nejako znie úvod k tejto pozoruhodnej tragikomickej knihe.
Saša to nemá ľahké, je chorľavý a aby toho nebolo málo, tak jeho neurotická babka-vychovávateľka vyvreskuje košaté nadávky. Vyrastá v prostredí bez radosti, hier, zdravej lásky a navyše v strachu o to, že čoskoro zomrie. Jeho matka sa vzdala výchovy syna len “dočasne”. Snaží sa ho navštevovať a doniesť mu vždy nejaký darček. Návštevy mamy sú Sašovým jediným svetlým bodom a potešením, aj keď poväčšinou končia predčasne a to hneď hádkou, vyvolanou psychicky chorou babkou.
Čítanie, ktoré si Vás napriek ohavnostiam a kriku získa. Hlavne vďaka malému Sašenkovi, ktorý ako všetky deti, vie byť tak rozkošne naivný.
Na toto dielo rozhodne nie je škoda míňať papier ani peniaze. Lebo po prečítaní dodá odvahu povedať niekomu na kom vám záleží, ako veľmi ho máte rád ešte predtým, než bude neskoro. Posilní vo vás schopnosť empatie a akceptácie, pretože aj keď sa na vašu adresu nevyjadruje pekne, možno to s vami nemyslí zle, len je to jeho jediná šanca sa vyventilovať. Veľmi fajn.
Pochovajte ma za lištu je príbehom sedemročného Sašu žijúceho so starými rodičmi, ktorého výchovu má v plnej moci večne nahnevaná a uvrieskaná babka. Okrem jej bezdôvodného kriku, urážok a nadávok musí údajne vážne chorý Saša trpieť jej prehnanú starostlivosť spojenú s obavami, že zomrie.
Chudák Saša prežíval detstvo, v ktorom mu bola odopretá akákoľvek radosť; detstvo bez (normálnej) lásky; detstvo, ktoré by nemalo zažiť žiadne dieťa. O to hrozivejšie bolo moje zistenie, že autor sa pri tomto diele inšpiroval svojím vlastným životom.
Počas čítania mnou lomcovali všetky druhy emócií od hnevu a znechutenia cez ľútosť až po radosť. Áno, naozaj sa v tejto knihe nájdu aj radostné chvíle, kedy ma Saša dojímal svojím nevinným detským zmýšľaním, túžbami a snami.
Drsné, ukričané a intenzívne čítanie, ktoré (minimálne v mojej knižnici) nemá dvojníka.
Vďaka Sanajevovi som si voľný deň užila s dosť veľkou dávkou hnevu, smútku a smiechu. Keďže rozprávačom je dieťa, sedemročný chlapec, príbeh sa vám dostane pod kožu a zavŕta sa do mysle akosi viac a emócie sú silnejšie. Pri čítaní som sa veľakrát zasmiala, no potom som sa svojho smiechu zhrozila, pretože to, čo chlapec vo svojom živote s babkou prežíval, nebolo vôbec smiešne. Práve naopak, bol to život plný zákazov, chorôb, kriku a strachu, kde len občas vyšlo slnko. Chlapec to všetko príjmal, odmietnutie a nesúhlas neviedli k ničomu dobrému, to iba choroba dokázala obmäkčiť babkino srdce. Občas mu na záchranu prišiel dedko, no ani ten napokon nemal dosť energie. Ešte šťastie, že nakoniec to "zriedkavé šťastie, ktoré sa končí, skôr ako pocítim, že som šťastný" nabralo odvahu a zatvorilo dvere. Viac neprezradím, pretože tento trpko úsmevný román, ktorý síce prekypuje nezdravou láskou, ale predsa vás chytí za srdce, stojí za to si prečítať.
Prečítané takmer na jeden hlt. Autor Vás okamžite "vyberaným" slovníkom energickej ruskej babičky vtiahne akoby do filmového deja, v ktorom striedavo plačete od smiechu alebo sa premáhate neplakať nad ťažkým osudom hlavných postáv. Dej je energický, román sa dobre a ľahko číta. A ak máte bohatú predstavivosť ako ja, tak pri čítaní tejto knižky budete mať pocit, že ste súčasťou grotesknej ruskej rodinky z predmestia Moskvy. Ostatné detaily sa dozviete z knižky :-) Prajem Vám príjemné chvíle humoru, ale aj vážneho zamyslenia sa.
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
