Pán Masters

Moja prvá Swan-ovka. Splnila očakávania? Stránky ubúdali samy od seba, Swan vie fakt napísať príbeh tak, aby vás udržal pri knihe. Napriek tomu som počas čítania stále čakala na niečo, čo ma prinúti premýšľať: „Čo sa za tým skrýva? Kam to celé smeruje?“ Chýbala mi výraznejšia zápletka.

Brielle prijme ponuku robiť opatrovateľku pre deti údajnej sudkyne. Keď však dorazí na miesto, zistí, že jej novým šéfom je v skutočnosti príťažlivý vdovec, sudca Julian Masters. To, čo malo byť len obyčajnou prácou, sa čoskoro poriadne skomplikuje.

Od chvíle, keď sa hlavní hrdinovia zblížia, sa dej točí najmä okolo ich vzťahu a intímnych scén. Tie boli často až too much, plus sa pri každej opakovalo, aký je Julian neodolateľný a ehm...obdarený. Po prvých scénach to už naozaj nebolo potrebné.

Veľmi sa mi však páčila Brielle. Je vtipná, sarkastická, sebavedomá a nenechá si skákať po hlave. Nebojí sa Julianovi povedať, keď sa správa ako debil. Zároveň je láskavá, empatická a prirodzene si vytvára krásny vzťah s deťmi.

Dobre spracovaná bola aj psychológia Julianovej postavy. Postupne sa ukazuje, že si na pleciach nesie oveľa viac, než sa spočiatku zdá a vnútorný boj, ktorý vedie, mu dáva zabrať. Najviac sa mi páčilo jeho uvedomenie a to, ako sa dokázal postaviť svojim chybám. Za toto som dala hviezdu k dobru.

Vadilo mi však zbytočné naťahovanie deja a to, že nesedel ani časový sled udalostí. Každé väčšie udobrenie nasledované ďalšou hádkou doslova o 5 minút, ma časom tiež začalo štvať.

Ale už chápem, prečo má Swan toľko čitateľov, určite siahnem aj po jej ďalších knihách

Toto bolo na mňa až príliš klišé, ale niekomu sa to môžeš páčiť. Pre mňa toto nebolo ono