

Moje knižné darčeky Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
















Večná optimistka veriaca v dobro, lásku a známe : všetko dobre dopadne:) Zasnená knihomoľka so životným heslom carpe diem a s nádejou, že svoj život prežije naplno, plnohodnotne a po boku svojej najväčšej lásky - manžela, ktorý je jej najlepším priateľom, úprimným zrkadlom a o ktorom vždy vyhlási: počítam najlepšie veci vo svojom živote, teba zarátam hneď niekoľkokrát:)
Evžen Boček a jeho Aristokratka ma vedia neskutočne baviť, keď som zistila, že má ešte jednu knihu, jeho prvotinu, musela som Deník kastelána mať. Je to niečo úplne iné, nejde z toho ľahkosť a humor, tak typické pre príbehy z hradu Kostka. Toto je písané formou denníkových záznamov zo zhruba 5 mesiacov života nového kastelána, ktorý tak doslova ušiel z Prahy pred existenčnou krízou a prijal prácu, o ktorej nemal ani poňatia. Malo to napätie, jasne ukázalo, že niekedy človek musí odísť ďaleko, aby pochopil niektoré veci, získal nový život ... ale aj veľa dôležitého stratil. Byť kastelánom nie je práca, stáva sa osudom, zaderie sa pod kožu a naučí človeka aj to nevysvetliteľné a znepokojivé prijímať stoicky. Popravde na niekoľkých stranách to bolo strašne tiesnivé, bezútešné a asi ani happy end sa nekoná. Ale bolo to fascinujúce a prijala by som viac ... dlhšiu "stopáž", viac zo života kastelána a škoda, že sa táto prvotina nedočkala pokračovania, prípadne prepracovania. No som veľmi rada, že som Evžena objavila a mám teraz všetko, čo napísal. A dúfam, že to nebude všetko.
Priznám sa, že som po novinke z pera Sonie Velton siahla povzbudená vizuálnym podnetom (to vydanie je ozaj oku lahodiace) a po prečítaní anotácie som si povedala, nuž o tomto toho bolo popísaného dosť ... ale tento pohľad príbehu grofkinej údajnej nemanželskej dcéry ... šup s ňou k pokladni. Kniha sa čítala veľmi dobre, zachytáva zhruba posledný rok Alžbety Bathoryovej pred konaním Thurzových procesov ... a priznám sa, že síce nejde o romantizovanú verziu (skôr má nádych tajomna a vecí medzi nebom a zemou) a ani si nepochutnáva na temnej strane príbehu, príde mi to také ... reálne. Nikdy sa už nedozvieme pravdu o žene, ktorá sa stala číslom jeden v rekorde zavraždených, ale ja vám neviem, mne príde vysvetlenie zmanipulovaného procesu z dôvodu "žena s veľkým majetkom, bez muža a slobodná, to nám kole oči" s množstvom otáznikov a procesných chýb ... nejako rozumnejšie, ako predstava, že síce nechutne bohatá grófka si z plezíru pára služobné, ktorých sú stovky, tisíce ... a čvachtá sa v ich krvi, pojedá ich a so svojou úchylnou čeľaďou zneucťuje polovicu Uhorska. Možno sa mýlim, možno som cynická ... ale peniaze a snaha ich mať, aj keď patria iným, to už pokrivilo nejeden charakter a viedlo ku krajným riešeniam ... a aj o propagande, ktorá jedného glorifikuje a jeho rivala oholí na samú kosť, tiež vieme svoje. Nuž, ak sa chcete na legendy pozrieť z iného pohľadu, určite po Báthoryčkinej dcére siahnite. A ak si vytvoríte svoj názor, ktorý zohľadní aj trošku toho zdravého sedliackeho rozumu, určite nebudete knihou sklamaní.
Keď som počula, že Jean Reno napísal knihu, vedela som, že po nej siahnem ... a Emma bola ozaj prekvapivo dobrá debutová kniha. Nemyslím si, že Jean Reno iba ťaží zo svojej hereckej slávy a kniha sa číta rýchlo, jedným dychom ... možno trošku uletené, ale prudko čitateľné a akčné, ale ja som akosi nečakala nič menej. Síce trošku prekvapil ten hot a sladkobôľny podtón zápletky, ale napriek potrebe "mohol si to trošku rozpísať" tento letný dezert beriem a aj štýl mi neprišiel ako u začínajúceho autora. Bolo to fajn, viac ako fajn ... dynamické, napínavé a záver, nuž trošku také klišé o zmene povolania:D Ale ak chcete niečo, čo má hlavu a pätu, číta sa to ľahko a ešte to aj zabaví, myslím, že Emma je dobrá voľba. Napriek mojej miernej čitateľskej kríze som to dala za pár hodín a bol to svieži vetrík do môjho zoznamu čítaných kníh.
Alebo sme skôr výsledkom miest, kde vyrastáme, prostredia, atmosféry, ktorú dýchame, doma, na ulici, v škole? Takmer to tak vyzerá, keď sledujem ten priepastný rozdiel medzi Turínom a Parížom.
