Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tínedžerka Linda už niekoľkýkrát mení školu. Je vyspelejšia než jej spolužiaci, číta klasickú literatúru, miluje hudbu.
Nemá priateľov, veď ako by aj mohla mať, keď sa s mamou stále sťahuje? Musí navštevovať školského psychológa, kde by mala hovoriť o svojich problémoch.
Ona však len sedí a čaká, kým uplynie povinná hodina. Až kým nepríde on, Erik, ktorý sa rozhodne pre terapiu písaním...
Rocková kapela Kvety zla má eso v rukáve - mladú speváčku Netopierku, ktorá si žije svoj pohodový život, v piatok sa objaví v klube Aligátor, odspieva ako bohyňa a zasa zmizne tak nenápadne, ako sa objavila. Môže sa však večne skrývať pred bulvárom, ktorý má nos všade? A kto vlastne Netopierka je?
Toto je úplne iný príbeh, než na aké som zvyknutá u Mišky, ale musím hneď dodať, že aj žáner YA zvládla fantasticky. Linda je z rozvedenej rodiny, spracúva svoje traumy prostredníctvom hudby, chodí na terapie, žije svoj dvojitý život, aby si aspoň občas pre seba ukradla chvíľky šťastia.
V škole si konečne nachádza priateľov, zisťuje, aké to je, mať svoju partiu. Ale ako to už býva, všetko skomplikuje láska a keď kapela slávi jeden úspech za druhým, bulvár je čoraz neodbytnejší.
Veľmi sa mi páčil charakter postáv, na jednej strane utiahnutá samotárka Linda, na druhej strane živel Netopierka.
V knihe sú rozoberané bežné problémy mladých ľudí a veľký dôraz je kladený na to, že veci nemusia byť vždy tak, ako na prvý pohľad vyzerajú..
Myslím, že keby som to čítala v Lindinom veku, našla by som tam viac toho "svojho".
Určite by som však prijala pokračovanie príbehu Erik - Linda.
V malebnej dedinke Pahltné, ktorá sa nachádza tak trochu na konci sveta, si ľudia žijú bežný dedinský život.
Starosta starostuje, Cukeťák predáva zeleninu, babky tliachajú na rohoch, farár Karol rozdáva rozhrešenia.
Všetko funguje priam idylicky, kým sa ľuďom nezačnú meniť chute. Najprv tak nenápadne, zľahka.
Miesto maslového chleba trošku trávy, ale veď čo, ono je teraz celkom to vegánstvo v móde, že áno. Miesto krásne zrelej cukety krásne prezretá až nahnitá, ale veď v pohode, nie všetci užujeme tuhú stravu, že áno.
Počula som už aj o ľuďoch, čo žili z čistej lásky, ale o ľuďoch, čo žili z tmy?
Tu už aj farárovi Karolovi začne dochádzať, že tu nie je všetko nie že s kostolným, ale so žiadnym poriadkom. A o to viac prekvapený je, keď zistí, že sa to nedeje prvýkrát...
Okej, tu som sa viac bála, že obgrckámknižku, ktorá nie je moja, než nejakých démonov. Celkovo ma napína zo slova cuketa, takže moje chuťové poháriky sa tu prekotili jak pokojný život v dedinke.
Keď som čítala o jedení vlasov, myslela som pri tom na svoj večne upchatý odtok, a vlastne jeden obyvateľ Pahltného by sa mi na pomoc celkom hodil.
Ale potom som sa dostala k pasáži o mačke či iných zvieratkách a vlastne som rada, že žiadneho obyvateľa doma nemám.
A aj mačka je rada. Veľmi som držala palce Karolovi, keď sa ako jediný relatívne normálny superhero vydal na misiu s názvom záchrana Pahltného.
Neviem síce, prečo mu predchodcovia nepovedali niečo ako "hej bacha, je možné, že sa tu začnú diať čudné veci a ľudia začnú žrať sami seba" ale zasa, aspoň si užil moment prekvapenia.
Nedúfala som v nejaký klasický knižný happyend, ale som spokojná s tým, ako knižka skončila.
Malá Baška pozná len život ako zo zlého filmu. V zime, v pivnici, hladná sa stará o svojich mladších bračekov, kým jej mama sa túla bohvie kadiaľ.
Zlom nastáva, keď Bašku a jej súrodencov začnú riešiť úrady, a konečne majú nádej na normálny život. Ibaže nie spolu. Každý žije v inej rodine, vidia sa málo. Keď sa Sebi začne chovať zvláštne, Baška vie, že musí zakročiť.
Že musia byť spolu, že ich musí chrániť ako kedysi. Pred dospelými, ktorým neverí a nikdy ani neverila.
A tak sa rozhodne obetovať všetko šťastie, ktoré kedy mala, rozhodne sa obetovať lásku, len aby boli jej súrodenci v poriadku.
Dokáže však jej konanie pochopiť jej náhradná rodina, dokáže ho pochopiť Matej?
Okej, tak tu ma rozrevala už prvá kapitola. Keby som mohla, Baškinu mamu (aj keď toto oslovenie si absolútne nezaslúži) by som kopala do riti od Bratislavy až po Sydney a vzala by som to s ňou cez Sibír, také som mala nervy.
Miestami mi bolo vyslovene fyzicky zle. Strany som otáčalarýchlosťou svetla, len aby všetko to zlé prešlo a aby Baška so súrodencami aspoň na chvíľu zažili aj niečo dobré.
A oni zažili, lenže nič netrvá večne. Úplne viem pochopiť Bašku, prečo urobila čo urobila, aj keď to zničilo nielen jej novú rodinu, ale aj ju samu.
Nádherne opísaná nielen súrodenecká láska, ale láska celkovo. Pretože niekedy stačí málo na to, aby sme lietali v oblakoch. A niekedy stačí málo na to, aby sme z tých oblakov zleteli dole hubou. A takisto málo stačí na to, aby sa nezhody vyriešili, niekedy naozaj stačí len vypočuť toho druhého.
Alebo sa spoľahnúť na to, že to zariadi medveď.
V knihe ma veľmi potešilo opätovné stretnutie s Ninou, Dominikom a Štedrákom. Najviac ma však potešil epilóg.
Urevaných 5* z 5ticha musím napísať, že kniha je jedna z najlepších, čo som tento rok čítala.
Podnikateľovi Imrovi Takácsovi po tom, ako mu zhoreli kamióny, začína deň doslova bombovo.
Celá obec Híd je hore nohami, a napriek tomu, že hovoriť sa boja, všetci tušia, že vietor fúka od bratov Diňovcov.
Vyšetrovanie prípadu dostávajú na starosť Vilo Strach, Oskar Herman a ministerkina sestra EmaHarisová. Rozhodnú sa ísť po stopách Diňovcov, lenže tí majú nepriestrelné alibi. Môžu však mať aj tak na svedomí túto vraždu?
Máme možnosť nahliadnuť nielen do policajného vyšetrovania, ale aj do politiky. V knihe je krásne zobrazené, ako jednoducho sa dajú všade dosadiť ľudia.
Ako ľahko sa dá ťahať za nitky, keď oslovíštých správnych ľudí.
Ako nemôžeš nakydať ani na najväčšieho hajzla pod slnkom, lebo má za sebou ľudí, ktorí ťa odpracú bez mihnutia oka. Ako sa nie vždy dá veriť právnikom, a vlastne, dá sa veriť ešte niekomu?
Po prečítaní knihy mi ostalo smutno, pretože som si uvedomila, že Slovensko je v oveľa väčších sračkách, než by sme si mohli myslieť.. Peťo proste vie, ako to tu funguje, a nebojí sa to otvorene napísať. Veľmi sa mi páčili opisy policajného vyšetrovania, naozaj do detailu prepracované, tie ma fakt bavili.
Také menšie mínus dávam za dialógy, ktoré mi prišli neprirodzené a umelé, ale na to, že je toautorova prvotina, to vlastne až tak zlé nebolo. Oceňujem tiež občasné vtipy, vďaka nim dialógy neboli suché.
Bonusový bodík dávam za skvelý epilóg.
Časonauti existujú mimo bežného času a priestoru.
Ich úlohou je starať sa o časový prúd a časovú líniu. Ak sa časové väzby narušia, pre ľudstvo to môže mať katastrofálne následky. Preto podnikajú cesty, na ktorých skúmajú, či bola dodržaná autenticita pôvodného časového prúdu.
Byť časonautom nie je jednoduché, častokrát stoja pred dilemou, či zasiahnuť do časového toku, alebo doňho nezasahovať. A občas sa aj časonauti môžu zmýliť...
Ku knižke som sa dostala vrámci štafety, za čo veľmi pekne ďakujem.
Kniha je súbor poviedok, ktoré sa zaujímajú životom a prácou časonautov.
Spolu s nimi spoznávame plno zaujímavých historických udalostí, sme pri revolúcii v Prahe, ktorú vnímame očami časonautov. Ich očami vnímame aj atentát na Kennedyho, či Djatlovovu expedíciu. Tiež tu je spomínaný aj Tunguzský meteorit - ten sa priznám ma donútil celkom dosť googliť.Všetky udalosti opisované v knihe časonauti navštevujú skokmi v čase, ktoré nie sú až taká sranda, ako by sa mohlo zdať.
Tieto skoky sú nebezpečné a nesú so sebou veľa rizík, preto časonautom nemôže byť každý. Je ťažké sa rozhodovať medzi tým, čo sa má a tým, čo by bolo správne.
Príjemne som vnímala aj nenásilnú romantickú linku, ktorá prebiehala na pozadí príbehu.
Technické detaily boli niekedy na mňa až príliš technické, ale nijako veľmi ma to nerušilo pri čítaní. Celkovo knižku hodnotím ako fajn oddychovku na nedeľné poobedie pre všetkých, ktorých baví história, majú aký - taký prehľad v udalostiach a možno by radi vedeli, čo by bolo, keby...
Stevie roky pracuje ako letuška. Má nalietané míle, len tie najlepšie odporúčania, bohaté skúsenosti a dokáže každú situáciu zvládnuť s úsmevom.
Zanders je hokejový hráč, lámač sŕdc a občas nejakých nosov svojich súperov. Väčšinu času trávi na trestnej lavici alebo v posteli s nejakou kráskou. Nie je zvyknutý na to, že by mu nejaká povedala nie. No a potom sa zjaví Stevie...
Šla som do čítania s tým, že to bude zasa ten predvídateľný dej, kde ona bude sladká ťuťu - ňuňu naivná buchtička v uniforme a on bude eňoňuňo ťažký mačo, ktorý kývne svojim... prstom vy hovadá... a hneď ju získa.
Omyl, sakra omyl.Konečne letuška, čo nemala miery 90 - 60 - 90, nežrala na raňajky trávu, na obed trávu a na večeru negrcala zvyšky tej trávy.
Normálna žena čo si dá pizzu, pivo, burger a napriek tomu, že má uniformu mierne tesnú, chodí do práce s úsmevom.
A keď nepracuje, pomáha v útulku pre psích seniorov a tu, presne tu, som začala smokliť jak normálni ľudia nad výsledkami volieb, lebo fungovanie útulku tu bolo tak dokonale opísané, že lepšie sa to už nedalo.
Zanders bol síce na prvý pohľad úlisný úchylný povrchný chuj, ale zdanie a mediálny imidž môžu klamať.
Našupu som sa roztopila, keď som čítala o tom, ako sa obetoval na Halloween. A potom som sa znovu zrevala, lebo sa objavil v útulku. A adoptoval si psa. Nechcem spojlerovať, ale nech aj vám kvapne jedna či dve slzy.
A keď sa už zdalo, že XL letuška obmäkčila srdce XL mediálneho chuja..zase sa všetko zamotalo a už som ani nedúfala v šťastný koniec.
Chvalabohu ho ale autorka napísala taký, v aký som dúfala a ja s kľudom a prehľadom dávam 5* za príbeh, dialógy a samozrejme za psí útulok.
Tea si už tretíkrát za šesť rokov predĺžila zmluvu u svojho operátora a teda už tretíkrát za šesť rokov extrémne vytočila milého pána z callcentra so sexy hlasom a nie až tak silnými argumentmi, aby ju presvedčil prejsť ku konkurencii.
Tea mu navrhne, aby sa jej ozval súkromne a pozval ju na rande..
Tea a jej sestra odchádzajú na dovolenku na Tenerife ako dve bláznivé single ženy. Spoločnosť im robí partia finančných poradcov, malá rozkošná Olívia a Tim.
Ten Tim, ktorého ona blokla na zoznamke.
A tak si od neho drží náležitý odstup, teda, aspoň na začiatku. Postupne cez rozhovory a hlavne cez malú Olíviuhľadajú cestu jeden k druhému. Nechýba romantika, erotika, a opisy prostredia na takej úrovni, že síce som Tenerife vidieť nechcela, ale už chcem.
Je pre mňa úžasné vidieť, ako Miška každou knihou "rastie" a ako je každá kniha lepšia a lepšia a ako ma stále dokáže prekvapiť.Túto príjemnú oddychovku som zlupla asi za tri hodiny a účel splnila, vypla som hlavu a perfektne som si oddýchla.
Jennifer má sen, že raz vydá svoju knižku.
Je si vedomá toho, že na trhu, kde ju nikto nepozná, sa musí pripraviť aj na odmietnutia, aj na kompromisy. Veľmi rýchlo zistí, že je ťažké presadiť sa, ak vaše meno nikto nepozná, a tiež ak majú vydavateľstvá svoje nároky.
V čase, keď upravuje svoj debut, narazí na Jareda, staršieho kolegu, ktorý ju začne priťahovať.
A tak Jennifer začne deliť čas medzi svoju knihu a Jareda.
Má väčšiu šancu na úspešný vzťah s mužom, ktorý sám nevie, čo chce, alebo na úspešný debut?
Nie je to moja prvá kniha od Mišky, avšak táto sa mi čítala najťažšie. Jennifer miluje cestovanie a vo voľnom čase rada píše.
O písaní sa zmieňovala neustále, opisov z cestovania tam ale bolo pomeneja napríklad toto mi v knihe dosť chýbalo.
Takisto Jared bol v čom akože džentlmen? Dobre, poznal pravidlá etikety, okej.
Ale inak mi miestami pripomínal zmäteného pubertiaka, akože chcem aj nechcem, viem aj neviem, žiarlim aj nežiarlim, áno aj nie.
Fakt ma strašne iritoval ten chlap a rada by som ho strašne nakopala.
Jennifer mala ale viac trpezlivosti nielen s ním, ale aj so svojou knižkou a aj vďaka tomu sa jej splnil sen - knižný debut sa dostal na pulty kníhkupectiev.
Bavilo ma čítať o tom, aké nároky vlastne vydavateľstvá majú, ako funguje celý proces, čo všetko musí mladý autor absolvovať, aké zmluvy podpísať, aké klauzuly sledovať.
Mŕtve telo chlapca, staršieho muža a vážne zranené dievčatko na Železnej studničke postavia do pozoru miestny policajný zbor.
Prípad preberá kapitán Richard Čontoš, ktorý sa po dlhšej pracovnej neprítomnosti sčista jasna objavil práve pri tomto prípade.
A tak kapitán s dávkou profesionalizmu jemu vlastnému a doktorandkou Hanou za pätami púšťa do objasnenia svojho posledného prípadu. Majú dôvod klamať rodičia mŕtveho chlapca? Kam zmizol ich starší syn? Prečo tak malé dievčatko nikto nehľadá, a vlastne, čo môžu mať títo traja spoločné?
V prvom rade, klobúk dolu autorovi za bravúrne spracovanie tak ťažkej témy. V druhom rade, kapitán Čontoš, wau. Naozaj mal môj obdiv za nasadenie, ktoré prípadu venoval, pričom sám v súkromí riešil ťažšie veci.
A červený bodík za to, že pán "arogantný profesionál" pred Hanou spustil svoje múry a odhalil jej viac zo svojho súkromia.
Druhý červený bodík za to, že konečne kniha, kde dvaja vyšetrovatelia - kolegovia neskončili po fľaši vína na stole pri bohapustej...večeri, ale dokázali normálne ďalej spolupracovať.
Hana mi bola od začiatku sympatická a moje sympatie k nej rástli s každou pretočenou stránkou, nie len vďaka jej profesionalite a vedomostiam, ale aj vďaka obetavosti a odhodlaniu urobiť viac než len sucho dodržať pokyny na papieri.
Postupné gradovanie celého príbehu zapríčinilo, že som miestami zabúdala dýchať a rozuzlenie mi seriózne odpálilo dekel niekam na Melmak a myslím, že tam zostane.
Stále sa pýtam, prečo táto kniha ešte nemá dotlač?5* a ďalšia na zoznam "odporúčam, kadiaľ chodím"
Violet jej plán nevyšiel tak, ako mal. Vlastne, nevyšiel vôbec.
Ak ale chce odhaliť vrahov svojich rodičov a očistiť meno svojej rodiny, nesmie sa len tak vzdať.
Vie, že musí zostať s Loganom Zivakom, aby odhalila pravdu o ich rodine, o tom, že jeho otec zďaleka nie je taký svätý, ako sa na prvý pohľad zdá a že možno aj on sám má na rukách krv jej rodičov.
Nad rozumom však pomaly, ale isto vyhráva srdce a nad Loganom pomaly, ale isto vyhráva Brooks. Violet má pocit, že už sa viac nemôže všetko pokaziť.. avšak sama netuší, ako veľmi sa mýli.
Že Majka vie perfektne písať, vieme už dávno všetci (kto náhodou nie, odporúčam všetky jej knihy).
Zlodej tulipánu spadá do kategórie "nepotrebujem jesť, spať, žiť, potrebujem len vedieť, ako toto celé skončí" a teda že, uf! Podľa mňa nikto nevie vymyslieť takéto úžasné zápletky, takto dokonale zauzliť dej.
Takto skvelo vykresliť emócie postáv. A už teraz viem, že ak Violet v závere série neskončí s Brooksom, tak mi to privodí minimálne ľahší infarkt.
Aj keď jej tetu by som vedela trochu nakopať do zadku za jej správanie k Violet, hoci má svoje dôvody, občas mi jej reakcie prišli až zbytočne prehnané.
Violet by som konečne dopriala pokoj a všetko šťastie sveta a neviem sa dočkať pokračovania, v ktorom dúfam, že sa tohto všetkého dočká(me).
