Fjaka

Čítaná

Fjaka je stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, roplynúť sa v priestore. A to sa v Dalmácii rovná životnému štýlu. (Úplne by som tam zapadla, ako znamenie Ryby mávam tento stav často ) Fjaka je hlavne kniha poľskej autorky zobrazujúca odvrátenú tvár takej krásnej krajiny ako je Chorvátsko, jedno z najobľúbenejších turistických destinácií. Každý, kto navštívil Chorvátsko vie, že má neskutočne peknú prírodu, pričom vnútrozemie je krásne zelené so zelenými pohoriami, národnými parkami s vodopádmi a priezračnými riekami, pričom pobrežie je skalnaté s krásnym azúrových morom a nehostinnou stepou okolo. Chorváti na mňa pôsobili vždy priateľským dojmom, preto som bola prekvapená, že v knihe sa spomína nejaká ich antipatia voči turistom a len túžobne čakajú, kedy ten turistický ruch utíchne a turisti vypadnú z ich krajiny, čo je dosť v rozpore s tým, že celá krajina žije hlavne z turizmu, keby im prestali chodiť turisti, môžu v krajine ,,zhasnúť”, no potom autorka odkrýva ďalšie temné stránky, kde jej priamo osoba z Chorvátska rozpráva, že Chorvát nemá rád ani Chorváta a v neposlednom rade takých Srbov doslova nenávidí. Celé to vyplýva z ich histórie, ktorú autorka kúsok po kúsku v knihe odkrýva. Celé fungovanie krajiny bolo o nejakej snahe oslobodiť sa vždy spod nejakého útlaku a túžby osamostatniť sa ako štát, ktorý bude uznávanou častou Európy. Rovnako ako iné postkomunistické krajiny aj tu sa nájdu jedinci, ktorí s nostalgiou spomínajú na časy dávno minulé aj jedinci, ktorí sú silný nacionalisti a dozeraz sa nedokážu zmieriť s vojnou v bývalej Juhoslávii a z krvavých stretov vinia hlavne Srbov. Pritom si osobne myslím, že v takýchto prípadoch býva nejaká tá vina na obidvoch stranách barikády. Osobne som mala možnosť počuť Chorvátov v mojom veku, ako sú stále negatívne naladení na Srbov a myslím si, že tieto pocity zostánu v nich dlho. V tejto knihe sa snaží autorka o naozaj neutrálny pohľad na rôzne historické udalosti odohrávajúce sa v Chrovátsku v rôznom období, snaží sa aj prostredníctvom rozhovorov s rôznymi typmi obyvateľov priblížiť ich názory a nálady. Autorka sa snaží v knihe zachytiť nejkú tu sondu do vecí, ktoré formovali súčasné Chorvátsko. Kto má rád túto krajinu určite nech siahne po tejto knihe, ktorá predstavuje taký rýchly prierez históriou, kde zachytáva opis prvého povstania chorvátov proti panskému útlaku, oslobodenie od nadvlády fašistov po druhej svetovej vojne, ukončenia socializmu a krachovanie podnikov, vzniku najznámejšieho futbalového klubu Hajduk Split a jeho fanúšikovskej základni, a v neposlednom rade aj krátky náhľad na krvavú novodobú vojnu v Európe, ktorá v bratských Slovanských národoch zanechala trpkú príchuť, ktorá bude tlieť medzi týmito národmi už asi navždy.

Táto absyntovka mi vôbec, ale vôbec nesadla. Trochu ma to aj mrzí, lebo som sa na ňu tešila. Okamžite po dočítaní ani vlastne neviem o čom presne bola - v mysli sa mi vynoria iba futbalový klub, nenávisť voči Srbom, letná sezóna, Pag a Vukovar, okrajovo Tito a Tudman, pár faktov z histórie. Vety aké používala autorka mi prišli strašne komplikované, pretlak používania cudzích slov, niekedy som vôbec nechápala čo chce autorka povedať, ako keby tie "odborné" slová používala v snahe dať text na vyššiu úroveň. A pomenovanie slovenské more poznáme asi iba na Slovensku, lebo v knihe boli turisti hlavne Poliaci, Nemci, Česi.