Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Bezhviezdne more
-
Múza
-
Pieseň sirény
-
Prebuď sa, Siréna
-
Stopárov sprievodca galaxiou: Kompletné vydanie
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha je presným, neprifarbeným svedectvom šialenej doby. Obsahuje omnoho hlbší ponor do „bežného“ života v koncentračnom tábore, na aký sme zvyknutí z iných diel venujúcich sa tejto téme. Myslím, že presný opis každodenných udalostí, činností, respektíve prác, ktoré väzni vykonávali, ale aj vzťahov medzi väzňami, prekvapí aj čitateľov, ktorí sa o tému holocaustu a lágrov zaujímajú viac. Táto „bežná, každodenná surovosť“ na mňa silno zapôsobila a pár krát som sa musel zhlboka nadýchnuť, aby som mohol pokračovať ďalej. Nečakajte však prvoplánové románové brnkanie na city, no kniha Vami určite pohne. Pre mňa bol prekvapením jednoduchší, ale vecný a presný štýl, akým autor píše. Je vidieť, že nie je spisovateľom, ale o to je pre mňa kniha autentickejšia. Prekvapením je tiež občasný čierny humor. Plusom je určite tiež fakt, že kniha nedémonizuje, neprikrášľuje, ale ani zbytočne nepreháňa. Hoci som tento príbeh poznal už pred tým, po prečítaní knihy mňou lomcovala zlosť z toho, ako málo o čine a životoch Vrbu s Wetzlerom na Slovensku vieme. Oboch považujem za hrdinov, ktorým by sme mali vzdávať úctu. Dúfam, že film nakrútený podľa tejto knihy mnohým ľuďom otvorí oči. Do kín príde v roku 2021.
Mrzí ma to, ale kniha neponúka reálny obraz o výzore a spôsobe nosenia ľudového odevu na Slovensku. Autorka asi nepostrehla, že obliecť si kroj neznamená len mať na sebe pekný kroj, ale pri ľudovom odeve ide aj o to ako sa nosil, niekde nosili zásteru pod prsiami, niekde sa viazala pod pupkom, rovnako sa to týka aj pokrývky hlavy- a to je špecifikum, ktoré treba zachovávať a udržiavať . Na SK máme veľmi veľa odborníkov na ľudový odev, je podla mňa veľká škoda, že autorka neprekročila vlastný tieň a neradila sa. Dve hviezdy dávam za snahu a celkom pekné fotky, aj keď niektoré sú až moc násilné.
táto kniha... neviem, mám rada tento typ kníh, ale Bezhviezdne more som zatiaľ nedočítala. Neviem prečo, prišla som asi po stú stranu a stále nič. Možno som vtedy na ňu len nebola naladená. Každopádne, nezavrhla som ju úplne, leží na mojom nočnom stolíku a čaká kým príde jej čas.
Túto knihu som si kúpila na základe Martinusáckeho popisu, nie vždy dám na recenzie, lebo ja mám fakt zvláštny čitateľský vkus a v mojej knižnici nájdete okrem kníh z holokaustu takmer všetky žánre. Mne sa kniha páčila, dobre sa čítala, aj ma pobavila, zasmiala som sa aj ponadávala :-) . Hľadala som oddychovku, a aj som ju dostala. Keď od knihy nečakáte brutálnu zápletku a podobne, tento typ je pre Vás ako stvorený. Ak niečo ešte od Whitney G. vyjde, bez problémov po tom siahnem.
Knihy o Janky Pronskej sa mi dostali do rúk pred dvoma rokmi, postupne som si ich všetky dokúpila. Aj táto posledná je presne to, čo som od nej chcela čítať a čo som aj čakala. Mne sa dobre čítala, v knihe bolo všetko ... aj napätie, aj láska aj utrpenie a zlo. Príjemná oddychová kniha. Také majú podľa mňa tieto knihy aj byť. Z mňa opäť veľká spokojnosť :-)
Knihy o Allonovi sú pre mňa nesmierne pútavé. Netrpezlivo čakám na každú z nich. Rád je opäť perfektný, plný prekvapení, a ja neviem , akoby Silva bol v mojej hlave, čo sa týka katolíckej cirkvi a jej ponímania. Za mňa je to naozaj ďalšie skvelé pokračovanie. Páči sa mi aj, že autor opäť predstaví Gabrielov tím, čo je dobré pre čitateľov, ktorým sa kniha o Allonovi dostane do ruky prvý krát. Kniha sa podľa mňa číta sama, zrazu som len zistila, že už som na konci :-O . Kto má rád Silvu a jeho knihy o Allonovi, určite nebude sklamaný.
Vi Keeland si kupujem, keď potrebujem vypnúť a chcem mať v knihe šťastný koniec. Kniha je príjemná na čítanie, jasne, že nemôže ničím výnimočným prekvapiť, ale na druhej strane to tu vlastne ani moc nečakáme, však? Čítanie mi šlo dobre a rýchlo, mne sa v konečnom dôsledku kniha páčila a kľudne ju odporučím aj ďalej. Pri dnešnom hektickom spôsobe života a problémoch je takáto oddychovka úplne, že potrebná.
Prednedávnom som tu ospevovala knihu Kirké od Madeline Millerovej. A to som ešte nevedela,ako veľmi sa mi bude páčiť Spev o Achillovi. Aj túto knihu poňala ako rozprávanie životného príbehu Achilla, tentokrát nie však z jeho pohľadu, ale z pohľadu Patrokla, jeho najlepšieho priateľa a milenca. Celá kniha je napisaná tak, že som sa nevedela odtrhnút(ano ešte som v pyžame) a prestať čitať. Prekvapivo Patroklas nebol vykreslený ako bojovník, a aj Achilles bol Patroklom opísaný ako citlivý človek. Autorka sa samozrejme držala eposu ... určite prečítala Iliadu od Homera, ale dokázala z toho urobiť jeden krásny pribeh, na konci ktorého som si aj poplakala. PS: pri knihách si vždy predstavujem, ako by mali hrdinovia vyzerať.. ale pomoc...tu mi do myšlienok a predstav skakal furt Brad Pitt ako Achilles
