Sériu Sedem sestier som si zamilovala od prvej knihy, ale s prečítaním príbehu o štvrtej sestry CeCe som si dala načas. CeCe mi nebola veľmi sympatická už od prvej knihy a ani po prečítaní jej príbehu som si s ňou veľmi nesadla do nôty.
Aj keď sa nestala mojou obľúbenou sestrou, jej hľadanie predkov a príbeh Kitty sú pútavé, miestami dychvyrážajúce a veľmi ma inšpirovali. Vďaka Lucinde som spoznala Austráliu, jej históriu, kultúru a umenie spôsobom, až som mala pocit, že som ju navštívila. Cítila som neznesiteľnú vlhkosť obdobia dažďov, aj spaľujúcu horúčavu a vo vzduchu závan vône eukalyptu.
Príbehy Kitty aj CeCe rozprávajú o sile, odvahe a vytrvalosti žien v minulosti, ktorých úspechy boli často zatienené mužmi, ale ktoré nebojácne dláždili cestu pre nás, moderné slobodné ženy. Silný charakter sa však neprejaví v dobrých časoch a preto museli prekonať bolesť, stratu, strach a vlastné slabosti, aby našli samé seba a svoje šťastie.
Veľmi som obdivovala pôvodných obyvateľov Austrálie a ich unikátnu kultúru a umenie. S ťažkým srdcom som prežívala, ako s nimi zaobchádzali bieli osadníci, ale aj predsudky s ktorými sa stretávali nie len v minulosti, ale ktoré pretrvávajú až dodnes. Predsudky súvisiace len s farbou pokožky.
Lucinde sa opäť podarilo napísať silný, pútavý a pre mňa veľmi inšpiratívny román a musím zložiť z hlavy pomyselný klobúk pred jej dôkladným štúdiom historických reálií a kultúry krajiny, o ktorej píše.
Perlovú sestru si zamilujú všetci fanúšikovia série Sedem sestier a ak ste túto sériu ešte nečítali, vrelo ju odporúčam, pretože okrem výborného príbehu sa dozviete zaujímavé informácie o histórii a kultúre Austrálie.