Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
100% knihožrút
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď ťa odmalička vedú k tomu, že niekoho nemáš mať rád, v dospelosti z toho vznikne niečo oveľa silnejšie averzia, odpor, možno až nenávisť.
Dve znepriatelené rodiny, ktorých konflikt vznikol kvôli láske. Láske z minulosti a boju dvoch mužov o srdce jednej ženy. Lenže minulosť sa nedá navždy obchádzať. Raz si ťa nájde… a zasiahne aj prítomnosť.
Rivali sú vášeň, napätie, hnev, ale aj láska. Presne ten typ príbehu, kde medzi postavami lietajú iskry od prvej strany. Vi Keeland opäť ukázala, že vie, ako čitateľovi zamotať hlavu a udržať ho v napätí až do konca.
Za mňa skvelá oddychovka, ktorá má všetko, čo má mať emócie, chémiu aj poriadnu dávku dramatických momentov.
Expres do Chicaga práve vyrazil. No bez klasickej posádky, bez plných vozňov a bez zastávok. Uháňa plnou rýchlosťou vpred a vezie len pár ľudí. Zo začiatku všetkých živých… no postupne pribúdajú aj mŕtvi.
Na palube je aj Anna. Žena, ktorá mala všetko dokonale naplánované. Pomstu. Precíznu, premyslenú, nekompromisnú. Lenže niečo sa pokazí… a z lovca sa zrazu stáva ochranca. Namiesto toho, aby sa pomstila, musí chrániť tých, ktorých nenávidí.
Minulosť má silné korene. Vie v nás zanechať jazvy, bolesť a emócie, ktoré sa rokmi menia na túžbu po pomste. A otázka je stojí to za to?
Tento príbeh mi prišiel trochu iný, než na aké som od Rileyho Sagera zvyknutá. Zvyčajne má jeho knihy strašidelnú, až mrazivú atmosféru, no tu ide skôr o detektívny thriller. Pomsta, vražda, neznámy páchateľ a napätie, ktoré sa stupňuje až do nečakaného záveru.
Mňa kniha bavila, autor píše pútavo a vie si udržať pozornosť čitateľa. Aj keď priznám sa, jeho predošlé knihy ma bavili o niečo viac. Ale jedno sa musí nechať spracovanie od vydavateľstva DOT je naozaj top.
„Tvoj otec. Obetoval svoj život, aby ťa zachránil.“
Dali by ste si niekedy urobiť rozbor DNA? Chceli by ste poznať pravdu o svojej rodine, o svojom pôvode? Ale čo ak by tá pravda všetko zmenila?
Manželia a milenci nie je obyčajný román o láske, nevere či nemanželských deťoch. Je to príbeh o obete. O sile rodičovského puta. O živote, ktorý nie je vždy jednoduchý, a o rozhodnutiach, ktoré menia osudy. Je to aj príbeh o stretu rôznych svetov a o tom, že ľudskosť by mala byť vždy na prvom mieste.
Zo začiatku mi trvalo, kým som sa do deja dostala. Veľa postáv, veľa retrospektív… trochu chaos. No potom sa to začalo skladať. Jedna vec zapadla do druhej a ja som zrazu potrebovala vedieť, ako to celé dopadne.
A keď vám začnú dochádzať súvislosti… nedokážete prestať čítať.
Príbeh je premyslený, silný, miestami až dojímavý.
Za mňa určite odporúčam.
„Ľudia si nevyberajú, do koho sa zamilujú. Môžu si len vybrať, do koho zostanú zamilovaní.“
Nič nie je horšie, ako keď má hudobník krízu. Sedí, premýšľa, brnká na gitare, vníma rytmus… ale nič neprichádza. Ticho. Blok.
A potom sa na balkóne oproti objaví ona. Žena, ktorá cíti ten istý rytmus. Počuje jeho melódiu a začne si ju pospevovať. Žena, ktorá ešte netuší, ako veľmi jej tento príbeh zmení život. Múza.
Tento príbeh je jemný, hudobný a zároveň bolestivý. O láske, ktorá nevznikla ideálne. O citoch, ktoré prídu v nesprávny čas. A o rozhodnutiach, ktoré nie sú čierno-biele.
Príbehy od Colleen Hooverovej nie sú žiadna fyzikálna veda. Je to láska, bolesť, nečakané zvraty a emócie, ktoré vás zasiahnu presne tam, kde majú. A áno funguje to.
Možno to nie je pre každého. Ale mňa tieto príbehy jednoducho bavia. Majú hlavu a pätu, majú myšlienku a hlavne emóciu. Takú, ktorú ešte dlho spracúvate.
A úprimne? Mne sa ešte nestalo, že by som bola z jej knihy sklamaná
„Sex bez lásky. Tak to začalo.“
Chcel len osem týždňov neviazaného vzťahu. Nič viac.
Hoci po nej túžila každá bunka jeho tela, vedel, že si nemôže dovoliť viac. Vedel, že by to bolelo. Že ju nemôže milovať… a predsa niekde hlboko už tušil, že ju miluje. A že už nikdy nebude milovať inú.
Toto je opäť jeden z tých príbehov, ktorý názvom a obálkou pôsobí úplne inak, než aký v skutočnosti je. Na prvý pohľad čakáš niečo povrchné… no dostaneš oveľa viac.
Príbeh o strachu. O chorobe, strate a zármutku. O živote, ktorý si nedovolíme žiť naplno, aby sme ochránili iných. No nie vždy máme všetko vo svojich rukách. A niekedy zabúdame, že aj tí druhí nás milujú a chcú tu byť pre nás.
Silné, emotívne a oveľa hlbšie, než by si čakal/a.
Vek je len číslo… ale čo ak práve ten rozdiel dokáže zamotať všetky plány, city aj sny?
Pán Masters prísny sudca, vdovec, otec dvoch detí a muž, ktorý si drží odstup. Nehľadá lásku, nechce vzťah. Stačí mu niečo jednoduché a bez záväzkov.
Brielle mladá opatrovateľka z Austrálie, ktorá verí v lásku a túži po niečom skutočnom. Lenže osud to zariadi tak, že sa zamiluje práve do muža, ktorý nič z toho nechce.
Zo začiatku ma kniha veľmi bavila. Pútavé písanie, iskrenie medzi postavami, napätie a očakávanie, kam sa to celé posunie. Nechýbala ani vášeň a „hot“ momenty
Ku koncu však priznávam, že tých intímnych scén už na mňa bolo priveľa a postupne ma začali skôr nudiť. Rovnako mi miestami nesadli niektoré výrazy či oslovenia proste som sa toho trochu presýtila.
Napriek tomu je to stále veľmi dobrá oddychovka, ktorá má chémiu a vibe podobný knihám od Vi Keeland. Ideálne čítanie, keď chceš vypnúť a nechať sa vtiahnuť do romantiky s iskrou.
Z vedeckého prostredia sme sa tentoraz presunuli do sveta športu. Scarlet je síce vzdelaná a chce sa stať lekárkou, no v prvom rade je profesionálna skokanka do vody. Okrem náročného tréningu a štúdia však rieši aj niečo iné nejde jej nemčina… a skrýva aj pár tajomstiev. Takých trochu intímnejších. Tajomstiev, ktoré jej dokáže naplniť len jeden muž. A presne ten je, samozrejme, priateľ jej najlepšej kamarátky.
Ako to môže dopadnúť?
Možno už tušíte, keďže ide o knihu od Ali Hazelwood. Dobro síce zvyčajne zvíťazí, ale cesta k nemu je poriadne zamotaná a plná komplikácií. Navyše sa príbeh miestami trošku začína podobať na dynamiku z „50 odtieňov“ hlavne v tej intenzívnej príťažlivosti, tajomstvách a napätí medzi postavami.
Mne sa kniha páčila rovnako ako ostatné autorkine príbehy. Má to chémiu, vášeň aj iskru. Nechýba humor, emócie ani zaujímavé zápletky. Jediné, čo by som vytkla, je dĺžka podľa mňa by pokojne zvládla byť o nejakých 100 strán kratšia. Potom by to bola dokonalá oddychová chuťovka na jeden večer.
Túto knihu som držala v rukách už ako malé dievča. Staré, ošúchané vydanie z knižnice mojej starkej bolo mojou vernou spoločnosťou pri každej návšteve. Hoci ten príbeh poznám, keď vyšlo toto nové vydanie, jednoducho som ho musela mať. Potrebovala som si ho po rokoch znova „oprášiť“.
Prečo? Lebo v dnešnom ubehanom svete si človek občas potrebuje pripomenúť dve dôležité veci.
Láska nepotrebuje veľké gestá ani hlasné slová. Stačí tichá vytrvalosť a sľub, ktorý človek dokáže dodržať.
A čistota charakteru je niečo, čo nám nikto nevezme, nech nás život akokoľvek prefacká.
Peter a Magdaléna mi opäť pripomenuli, že dobro v človeku môže byť silnejšie než krutosť, závisť či nespravodlivosť, ktorú im život postaví do cesty. Ich láska totiž nie je jednoduchá ani bez bolesti. Magdaléna si prejde ťažkým obdobím a Peter musí prekonať veľa utrpenia, kým sa ich príbeh môže naplniť.
Pre mňa je to viac než len kniha. Je to kúsok detstva a dôkaz, že niektoré príbehy a hodnoty jednoducho nestarnú
Strata, bolesť, minulosť, druhá šanca… láska.
Ohnivá trapéza je pútavý romantický príbeh so zranenými postavami, ktoré si k sebe postupne hľadajú cestu. No nájdu ju? Dokážu prekonať všetko, čo im minulosť aj prítomnosť nadelili?
Nový príbeh od Julky Levinski má silnú emočnú linku, číta sa veľmi ľahko a rýchlo vás vtiahne do deja. Autorka ide pekne do hĺbky pocitov, postavy nepôsobia umelo a ich bolesť aj nádej im jednoducho veríte. Nechýba napätie, jemná romantika ani momenty, pri ktorých vám bude trošku ťažšie pri srdci.
Mne sa príbeh veľmi páčil a pokojne sa môže rovnať aj rôznym svetovým autorkám či autorom. Má to hlavu a pätu, má to srdce, emóciu aj vášeň.
Žiadnej žene nie je príjemné, keď sa z luxusných vysokých lodičiek musí prezuť do lacných jednorazových žabiek. A nielen do tých skutočných, ale aj do tých pomyselných. Z bohatej paničky sa razom stane chudobná žena odkázaná na pomoc cudzích ľudí. A z tej nenápadnej, prehliadanej, je zrazu sebavedomá žena, ktorá presne vie, čo chce a čo potrebuje. No keď sa tieto dve ženy stretnú, je z toho poriadna katastrofa.
Jojo Moyesová jednoducho vie písať o ženách. O ich pádoch, pýche, omyloch, ale aj o sile postaviť sa a ísť ďalej. V cudzích topánkach nie je len príbehom o výmene životov, ale aj o rodine, súdržnosti a o tom, že niekedy musíme prejsť poriadnym otrasom, aby sme zistili, kým naozaj sme.
Po dlhej dobe som si uvedomila, ako veľmi mi autorka chýbala. A už teraz sa teším na novinku, ktorú pre nás Ikar pripravuje.
