Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Existuje dokonalejšie čítanie na predhalloweenske obdobie, než je táto dokonalá Stokerovka s najdokonalejšou obálkou?
Myslím, že Draculu netreba zvlášť predstavovať, je to taký sympatický ujo, ktorý vás pozve na pohárik, iba zabudne spomenúť, že by vám najradšej zubami nabodol krčnú tepnu a do toho pohárika načapoval eko bio raw lahodný mok (ak vám teraz hrá v hlave "Chcem sa z teba napiiiiiiť" ... tak nemáte zač). Neviem síce, prečo sa rozhodol odísť z opustenej Transylvánie do preľudneného Londýna, keď s jeho majetkom si mohol zabezpečiť pravidelný prísun čerstvého mäska, ale nemusíme rozumieť všetkému, že áno.
V knihe nájdeme pohľad Jonathana Harkera vo forme zápiskov, pohľad doktora Sewarda vo forme denníka a tiež niekoľko zápiskov Miny Harkerovej.
Keď mladá Lucy ochorie na záhadnú chorobu, s ktorou si nikto nevie rady, Arthur Holmwood povolá na pomoc majstra svojho remesla - van Helsinga. Van Helsing ako správny odborník na slovo vzatý tasí zbrane ťažkého kalibru. Pamätáte si keď vám babička vtĺkala do hláv, že cesnak je liek na všetko? Tak je, ale ako zistíme v knihe, proti vlkom nefunguje.
Aká náhoda, že všetky tieto prazvláštne javy sa objavili práve s Draculom, že? Aká náhoda, že sa práve vtedy objavil aj Renfielfd, že? Renfield je ako také dieťa v toddler veku - tu spapá mušku, tam moľu, sem tam krysu (no dobre, toddler asi krysu nespracuje, ale keď dokáže spratať za lopatku piesku, nemožno to vylúčiť).
Keď všetkým naokolo dôjde, že nadprirodzeno nie je len šialenou teóriou doktora Van Helsinga, ale že im realita dáva facku nohou z otočky, zmobilizuje sa jeden uvedomelý tím a rozhodnú sa zdiskreditovať nového suseda.
A čo sa týka záveru knihy, no, poznáme ho všetci že? Že?
Síce som už Draculu zopárkrát čítala, bol absolútne super nápad dať si rereading práve v tomto období. Na malú chvíľku som Vladovi závidela vlastnú rakvu, kde sa mohol upratať pred svetom. Tiež som mu závidela, že sa nevidí v zrkadle (ten ranný pohľad na neznámych vycivených cudzincov nám je určite všetkým známy), a ešte aj to, že keď má hlad, buchne si nejakú Rh+ a nemusí sa trápiť žuvaním, prehĺtaním či večnou dilemou, čo zajtra variť. Potom som si uvedomila, že mám klaustrofóbiu, mne by ani v rakve nedali pokoj, na zrkadlo kvôli svojej výške nedovidím a variť aj tak neviem, čiže... vám len poprajem príjemné čítanie.
Detská predstavivosť je ako detský smiech, ktorý je super počuť, ale nie o druhej ráno a nie keď deti nemáš. A vlastne aj keď ich máš to nie je zrovna príjemný budíček.
V knihe máme päťročnú Missy, ktorá má v hlave okrem klasických detských myšlienok aj imaginárnu kamošku Lisette. Ako správne tušíte, Lisette nie je medzi živými a chvíle, ktoré je nútená stráviť "niekde uprostred" si kráti návštevami v Missinej hlave. Nakoľko za života bola kruto týraná a zneužívaná, poznačilo ju to a prenáša to aj na Missy, ktorá vlastne ani netuší, čo sa s ňou deje.
Aby celý príbeh nebol len o deťoch, máme tu aj otca spisovateľa, ktorý sa okrem alkoholizmu borí aj s tvorivou krízou a tak nejak si nevšíma, že sa v domácnosti napĺňa príslovie - nešťastná manželka pre susedovo péro aj plot preskočí (pre nechápavých áno, rieši sa tu nevera).
Atmosféra celého príbehu je pretkaná rómskou mytológiou a teda za seba môžem s kľudným svedomím a čistým tráviacim traktom prehlásiť, že som s vyšším číslom strany mala pocit, že sa fakticky poseriem, ale už fakticky nebolo čo. Niektoré kapitoly boli písané v pomalšom tempe, niektoré v tempe takom, že ste nestíhali dýchať, a toto ja v knihách veľmi môžem!
A ak celú knihu čakáte, kedy sa zjaví nejaký exorcista, lebo veď nenecháme nejakého mizerného ducha sprzniť nevinnú detskú dušičku.. nuž, prečítajte si ako nevinná detská dušička dopadla.
Som si istá, že budete mať aj nepríjemný pocit, aj budete trošku paranoidní (hlavne vy čo máte deti), aj zimomriavky budú. Lebo nie všetci imaginárni priatelia sú naozaj imaginárni ...
Hneď prvá poviedka v tejto bravúrnej hororovej antológii nám krásne názorne vysvetlí, prečo nám rodičia ako malým zakazovali chodiť kamkoľvek s cudzími ľuďmi. Myslím, že synátora zamknem doma minimálne do osemnástky, len tak pre istotu.
Poznáte také to slovné spojenie "zdreveneli mi nohy"? Tak dávajte pozor na to, čo sa deje s vaším telom. Akonáhle spozorujete podozrivé konáriky rašiace z vášho tela, píšte Lukášovi. On určite bude vedieť, čo robiť. Už jedine žeby nie, no.
Vďaka Majke Hanúskovej už v živote nebudem túžiť po tichu chaty, a Lenona ma len utvrdila v tom, že aj doma je dobre a netreba chodiť do lesa na hríby, veď aj Tesco musí z niečoho žiť, kúpim si ich tam. Síce celkovo neuznávam cirkusy, ale po poviedke od Henricha Hujberta asi preventívne pocestujem na druhý koniec republiky, keď sem nejaký príde. Pretože klauni vedia byť poriadne desiví, a oproti tomuto aj ten od Kinga môže ísť v pohode brigádovať do detských jaslí.
A keď sme už pri detských jasliach, ľudia, dávajte si pozor, keď jazdíte autom s deťmi. Anton Stiffel a Naďa vojteková to napísali tak, že ešte teraz mi je zle. Za mňa najsilnejšia poviedka celej antológie, lebo toto bol vždy môj najhorší strach, a vlastne myslím, že každej matky (a nie nepoviem vám o aký ide, kúpte si knihu, zistíte).
A ak vás desia dôchodci v Kauflande pri mäsovom pulte, odporúčam hodiť očko na Margitu od Rada Kozáka. Zrazu vás nebude trápiť, že vám tá šedivá mizerne odfarbená mrcha udžubala posledný kúsok Zoli klobásy, hlavne, že nemá v rukách bábiku (inak fuj dpč, dneska fakt nezaspím).
Ivan Kučera nás presvedčí, že stretnúť bývalých spolužiakov sa nie vždy vypláca a Peťo Derňár dá slovnému spojeniu "malí satani" celkom nový význam. Čo ak je ale v skutočnosti tou zlou matka? A nie len preto, že nechce decku pred spaním dovoliť Horalku. Cez poviedku Mareka Vaňousa som sa snažila pochopiť, prečo ľudia lezú do domov, v ktorých straší. Nepochopila som. Ale ľudia, nelezte do domov, v ktorých straší! Ani si nepožičiavajte chaty od kolegov, radím vám to ja aj Katka Soyka. No a ak by ste náhodou potrebovali Poradcu, tak Mort Castle je vám vždy poruke.
Túto hororovú nálož som si maximálne užila a užijete si ju aj vy, keď prestanete pindať, že slovenskí autori nevedia písať. Vedia, a ešte ako!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Debbie a Cooper majú také typické manželstvo po dvadsiatich rokoch. Majú dve dcéry - Izzy, ktorá rieši problémy športového charakteru, a Lexi, ktorá sa volá podľa známeho nástroja Alexy, ráno sa s matkou zásadne nerozpráva a do školy ju vozí výhradne jej priateľ.
Kým Cooper zarába na hypotéku, Debbie radí ženám, ktoré nevedia, kam z konopí, v jednej milej rubrike.
Veci však nikdy nie sú také, aké sa zdajú...
Všetci máme tajomstvá, že áno. Občas nás trápia deti, občas nás serie suseda, občas sa náš šéf správa ako turbo..cukeťák.
Niekedy sú kvety v záhrade u susedov krajšie, no to znamená, že ľahko pritiahnu škodcov, žmurk.
Niekedy manžel neocení kuchárske umenie (pomôže voda do ostrekovačov), krásny pletený šál (pritiahni ho, zvýrazní oči) či snahu sa finančne osamostatniť (rozveď sa)... Debbie je žena činu, moja nová obľúbená hrdinka, ktorá sa s tým skrátka neondie a má na každý problém riešenie...
Chvíľku som neznášala Coopera, čo si budeme, tomu predposratému zmrdíkovi by som kalkulačku narvala do útrob, a takisto Harley, ktorej by som dala zožrať toustík s avokádom, alergia nealergia.
Ale máme tu knihu od Freidy a dobre vieme, čo táto ženská dokáže stvoriť za mindfucky, takže emócie zamkneme do krabičky a pokračujeme...
Prečo Debbie s IQ 178 nedokončila MIT a radšej programuje len tak "do šuflíka"?
Prečo sa Cooper občas záhadne vytratí a vypne si sledovanie polohy?
Prečo Izzy už nemiluje futbal a prečo sa čerstvo zaľúbená Lexi stále menej usmieva?
Debbie je ako slovenská Gizka Oňová, ide a rieši. A ak si myslíte, že náhodných ľudí fakt nemôže nič spájať, no, tuto majsterka svojho remesla Freida vám ukáže, ako veľmi sa mýlite.
Pol bodíka dolu dávam za prirýchly záver, no zároveň veľmi chválim "otázky na zamyslenie" na konci knihy. Mozgové závity mám absolútne zavarené tak si idem dať nejakú oddychovku a vy si bežkajte kúpiť tento skvost.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prostredie klubu LocalX sme vymenili za Eden. Komplex, pri ktorom LocalX ticho stojí v kúte a hovorí si, že takto nejako by sa to asi malo robiť, a len tíško závidí.
Monroe. Zhluk náhodných písmen. Alebo je za tým niečo viac?
Hovorí sa, že svet je divadlo a my sme jeho herci, no, a tu máme možnosť vidieť také bábkové divadlo, že aj to slávne bratislavské si len hryzie jazyk a poctivo zapisuje poznámky, ako to má vyzerať.
A celé toto "divadlo Eden" môže prebrať len jeden. Habibi alebo Candy? Harry alebo Dorian?
Odteraz vždy, keď sa povie temné finále, zjaví sa mi pred očami práve táto kniha. Prvýkrát mi prasklo srdce pri Taty, nebolo to fér, ale ani život nie je vždy fér.
Nebolo fér ani to, že Cassie s Virginiou boli vtiahnuté do tejto zvrátenej hry plnej manipulácie, zhýralostí a zahmlievania pravdy. Ono si nevyberieš, do koho sa zamiluješ, ale môžeš si vybrať, či ho budeš nasledovať do samotného pekla. A ak naozaj miluješ, tak budeš...
Keď už som bola tak zamotaná z celého deja, že som nevedela kde, čo, ako... prasklo mi srdce kvôli Lune (vy všetci, čo teraz knihu čítate a myslíte si, že je to len manipulátorská žena ľahkých mravov, dajte si ľahký preplesk týmto hardbackom a ideme ďalej), každý z nás si so sebou nesie nejakú minulosť a traumy, ale tu akoby sa to všetko stretlo na jednej párty.
Stranu za stranou sa mi čítalo ťažšie a ťažšie. Veľa bolesti, veľa tajomstiev, veľa odpornej špiny a chýb, ktoré už nikto nenapraví, ale...
Baji, neodpustím ti ten infarkt na záver.
Moje srdiečko sa rozmrdalo na stotisíc kusov. Nečakala som žiaden cukríkový Lalaland, ale toto bolo dusenie sa Chupa chups lízatkom XXL veľkosti, pričom do nosa mi niekto pchal citrónové Bon-pari a zrejme ma počas toho celého niekto aj do riti kopol a ja som zletela zo 14teho poschodia na rozbitý asfalt dolu hlavou.
Ľudia zlatí, kupujte víno, kupujte sladké, kupujte vreckovky, kupujte Monroe a nenadávajte mne, nadávajte Baji.
Dáška je sympatické žieňa, ktoré aj zopár rokov po rozchode býva s rodičmi a stále sa tak trochu hľadá. Ale to je okej, niektorí hľadajú kľúče, iní parkovacie miesto, a väčšina z nás stále hľadá seba.
Rodičia si povedia, že je čas si plniť svoje sny a tak odchádzajú žiť do tepla a Dáška vyfasuje na krk svojho milovaného bratranca a jeho troch príživníckych kamošov, čo je podľa mňa karma za jej vkus na chlapov, ale to je okej, nie každý má dobrý vkus, že áno. Alebo je to možno karma za to, že nemusí ani hady.. alebo za to, že miluje ryžové kaše...
Po pár stranách tohto vskutku symbiotického nažívania si Dáša obháji svoju prezývku striga svojím ľahkým, nenúteným "verte mi že ma nechcete nasrať lebo zažijete peklo na zemi" prejavom a z príživníkov sa zrazu vyvinú tvory s rukami, nohami, relatívne zdravým rozumom a ešte aj sú tieto tvory schopné samé nakúpiť. Myslím, že ak by Dášu vyrazili z vydavateľstva, kde pracuje, bol by z nej super diktátor v sukni.
Ale aby to tu nebolo len o hahaha stránke, každá jedna postava z knihy rieši to svoje. Svet nie je ideálny a oni tiež nie. Benjamínko Oli, fitnes maniak Aurel , influencer Roman a dokonca aj večne otravný bratranec Karol si so sebou niesli svoje tiene, a možno si pri čítaní o nich poviete, že to nič nie je, ale každý bojujeme proti svojím démonom ako najlepšie vieme a neprináleží nám súdiť druhých.
Myslela som si, že viem, ako táto čtivá rom-com dopadne. No ale keďže myslieť znamená vedieť absolútne h... HDP som chcela napísať.. tak ma záver veľmi milo prekvapil a verte mi, to, že je obálka cukríkovo ružová neznamená, že je taký aj dej.
Prisahám, že keď sa Majka rozhodne napísať lyrizovanú prózu o ochrnutej veveričke, tak to zvládne aj s prstom v nose a bude to vždy rovnako čtivé.
Knihy od nej sú mojou stávkou na istotu a doteraz nikdy nesklamali. Za zmienku stojí absolútne trefné venovanie a takisto zoznam čínskych a kórejských seriálov, na ktoré som už hádzala očko.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Každý sa bojí prízrakov v tme, no tie najhoršie monštrá sa skrývajú hlboko v nás."
Dôkazom, že v LocalX to stále žije je zmena majiteľa, a teda sladkého Habibiho strieda ešte sladší Candy, alebo teda občianskym menom Dorian. Síce sa chalan dopredu tešil, ako všetkým vytrie kocúra, úsmev mu zamrzne keď zistí, že podnik nevlastní sám. Virginia mu nič nedaruje, pretože táto ženská je oveľa viac než sladká tvárička..
Takže hneď na úvod, toto bolo čítaníčko, do psej matere! Z celej trilógie sa mi najviac páčila táto časť, a nie, nie je to pre tých sexi chlapcov, ktorí na scénu nabehli pomôcť dievčatám z LocalX. Teda, nie len pre nich.
Chémia medzi Candym a Virginiou vybuchuje ako keď lejete vodu do kyseliny (alebo kyselinu do vody, neviem, mala som prírodné vedy za štyri, v každom prípade to doma neskúšajte), počujeme vo vzduchu praskanie iskier, ktoré znejú ako práskanie bičom (lebo to je poetickejšie ako praskanie kondómov, som to ja ale poetická duša, čo?).
Neviem, čím to je, že zranené duše sa nejako automaticky priťahujú. Možno preto, aby sa vyliečili? Aby spolu skrotili tých démonov, ktorí ich požierajú zaživa? Alebo preto, že nikto lepšie nepochopí, aké sračky prežívaš než ten, čo ich prežíva tiež? A byť spolu v sračkách je oveľa viac, ako byť spolu za hehehe hihihi obdobia.
Napriek tomu, že aj tu bolo pomerne veľa zdĺhavejších opisov, čítanie som si užila, hlavne opisy tanečných kreácií (ktoré doma neskúšajte, inak budete číhať akciu na Voltaren a hrejivé náplaste na kríže), a veľmi ma potešilo, že sa tu objavili aj Habibi s Cassie.
A teraz k tomu, čo mi zdvihlo dekel - ten rýchly záver. Akože vážne, tu to pokojne mohlo byť rozťahané ako ženské v privátnych izbách v LocalX, ale nie, bum, mindfuck, prečítajte si Monroe... a viete, čo som urobila ja? No čo som mohla urobiť, hoci už bolo pol tretej ráno, keď som dočítala Candyho? No začala som čítať Monroe!
Takže ak náhodou idete čítať Candyho a nemáte doma Monroe, tak si mašírujte kúpiť Monroe a Candyho čítajte, až keď budete mať oba tieto diely doma. Za tento lifehack mi poďakujete neskôr, a btw kvety a čokolády nepijem.
Baji, priznám sa, že keď som si dávala rereading Habibiho, zdvíhala som obočie, že neviem, prečo si to robím. Už viem. Aby sa ku mne dostal Candy. A vlastne aj Monroe, ale o tom potom. Hovorí sa, že každá kniha, čo ti je súdená, si ťa nájde v tom správnom okamihu. Ďakujem Ti za Candyho, našiel si ma presne vtedy, kedy mal.
"Osud je ako očná linka, drahúšik. Občas je iná, ako sme očakávali, jej cestička je dlhšia, výraznejšia, no v tom okamihu je pre nás najdokonalejšia."
Kto dokáže napísať knihu o tínedžeroch tak, že zaujme všetky vekové kategórie, od spomenutých tínedžerov, ktorí očami prevracajú, keď im knihu podávaš, až po tých, ktorým musíš najprv podať okuliare, aby nežmúrili na písmenká? Kristínka.
Kto mňa, profesionálnu používateľku slovníka dláždiča, dokáže preonačiť jednou knihou a prinútiť používať miesto "do p..aroma" samozrejme (žmurk) radšej "do kelu zeleného"? Kristínka.
Túto knižku som prečítala, dobre, klamem, zhltla, za pár hodín. Ako som napísala tuto spomenutej pani autorke, spala som hovno a štvrť, ale stálo to za to.
Áno, priznávam, v slangu som sa stratila. Nešlo mi do hlavy prečo sa tie nevinné dievčatá medzi sebou oslovujú beštie. Potom som si uvedomila, že je to bez mäkčeňa, hups. A čo ešte taký pojem "ghostnúť".. vlastne som si uvedomila, že počas čítania tejto knihy som ghostla všetky svoje povinnosti, a vy to urobíte tiež, lebo tento príbeh má viac než peknú obálku.
Kým vo Vianočnom bozku sme mali Rinu a Alexa, tu sa dostáva k slovu viac Katy, naša nevinná kvetinka, a badboy, ktorý ale zďaleka nie je bad, Marko. Marko, s nálepkou kurníka s rev uprostred. Marko, ktorý údajne vystriedal viac dievčat, než ja hrncov na varenie ryže (a fú kamoši, to je ale že strašne veľa). A mal ešte mnoho iných nálepok, ale takí sme my ľudia. Poďme každého onálepkovať. Poďme vidieť len to, čo vidieť chceme, zamerajme sa na všetko zlé, na všetky chyby. Čo tam po tom, že tento údajný badboy po škole nechodí na záťahy, ale beží domov k povinnostiam? Že je to chlapec, ktorý dáva najavo pocity? A že je to vlastne vďaka svojmu úprimnému záujmu a už spomenutej starostlivosti takmer vyhynutý druh?
A Emmka, ach. Moja najobľúbenejšia vedľajšia postava. So slovníkom pohoniča. S obrovským talentom na kreslenie. A možno občas s pocitom, že je na všetko ťažké akosi pričasto sama.
Viete, deti by nemali riešiť sračky dospelých. Deti by mali byť deťmi čo najdlhšie. A mňa bolí pomyslenie na to, že to tak nie je, že deti nedospievajú, lebo vek, ale dospievajú, pretože musia.
Je však horší nezáujem zo strany rodičov, alebo až prílišný záujem jedného premotivovaného daddyho? (sorry not sorry, šup huňatá kroksa tam, kam slnko nesvieti, za to, čo urobil!)
Tiež som matka, tiež by som dieťaťu najradšej nalepila QR kód na čelo a rozmiestnila po okolí skenery, aby som vedela kde a s kým je ale zároveň viem, že deťom treba dopriať slobodu a nechať ich, nech sa občas popália, pretože len tak sa naozaj niečo naučia. A som rada, že si to uvedomil aj spomenutý daddy.
Je zvláštne, ako si v jednej takejto knižočke nájde každá generácia to svoje. Takže milí moji, ktorí ste to dočítali až sem a knihu nemáte, dúfam, že buď objednávate, alebo utekáte kupovať.
A ozaj, viete, že čierna vždy ladila s pastelovou?
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Maska je veľmi nepraktická, nedá sa nosiť donekonečna. Každý ju raz musí zložiť a ukázať pravú tvár."
Príťažlivý Harry je cez deň redaktorom v rodinnom vydavateľstve a v noci je manažérom LocalX, pochybného nočného klubu, v ktorom mu nikto nepovie inak ako Habibi.
Nevinná, krásna Cassie stretáva Harryho vo vydavateľstve, ale skutočného Habibiho spoznáva postupne, pretože ten chlap je väčšia záhada než to, kam mi vkuse miznú prachy z účtu. A vlastne, Habibi má možno uhrančivý pohľad, ale ako sa ukáže, aj Cassie má vrstvy (nie ako cibuľa, torta a Tiramisu zo Shreka, poznámka pod čiarou)..
Moje prvé stretnutie s Habibim a jeho LocalX nedopadlo najlepšie, a nijako sa tým netajím. Po rokoch som si povedala, že každý si zaslúži druhú šancu, a musím uznať, že s odstupom sa na celý koncept príbehu pozerám inak.
Nehovorím, že by som Cassie miestami neprepleskla, lebo nie, nemusíš si nájsť najdrsnejšieho badboya v lokáli a dobíjať jeho srdénko, pričom on by rád dobil tvoju ... no, rozhodne nie kuchyňu... a niekedy je lepšie sa uspokojiť s nudným goodboyom, čo ti urobí pukance, masáž nôh a ešte ti aj tie knihy čo si chcela kúpi, ale to by sme nesmeli čítať darkromance, že áno.
Po rokoch sa úplne inak pozerám na puto, ktoré vznikalo medzi našimi dvoma hlavnými hrdinami, inak vnímam ich papričkové dialógy, a rozhodne inak vnímam Victoriu, ktorá príbehu dodala tie správne grády.
Možno niekoho budú nudiť miesta s dlhšími opismi, ale kamoši,vytrvajte, lebo Baja tu zabila také zvraty, až vám sánka padne ku kolenám a v pohode zvládnete aj hlboké hrdlo - knižku budete môcť prakticky zhltnúť, s prehľadom sa zmestí, neviem, na čo ste zas mysleli, vy beťári!
Ak čakáte absolútne predvídateľnú linku, nudu, okukaných hlavných hrdinov, cukríčkového chlapčeka a naivnučkú, tupučkú hrdinku... tak si dajte facku a začnite prosím vás čítať normálnu, hodnotnú literatúru.
Baja nám ukázala svet bez cenzúry doslova a do písmena. Že svet nie je len čiernobiely, ale je štrajchnutý aj trochou fialovej. Že každý anjel má rožky, ktoré mu tú svätožiaru držia. Že by nikoho nezabilo, keby prestal odsudzovať na základe vzhľadu. A že keď kniha nemá psíka, tak to nemá úroveň! Moja najobľúbenejšia postava je Kali, a dúfam, že ju stretnem aj v diele Candy.
Baji, síce som nepadla na riť a nemám potrebu vyzývať čitateľov ku standing ovation, som rada, že som si knihu prečítala znova a zamerala sa viac na posolstvá, ktoré sú ukryté medzi riadkami. A že sú silné.
Sarantos je taký milý zlatý ujo, čo pracuje vo farmaceutickom odvetví, ohuruje sympatickú Lindu a žije si svoj nudný život. Až kým sa raz neprebudí zo spánku a nemá v izbe démona, a nie, tým nemyslím, že jeho frajerku posadli PMS chute a teraz prežúva kyslé uhorky namočené v Nutelle.
Aj by ste sa zasmiali, že tak Sarantosovi treba, veď ho predsa varovala veštica, ale vlastne si uvedomíte, že doteraz sa smejete na všetkých, čo veria vešticiam... no a presne tu niekde dostala knižka tie správne grády, lebo všetci dobre vieme, že démoni ľudí nenavštevujú len tak, aby im zložili komplimenty o pekných očiach, alebo oznámili v predstihu, že o dva týždne bude v Lidli v akcii prosecco (pls ak to niekto sledujete, hír aj em).
V každom prípade, nekupujte staré byty, ktoré nutne potrebujú rekonštrukciu, lebo ak to urobíte, môžu sa u vás objaviť kadejaké prastaré entity, a nebude to len tým, že ste vyvolávali všetky možné božie mená nadarmo pri kladení plávačky, prekliali Merkury Market a jeho zakladateľa až po sedemnáste pokolenie a na záver ste si chňapli puckou po prste a okrem tmy a otvorených brán nebies ste uvideli aj samotného Boo Haga.
Veľmi chválim to prepojenie, ktoré tu autor medzi postavami brilantne vytvoril, a mimoriadne veľké plus a jednu hviezdičku s mini diamantom máš Pali aj za to, že v knižke bola líška Kitsune. Nielen, že som dokonale vedela precítiť líščie emócie, ale tá mrška mala ešte aj slovník ako ja!
Síce ma na začiatku zmiatli štyri prológy, lebo veď, kto dneska píše štyri prológy, že áno?, prvý diel Kobayashiho som si užila. Takže kto má rád démonov, sem tam bizárček, hentam nejakú nechutnosť, tam jedného fotografa so zmyslom pre iróniu a humor... Odporúčam. Môžu vás rušiť gramatické a štylistické chyby, ale keď si na ne zvyknete a budete sa sústrediť na príbeh, bude to jazda.
